Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-76-2012.pdf
PDF · 112.92 KB
Case nature
Subarea
23CoP/76/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudcov JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Jána Mihala vo veci starostlivosti o maloletú B. W., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: A. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F., T. XXX/XX a U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zvýšenie výživného maloletej, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. júla 2012 č. k. 13P/63/2012 - 71, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného p o t v r d z u j e a vo výroku o dlhu zročného výživného m e n í tak, že dlh zročného výživného od 23.2.2012 do 3.12.2012 vo výške 549,66 eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 15 eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta zo 14.3.2011 sp. zn. 25C/43/2011 v časti o výživnom na maloletú tak, že výživné zvýšil zo 60 eur mesačne na 100 eur mesačne od 23.2.2012. Zároveň zročné výživné za obdobie od 23.2.2012 do 4.7.2012 vo výške 169,60 eur povolil otcovi zaplatiť v 5 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody týchto splátok. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 163 ods. 1 O. s. p. a ustanoveniami § 62, § 75 ods. 1 prvá veta a § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmenou pomerov u všetkých účastníkov konania. K uvedenému záveru dospel porovnajúc rozhodné skutočnosti pri predchádzajúcej úprave výživného a pri súčasne navrhovanej úprave výživného. Vychádzal pritom z toho, že maloletá je o jedenásť mesiacov staršia od predchádzajúcej úpravy a od 1.9.2011 je študentkou strednej školy v Bratislave, s ktorým štúdiom pribudli jej odôvodnené potreby v mesačnom vyjadrení : za ubytovanie na internáte 20 eur, za obedy 25 eur, za MHD 12,50 eur a cestovné na víkendy domov 15 eur. Okrem pravidelných mesačných výdavkov, maloletej bolo potrebné nakúpiť učebné pomôcky. Matka v čase predchádzajúcej úpravy dosahovala čistý mesačný príjem 380 eur, ktorý pracovný pomer ukončila zo zdravotných dôvodov. Od septembra 2011 do februára 2012 bola vedená uchádzačkou o zamestnanie a od februára 2012 je zamestnaná s hodinovou mzdou 2 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby mal preukázaným základ dane za rok 2011 vo výške 1 565,86 eur. Otec v čase predchádzajúcej úpravy bol už 4 roky nezamestnaný, vyradený pre nespoluprácu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, s nepravidelným príjmom z brigád. V súčasnosti je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bez
dávky v hmotnej núdzi, nakoľko o ňu nepožiadal. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá ho živí, fajčí cigarety, za ktoré mesačne platí 37,50 eur. Nepodanie žiadosti o dávky v hmotnej núdzi otcom vyhodnotil vzdaním sa majetkového prospechu. Vyhovenie návrhu matky čiastočne, odôvodnil osobnými a majetkovými pomermi otca maloletej. Povolenie zaplatenia dlhu zročného výživného za obdobie od spätného zvýšenia výživného od 23.2.2012 do rozhodnutia súdu 4.7.2012, v mesačných splátkach po 5 eur, odôvodnil schopnosťou otca platiť bežné i zročné výživné bez ohrozenia jeho vlastnej výživy. Výšku dlhu odôvodnil rozdielom medzi výškou výživného podľa predchádzajúcej úpravy a podľa súčasnej úpravy zvýšením, pomernou časťou za február 2012 vo výške 9,60 eur a 4 krát 40 eur. Rozsudok vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a tým, že konanie v danej veci sa mohlo začať aj bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby návrh matky na zvýšenie výživného maloletej bol zamietnutý. Odvolanie odôvodnil svojou nepriaznivou finančnou situáciou, nakoľko je bez pracovného pomeru a nepoberá žiadne dávky. Jeho príjem vyplýva len z príležitostných činností, ubytovanie a stravu mu zabezpečuje vlastná matka.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla tiež svoju nepriaznivú finančnú situáciu, nakoľko jej zamestnávateľ jej nevie poskytnúť plynulý a fixný počet odpracovaných dní. Z dôvodu nemožnosti splácať základné bytové poplatky sa ich byt dostal do dražby. Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní, nakoľko v júli 2012 zaplatil len 60 eur a v auguste nezaplatil výživné vôbec. K vyjadreniu pripojil oznámenie spoločnosti GAVILA s.r.o., Trenčín zo 17.8.2012.
Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu otca sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.
Predmetom konania je zvýšenie výživného maloletej.
Matka maloletej vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu prvého stupňa 23.2.2012, navrhla výživné na maloletú zvýšiť zo 60 eur na 120 eur mesačne od podania návrhu. Zvýšenie výživného odôvodnila zmenou pomerov od predchádzajúcej úpravy tým, že maloletá je od 1.9.2011 študentkou strednej školy a zvýšením nákladov na jej výživu a výchovu a zvýšením životných nákladov. Otec maloletej nesúhlasil so zvýšením výživného. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného maloletej vyhovieť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle odseku 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa odseku 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.
Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Procesnému ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v hmotnoprávnom ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za
dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo 14.3.2012 vyplýva, že matka maloletej bola od 26.9.2011 do 29.1.2012 evidovanou nezamestnanou, vyradenou z evidencie 30.1.2012 z dôvodu oneskoreného predloženia Dohody o vykonaní práce uzatvorenej so spoločnosťou FT, s. r. o., Šaľa s dňom nástupu 30.1.2012. Zo správy rovnakého subjektu z 15.3.2012 vyplýva, že za ostatných dvanásť mesiacov matka maloletej nebola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Z dohody o vykonaní práce uzavretej medzi zamestnávateľom FT, s. r. o., Šaľa, Hlavná 39 a zamestnankyňou - matkou maloletej 30.1.2012 vyplýva uzavretie dohody o vykonaní práce na obdobie od 31.1.2012 do 31.5.2012 s dohodnutou odmenou 2 eur za hodinu a rozsahom práce 360 hodín ročne a s miestom výkonu práce JASPLASTIK - SK, s. r. o., Galanta. Z potvrdenia o nemocenských dávkach, vydanom Sociálnou poisťovňou 20.3.2012 vyplýva, že matke bola vyplatená nemocenská dávka v apríli 2011 vo výške 179,30 eur, v máji 2011 vo výške 252,60 eur a v júni 2011 vo výške 244,50 eur, spolu 676,40 eur. Zo správy zamestnávateľa matky Euro Dabo, s. r. o., Šaľa z 21.3.2012 vyplýva, že čistý mesačný príjem matky maloletej bol od 1.1.2011 do 31.8.2011 vo výške 1 779,24 eur, mesačne 307 eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 vyplýva základ dane matky vo výške 1 565,86 eur a preplatok dane 19,38 eur. Z upomienky Stavebného bytového družstva Šaľa vyplýva dlh za plnenie spojené s užívaním bytu matky v F., T. XXX/XX k 30.9.2011 vo výške 3 734,13 eur. Z listinného dôkazu označeného - Splátkový kalendár F. Q., a. s., Q. z 21.1.2011 vyplýva možnosť pre matku na postupné vyrovnanie jej záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o financovaní bývania č. 001/064543/05-001/000 v 48 mesačných splátkach, splátka v zmysle Zmluvy o flexihypotéke vo výške 322 eur a splátka v zmysle Zmluvy o spotrebnom úvere vo výške 139 eur, spolu 461 eur. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2011 vyplýva, že matka od apríla do decembra poberala prídavok na maloletú vo výške 22,01 eur a v roku 2012 v januári a februári vo výške 22,54 eur. Zo správy Sociálnej poisťovne z 26.3.2012 vyplýva, že matka je zamestnaná v spoločnosti FT, s. r. o., Šaľa od 31.1.2012. Z poštového peňažného poukazu na účet vyplýva, že matka platí ZSE Energia, a.s. Bratislava mesačne rôzne sumy, v januári, februári a v marci 2011 vo výške 28,05 eur, júni 2011 a v marci 2012 sumu 27,83 eur. Z platobného dokladu SIPO vyplýva, že matka platí SBD Šaľa 171,09 eur a za plyn 6 eur a za rozhlas a televíziu RTVS 4,64 eur. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3953/11 z 25.3.2011 vyplýva, že matka Mestu F. zaplatila za odpady 10 eur. Z príjmového pokladničného dokladu č. 9590/11 z 2.5.2011 vyplýva, že matka zaplatila daň z nehnuteľnosti Mestu F. vo výške 14,27 eur, za odpady 2.5.2011 zaplatila 39 eur podľa pokladničného dokladu č. 9591/11.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo 14.3.2012 vyplýva, že otec maloletej v ostatných dvanástich mesiacoch nebol vedený ako občan v hmotnej núdzi a nepoberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Zo správy rovnakého subjektu z 15.3.2012 vyplýva, že otec maloletej je od 4.1.2010 vedený v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie, ktorá evidencia trvá. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní 29.3.2012 navrhol návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že si podal návrh na pomoc dávkami hmotnej núdzi, ku ktorým však musí predložiť rozhodnutie súdu o návrhu na určenie príspevku rozvedeného manžela a že žiadnu dávku nepoberá. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá ho vyživuje, fajčí cigarety, ktoré stoja 2,50 eur, jedna krabička mu vydrží na 1 a pol dňa. Zo správy Sociálnej poisťovne z 26.3.2012 vyplýva, že otec maloletej naposledy bol zamestnaný od 25.4.2008 do 24.7.2008 u zamestnávateľa RENAD - STAV s. r. o. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta z 15.5.2012 vyplýva, že otcovi maloletej za obdobie jeho evidencie na úrade práce ako uchádzača o zamestnanie od 4.1.2010 nebolo zamestnávateľom ponúknuté žiadne vhodné voľné miesto.
Z potvrdenia Strednej odbornej školy, Bratislava, Svätoplukova 2 zo 16.2.2012 vyplýva, že maloletá bola v školskom roku 2011/2012 žiačkou I. KVA triedy. Z potvrdenia rovnakého subjektu zo 16.2.2012 vyplýva, že maloletá je prechodne ubytovaná v školskom internáte pri SOŠ Svätoplukova 2, Bratislava. Z poštových poukazov na účet vyplýva, že maloletá odoslala strednej škole, ktorú navštevuje 14.1.2012 sumu 18,45 eur, 16.12.2011 sumu 20,91 eur, 14.1.2012 sumu 27,06 eur, 20.3.2012 sumu 25,83 eur, 24.11.2011 sumu 18,45 eur a 22.10.2011 sumu 22,14 eur. Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného strednou školou, ktorej študentkou je maloletá vyplýva, že maloletá zaplatila za ubytovanie za december 2011 sumu 20 eur a za september a október 2011 spolu 40 eur. Strednej škole maloletá
zaplatila 24.11.2011 sumu 18,45 eur, 15.8.2011 sumu 23,37 eur a rovnakú čiastku zaplatila aj 15.8.2011, 14.1.2012 zaplatila 18,45 eur.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. marca 2011 č. k. 25 C/43/2011 - 23, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.4.2011, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej uzavreté 18.7.1987 v Tomášikove a na čas po rozvode schválil dohodu rodičov, ktorou sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec maloletej bude prispievať na jej výživu 60 eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám maloletej s tým, že styk otca s maloletou ostáva neobmedzený. Keďže uvedený rozsudok bol odôvodnený v zmysle § 157 ods. 3 O. s. p., odvolací súd rozhodné skutočnosti predchádzajúcej úpravy zistil z obsahu spisu.
Z pracovnej zmluvy Euro Dabo, s. r. o., Šaľa - Veča, uzavretej so zamestnávateľom matkou maloletej 1.2.2010 na dobu určitú od 1.2.2010 do 1.2.2011 vyplýva, že matka mala byť odmeňovaná mzdou vo výške 330 eur spolu aj s dochádzkovou odmenou 40 eur mesačne brutto. Z Dodatku č. 1 k pracovnej zmluvy uzatvorenej 1.2.2010 medzi zamestnávateľom Euro Dabo, s. r. o., Šaľa a matkou maloletej z 31.1.2011 vyplýva, že pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú od 1.2.2011 do 31.1.2012. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo 14.3.2011 vyplýva, že otec bol nezamestnaný od 4.1.2010 a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z výpovede matky maloletej na pojednávaní 14.3.2011 vyplýva, že jej čistý mesačný zárobok bol 380 eur. Z výpovede otca maloletej na tomto pojednávaní vyplýva, že bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu, pretože sa nehlásil na úrade práce. Uviedol, že financie si zabezpečuje rôznymi brigádami, chodí rúbať drevo a pod. Z uvedeného vyplýva čistý mesačný príjem matky maloletej 380 eur.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti - 14.3.2011, do počiatku navrhovanej zmeny výživného zvýšením, do 23.2.2012, uplynulo takmer jedenásť mesiacov, vzhľadom k počiatku zvýšenia výživného od 4.4.2011, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmenu výživného by mohla odôvodniť len zmena závažného charakteru, majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad ide aj v danej veci, nakoľko vývoj životných nákladov súdna prax všeobecne považuje podstatnou zmenou okolností spojenou s objektívnym zvýšením odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a navyše maloletá je od 1.9.2011 študentkou strednej školy s čím sú spojené zvýšené výdavky na školu.
Matke od predchádzajúcej úpravy výživného sa znížil čistý mesačný príjem z 380 eur v roku 2011 na 280 eur mesačne v roku 2012, o 100 eur. Matka v súvislosti s bývaním mala vynakladať pravidelné mesačné výdavky na bývanie 214 eur a hypotéku 461 eur, spolu 675 eur. V auguste 2012 bol jej byt predaný v dobrovoľnej dražbe a 19.11.2011 sa musela aj s maloletou vysťahovať. Býva v nájomnom byte s nájomným spolu s energiami 305 eur. Na maloletú vynakladá matka mesačne 190 eur (škola 85 eur, strava a drogéria 105 eur). Na maloletú vynakladá matka mesačne 190 eur (škola 85 eur, strava a drogéria 105 eur). Otec je aj naďalej nezamestnaný, pre jeho nezáujem bez akýchkoľvek dávok, preto je potrebné predpokladať, že jeho príjem dosahuje aspoň životné minimum 194,58 eur (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime) a ešte vynakladá na cigarety 50 eur mesačne, spolu 244,58 eur. Býva u svojej matky, ktorá ho živí.
Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti, možno dospieť k záveru, že príjem matky sa zmenil znížením o 100 eur a otcov zostal nezmeneným. Maloletá má bežné výdavky na životné náklady, ktoré sa v súvislosti so zvýšením veku zvýšili (§ 78 ods. 3) a okrem toho zvýšené výdavky na školu 85 eur mesačne. Jej výdavky oproti predchádzajúcej úprave sa zvýšili v súvislosti s vývojom životných nákladov a štúdiom na strednej škole zvýšením. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru so súdom prvého stupňa, o možnostiach a schopnostiach výživou povinného otca výživné určené vo výške 100 eur platiť (zvýšené o 40 eur), pretože nie je možné vyžadovať výlučne od matky, aby objektívne zvýšené výdavky maloletej na štúdium o 85 eur mesačne, hradila výlučne len sama. Uvedená výška výživného je vzhľadom k veku maloletej a s tým súvisiacimi výdavkami na jej výživu a výchovu, primeranou vzhľadom k jej preukázaným výdavkom.
Za týchto okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že primeraným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam rodičov s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov je určené zvýšené výživné vo výške 100 eur mesačne.
Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), a preto každý rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživné dieťaťa a až následne zostávajúce finančné prostriedky použiť na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu.
Z výpovede matky maloletej vyplynulo, že otec zaplatil na výživu maloletej od 23.2.2012 do 3.12.2012 výživné vo výške podľa predchádzajúcej úpravy, ostatný krát v auguste 2012 po 60 eur. Od počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti od 23.2.2012 do rozhodnutia odvolacieho súdu do 3.12.2012, za 7 dní februára 2012 - 24,14 eur (100 eur : 29 dní mesiaca február x 7 dní mesiaca, za ktoré je zvýšené výživné určené) + deväť mesiacov roku 2012 po 100 eur = 900 eur, otec mal na výživnom zaplatiť 924,14 eur. Otec na výživnom zaplatil za 7 dní mesiaca február 2012 14,48 eur (60 eur : počet dní mesiaca 29 x počet dní zvýšenia výživného 7) a od marca do augusta 2012 po 60 eur = 360 eur, spolu 374,48 eur. Dlh vzniknutý spätným určením výživného maloletej a platením výživného otcom v nižšej výške určený rozdielom spätne určeného zvýšeného výživného 374,48 eur a výživného otcom fakticky zaplateného vo výške 374,48 eur, 549,66 eur, povolil zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 15 eur tak, aby dlh výživného bol zaplatený do troch rokov, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže maloletá prostredníctvom svojej matky žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu v splátkach odvolací súd povolil vzhľadom k výške dlhu 549,66 eur a predpokladaného mesačného príjmu 244,50 eur (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime + 50 eur na cigarety) tak, aby nebola ohrozená jeho výživa.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O. s. p. vo výroku o zvýšení výživného zo 60 eur mesačne na 100 eur mesačne od 23.2.2012 so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a vo výroku o tom, že mení rozsudok Okresného súdu Galanta zo 14.3.2011 sp. zn. 25 C/43/2011 v časti rozsahu výživného potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. Vo výroku o dlhu zročného výživného rozsudok zmenil vzhľadom k uplynutiu času od rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 154 ods. 1 O. s. p.) tak, že dlh zročného výživného za obdobie od 23.2.2012 do rozhodnutia odvolacieho súdu, do 3.12.2012 vo výške 549,66 eur povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O. s. p. podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie v danej veci starostlivosti o maloletú v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. sa mohlo začať aj bez návrhu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.