Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-4-2010.pdf
PDF · 97.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4T/4/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd H., samosudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v trestnej veci obžalovaného V.. N. I., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa X. S. XXXX, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný V.. N. I. Z. Y. , nar. XX. I. XXXX D. R., U. H. U. XX, zo skutku, ktorý mal spáchať tak že,
v presne nezistenej dobe v roku 2008 bol s jeho vedomím a na základe jeho pokynu dvakrát pokosený trávnatý porast o celkovej rozlohe 122.635 m2 a presne nezistený počet krát došlo k opakovanému spásaniu trávnatému porastu o rozlohe 75.632 m2, a v presne nezistenej dobe v roku 2009 bol s jeho vedomím a na základe jeho pokynu dvakrát pokosený trávnatý porast o celkovej rozlohe 38.375 m2, a presne nezistený počet krát došlo k opakovanému spásaniu trávnatému porastu o rozlohe 75.632 m2, a to na parcelách číslo XXX/X, XXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, A., XXXX Z. XXX, XXX, XXXX D. Y..Ú.. U., vedené ako parcely registra „E“, ktoré sú vo vlastníctve V.. Z. R. Z. V.. I. R., C.., ktoré má právo užívať V.. Z. R., Z. Z. C. Č.G. XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/X D. Y..Ú.. U., vedené ako parcely registra „E“, ktorých užívateľkou je V.. Z. R., tak, že uvedené parcely opakovane pokosili a trávu z nich odviezli pracovníci M. S. U., resp. boli využité na pasenie dobytka M. S. U., a to napriek predchádzajúcim výzvam a upozorneniam zo strany V.. Z. R., v dôsledku čoho vznikla V.. Z. R. škoda vo výške najviac 3.957,07 eur,
a ktorý obžaloba kvalifikovala ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
spod obžaloby oslobodzuje,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods.3 Tr. por. súd odkazuje poškodenú V.. Z. R., T.. XX. Z. XXXX, H. U. XX a poškodeného V.. I. R., C.., T.. XX. N. XXXX, bytom U. XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Samosudca vykonal vo veci dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného V.. N. I., výsluchom svedka poškodeného V.. Z. R.H., V.. I. R., C.., výsluchom svedkov N. Q., V.. C. Č., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecké posudky, podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, hodnotenie a register trestov na obžalovaného a zistil nasledovné skutočnosti:
Obžalovaný V.. N. I. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. Na návrh prokurátora OP sa podľa § 258 ods. 4 Tr. por. čítala výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že od roku 1994 je predsedom M. U.M.. Na základe jeho pokynov zamestnanci vykonávajú práce ako napr. kosenie trávnatého porastu a ďalšie. Tak tomu bolo aj v roku 2008 - 2009. Obžalovaný sa osobne kosenia nezúčastňuje, avšak jeho zamestnanec má na neho telefón, keby sa vyskytol v praxi nejaký problém, aby to mohol ihneď riešiť. Zamestnanec, ktorý kosil trávnaté porasty obžalovanému nehlásil, žeby narazil na nejaké vytýčené hranice a teda mal za to, že kosí porasty vo vlastníctve alebo v nájme družstva. Podľa obžalovaného obaja poškodení boli viackrát upovedomení, že si majú parcely riadne označiť, aby sa predišlo neoprávnenému pokoseniu. Nakoľko nedošlo k dohode medzi družstvom a poškodenými a poškodení nemali parcely pokosené museli sa vzhľadom na agrotechnický termín pokosiť aj ich parcely. Obžalovaný ďalej dodal, že poškodení nereagovali na jeho výzvu, aby si vytýčili parcely, vytýčenie parciel realizovali až v roku 2009, keď mali kontrolu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a teda vytýčenie parciel realizovali poškodení len za účelom poberania dotácií.
Svedok poškodená V.. Z. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že prvé problémy s obžalovaným vznikli pred rokom 2007, nakoľko obžalovaný mal vedomosť, že pozemky, ktoré sú uvedené v obžalobe užívalo družstvo, avšak následne prišlo k odkúpeniu týchto pozemkov a vlastníčkou týchto pozemkov je buď sama poškodená alebo jej syn. Poškodená ďalej uviedla, že buď ona sama so synom alebo predošlí vlastníci písomne dali družstvu, ktorého bol obžalovaný predsedom výpoveď z nájmu poľnohospodárskej pôdy.
Svedok poškodený V.. I. R. C.. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2000 skupoval poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území obce U.. Od začiatku boli s obžalovaným problémy, nakoľko nechcel rešpektovať, že poškodený bude hospodáriť vlastnými silami na skupovaných parcelách. Od roku 2007 sa dala matka poškodeného - druhá poškodená zaregistrovať ako samostatne hospodáriaci roľník. Poškodený pri kúpe pozemkov zisťoval či na nich neviaznu nejaké ťarchy alebo závady. V niektorých prípadoch dostal k dispozícii nájomnú zmluvu avšak v niektorých nie, nakoľko mu predávajúci povedali, že od družstva aj tak nič nedostávajú. Poškodený ďalej uviedol, že informoval predávajúcich o ich povinnosti odstúpiť od nájomnej zmluvy s RD U. o čom podľa svedka existujú aj podacie lístky. Poškodený ďalej uviedol, že pri parcelách typu E, aby sa predišlo nedorozumeniam tieto označil, pokiaľ nebola hranicou prírodná hranica, zabitím kolov do terénu. Poškodený si tieto pozemky vykolíkoval takým spôsobom, že používa katastrálne mapy a navigáciu GPS. Poškodený bol viackrát svedkom toho, že družstevné kravy spásli jeho trávnatý porast resp. tento traktoristi z družstva pokosili.
K výpovedi poškodeného sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že poškodený v teréne vytyčoval hranice len v mesiaci október, november, čiže tesne pred príchodom kontrolórov z poľnohospodárskej platobnej agentúry.
Svedok N. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v M. U. pracuje ako traktorista. V roku 2008 a 2009 kosil lúky v k.ú. obce U.. Svedok chodí kosiť stále na tie isté miesta a podľa svedka mu nikdy nikto nepovedal, že niektoré pozemky kosiť nesmie. V minulosti sa stalo, že prišiel poškodený R. s tým, že pokosil jeho pozemok. Toto však s poškodeným riešil obžalovaný. Na záver svedok dodal, že v teréne, v ktorom kosil neboli žiadne pozemky vytýčené, to znamená označené, aby ich nekosil.
Svedok V.. C. Č. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je samostatne hospodáriaci roľník a užíva parcely D. Y..Ú.. U.. V minulosti pretrvávali problémy z neochoty M. U. akceptovať užívanie pozemkov inými osobami a aj svedkovi sa stalo, že mu družstvo pokosilo jeho parcely, čo riešil vyplatením náhrady.
So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok Č.. XX/XXXX, kde znalec uviedol, že hodnota trávnatého porastu, ktorý bol vypasený za roky 2008 a 2009 je 1.617,26 Eur. Hodnota trávnatého porastu, ktorý bol vykosený za roky 2008 a 2009 je 2.339,80 Eur. Znalec sa vo svojom
znaleckom posudku vyjadril aj k tomu, že je nemožné jednoznačne potvrdiť, ale ani vyvrátiť, či došlo k vypaseniu, alebo ku skoseniu parciel poškodených, nakoľko sa jedná o parcely registra Y. J., ktoré nie sú v teréne jednoznačne identifikovateľné. Ten istý znalec sa v znaleckom posudku Č.. XX/XXXX vyjadril k priemernej cene trávnatého porastu a k skutočnosti stanovenia ceny za odpredanú trávnatú hmotu na koreni. Podľa znalca bolo možné na parcelách poškodených vypestovať za roky 2008 a 2009 80,57 ton sena, pričom priemerné náklady na dopestovanie tony sena by v rokoch 2008 a 2009 boli vo výške 2.607 Sk bez DPH.
Z nájomných zmlúv samosudca zistil, že poškodená má viaceré pozemky uvedené v obžalobe prenajaté od vlastníkov uvedených na príslušných LV.
Z predložených listov vlastníctva samosudca zistil, že niektoré pozemky uvedené v obžalobe sú vo vlastníctve poškodenej resp. poškodeného, alebo iných osôb, či už fyzických alebo právnických, pričom poškodení obhospodarujú tieto parcely na základe predložených nájomných zmlúv. Súčasťou spisu sú aj jednotlivé kúpne zmluvy resp. časti spisov zo Správy katastra H., ktorými tento povolil vklad vlastníctva v prospech poškodených.
Z listinných dôkazov samosudca zistil, že medzi poškodeným a obžalovaným prebiehala v priebehu roku 2003 až 2009 písomná komunikácia ohľadne vytýčenia parciel v teréne resp. používania parciel.
Z výpisu z obchodného registra samosudca zistil, že obžalovaný bol predsedom predstavenstva M. družstva U. od 22. júla 1996 a bol predsedom aj k októbru 2009.
V evidencii priestupkov obžalovaný nemá žiadny záznam, správanie na verejnosti má podľa starostky obce slušné a v registri trestov nemá žiadny záznam.
Z osvedčenia B. úradu U. samosudca zistil, že poškodená bola zapísaná do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov dňa 11. apríla 2006 z prevažujúcim predmetom činnosti - rastlinná výroba.
Z listiny predloženej poškodenou samosudca zistil, že dňa 14. januára 2010 obžalovaný napísal list poškodenej, v ktorom upozorňuje poškodenú na nevytýčenie parciel v teréne a na poľnohospodárske nevyužívanie týchto parciel, aby ich družstvo, ktorého je obžalovaný predsedom, nekosilo. Vo zvyšnej časti tohto listu obžalovaný opätovne žiada poškodenú o vytýčenie parciel, aby sa predišlo nedorozumeniam.
Samosudca podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy a to výsluch V.. Š. W., C. Č. Z. N. M., nakoľko títo sa vyjadrili písomne a tento listinný dôkaz bol na hlavnom pojednávaní prečítaný. Tak isto samosudca odmietol vykonať dôkaz a to vypočuť znalca, nakoľko sa tento dostatočne vyjadril v dvoch znaleckých posudkoch.
Z výpisov z listov vlastníctva samosudca zistil, že k nehnuteľnostiam špecifikovaným v obžalobe má vlastnícke právo buď poškodený, alebo poškodená resp. v niektorých prípadoch obaja a súčasťou spisu sú aj kúpne zmluvy, ktorými boli jednotlivé nehnuteľnosti nadobudnuté do vlastníctva poškodených. Súčasťou spisu sú aj listinné dôkazy, ktorými sú preukázané vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam špecifikovaných v obžalobe, pričom vlastníkmi týchto nehnuteľností sú osoby odlišné od poškodených a súčasťou týchto listov vlastníctva sú aj nájomné zmluvy na základe, ktorých sú tieto nehnuteľnosti prenajaté poškodenej alebo poškodenému. Súčasťou nájomných zmlúv je aj ustanovenie, že tieto zmluvné vzťahy sa riadia aj zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Podľa vyjadrenia poškodenej na čl. 319 celková škoda, ktorá vznikla konaním obžalovaného za rok 2008 a 2009 je vo výške 6.009,90 Eur.
Z rozhodnutia C. platobnej agentúry zo dňa XX. T. XXXX samosudca zistil, že táto poskytuje podporu formou jednotnej platby na plochu vo výške 443,58 Eur poškodenej. Z rozhodnutia C. platobnej agentúry zo dňa 6. decembra 2010 samosudca zistil, že táto poskytuje podporu formou jednotnej platby na plochu vo výške X.XXX,XX Eur poškodenej. Z rozhodnutia C. platobnej agentúry zo dňa 2. decembra 2009 samosudca zistil, že táto poskytuje podporu formou jednotnej platby na plochu vo výške 1.659,10 Eur poškodenej.
Na základe požiadavky prokurátora OP boli urobené dopyty na jednotlivých predošlých vlastníkov nehnuteľností uvedených v obžalobe, pričom títo na konkrétne otázky vo väčšine odpovedať nevedeli, najmä čo sa týka platenia nájmu zo strany M. U. a platenia dane z nehnuteľnosti.
Prokurátor podal na obžalovaného obžalobu za trestný čin - prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že v presne nezistenej dobe v roku 2008 bol s jeho vedomím a na základe jeho pokynu dvakrát pokosený trávnatý porast o celkovej rozlohe 122.635 m2 a presne nezistený počet krát došlo k opakovanému spásaniu trávnatému porastu o rozlohe 75.632 m2, a v presne nezistenej dobe v roku 2009 bol s jeho vedomím a na základe jeho pokynu dvakrát pokosený trávnatý porast o celkovej rozlohe 38.375 m2, a presne nezistený počet krát došlo k opakovanému spásaniu trávnatému porastu o rozlohe 75.632 m2, a to na parcelách číslo XXX/X, XXX, A./X, XXXX, A./X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, A., XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX Z. XXX, XXX, XXXX D. Y..Ú.. U., D. Z. C. M. „.“., ktoré sú vo vlastníctve V.. Z. R. alebo V.. I. R., C.., ktoré má právo užívať V.. Z. R., ako aj parcelách číslo A./X, A./X, XXX/X, A./X, A., A./X, A./X, A./X, A./X, A./X Z. A./X D. Y..Ú.. U., vedené ako parcely registra „., ktorých užívateľkou je V.. Z. R., tak, že uvedené parcely opakovane pokosili a trávu z nich odviezli pracovníci M. S. U., resp. boli využité na pasenie dobytka M. S. U., a to napriek predchádzajúcim výzvam a upozorneniam zo strany V.. Z. R., v dôsledku čoho vznikla V.. Z. R. škoda vo výške najviac 3.957,07 eur.
Skutková podstata trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. je naplnená vtedy, keď si trestne zodpovedný páchateľ prisvojí cudziu vec, tým že sa jej zmocní a spôsobí tak škodu malú. Obžalovaný spĺňal podmienku veku uvedenú v § 22 Tr. zák. Pokosený a spasený porast bol podľa dokazovania ocenený sumou 3.957,07 Eur, čím bola naplnená v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 a § 126 Tr. zák. výška škody - väčšia škoda, nakoľko ide o sumu v rozpätí 2.660 Eur až 26.660 Eur. Vecou sa podľa § 130 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. rozumie aj hnuteľná vec a trávnatý porast nepochybne touto hnuteľnou vecou je. Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu, a ktorú páchateľ nemá vo svojej dispozícii. Prisvojením veci sa na účely trestného zákona v zmysle ustanovenia § 130 ods. 4 rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zo subjektívnej stránky sa pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky, vrátane prisvojenia.
Na základe výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní samosudca nemohol urobiť jednoznačný záver, že skutok uvádzaný v obžalobe je trestným činom. Parcelou, ktorú uvádza obžaloba ako miesto činu, sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. V obžalobe sú uvedené len parcely registra „., ktoré nie sú záväznými parcelami čo do druhu a hraníc. Údaje o parcelách registra „. sú evidované na mape určeného operátu, sú v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené a ich hranice v teréne nie sú zreteľné, nie sú záväzné, sú neurčité aj čo do druhu. Trávnatý porast, ktorý mal ukradnúť obžalovaný V.. N. I. sa tak ako je označený v obžalobe ani nenachádza na parcelách registra „., ale na pozemkoch registra „J. a ani Správa katastra nevie, kde sa pozemky registra „J. nachádzajú, nemôže to vedieť teda ani obžalovaný a obžaloba tvrdiť, že práve pokosený porast k týmto pozemkom s parcelnými číslami tam uvedenými prináleží. Parcely registra „E“ nie sú záväzné ako druh pozemku, ako veľkosť pozemku, ako ohraničenie, identifikácia miesta určitého pozemku, potom miesto činu označené ako parcely registra „E“ je neurčité, nekonkrétne. Miesto činu je nové ustanovenie Trestného zákona, ktorého cieľom je neponechať takú dôležitú kategóriu, akou je miesto spáchania trestného činu, len na teóriu trestného práva, pričom od miesta spáchania trestného činu je odvodené určenie zákonného súdu na prejednanie veci. Pokiaľ poškodení tvrdia, že oznámili roľníckemu družstvu číselné vyjadrenie zakúpených „éčkových“ parciel, ktoré neboli v prírode identifikované, neboli geodeticky zamerané, tak taký ich oznam nemohol byť právne relevantný pre zistenie, ktoré parcely boli predmetom ich kúpy, najmä s ohľadom na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Úmysel obžalovaného zmocniť sa cudzej veci nebol preukázaný zo strany obžaloby, nakoľko obžalovaný ako štatutárny zástupca roľníckeho družstva U. mal podľa § 22 ods.2 zákona č.229/1991 poľnohospodársku pôdu v nájme. Tým, že poľnohospodárske družstvo vykonávalo kosbu na poľnohospodárskej pôde, ktorú malo v nájme a ktorú dlhé roky podľa uvedeného zákona obhospodarovalo a bralo z pôdy úžitky, sa nemôže podľa názoru súdu považovať za žiadne protiprávne konanie. Z konania obžalovaného, ktorý v rokoch 2008 a 2009 kosil pozemky, ktoré mal v nájme,
nemožno vyvodiť skutkový záver taký, že obžalovaný mal úmysel zmocniť sa cudzej veci, nakoľko mal k pozemkom právo z nájmu. Zákon č. 229/1991 Zb. upravil práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov poľnohospodárskej pôdy a tento zákon zakotvil, že ak nedošlo k inej dohode, tak dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom keď bol pozemok podľa druhej časti vydaný, vzniká medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať len k 1. októbru bežného roka. Vo všeobecnosti platí prax, že splnením uvedenej povinnosti znáša nájomca aj náklady pri užívaní daného pozemku a jeho udržiavaní v stave spôsobilom na dosiahnutie účelu jeho využitia a nájmu. Z tejto zásady vychádza aj § 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe zákona č. 229/1991. Pokiaľ obžaloba uvádza, že roľnícke družstvo malo mať evidenciu nájomných zmlúv, resp. tieto zaevidované na príslušnej správe katastra a teda z tohto vyvodzuje ich neexistenciu, súd poznamenáva, že táto skutočnosť nemôže bez ďalšieho viesť k jednoznačnému záveru, že tieto zmluvy neexistujú. Neplatenie nájomného resp. neplatenie dane z nehnuteľností môže byť považované za trestnú činnosť avšak súd je viazaný skutkom z obžaloby a táto skutočnosť sa v obžalobe zo dňa 8. januára 2010 nekladie obžalovanému za vinu, nakoľko by išlo o porušenie zásady z článku XX B.. X Ú. G..
Na základe vykonaného dokazovania, obžalovanému V.. N. I. úmysel zmocniť sa cudzej veci nebol dokázaný. K pozemkom, na ktorých vykonal kosbu, mal právo nájmu podľa vyššie uvedeného. Z uvedených dôvodov z konania obžalovaného, ktorý v rokoch 2008 a 2009 pokosil pozemky, nemožno vyvodiť porušenie akejkoľvek právnej povinnosti, a to ani prevenčnej nie to ešte spáchanie trestného činu krádeže.
Súd navyše dodáva, že v tomto prípade sa aplikuje zásada ultima ratio, v zmysle ktorej trestné právo možno použiť len v tých prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, nakoľko trestné právo má byť uplatnené len ako najkrajnejší prostriedok k postihu porušenia práva a len tam, kde prostriedky iných právnych odvetví nie sú účinné.
Vychádzajúc zo zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.), z náležitého zistenia skutkového stavu a zo zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného - mal samosudca po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne za to, že nebolo nepochybne preukázané, že skutok kvalifikovaný prokuratúrou ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. je trestným činom, a preto obžalovaného V.. N. I., samosudca podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Nakoľko samosudca obžalovaného spod obžaloby oslobodil, podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal oboch poškodených s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa svojho práva na odvolanie výslovne vzdala.