Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-154-2012.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/154/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: W. G., L.. XX.X.XXXX, J. B. XX, K., proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpeného JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská č. 17, v konaní o určenie, že poistná zmluva je platná a poistenie z nej trvá, o návrhu odporcu na prerušenie konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k. 35C/149/2011-176 zo dňa 14. marca 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol.
odôvodnenie:
Predmetom konania je nárok navrhovateľky na určenie, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je platná a poistenie z nej trvá.
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14. marca 2011 návrh odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 35C/149/2011 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že písomným podaním zo dňa 8. novembra 2011 odporca navrhol, aby súd konanie prerušil podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a návrh postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska, alebo aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Písomným podaním taktiež zo dňa 8. novembra 2011 odporca navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a návrh predložil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 35C/149/2011 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ani podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a taktiež ani podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pri rozhodovaní o procesnom návrhu odporcu na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd prvého stupňa neposudzoval, či odporcom uvedené argumenty sú správne, obmedzil sa iba na skúmanie, či ustanovenia právneho predpisu, ktorých neústavnosť odporca namieta, sa týkajú prejednávanej veci. Argumentácia odporcu sa týka rozporu ustanovení zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve upravujúcich dohľad NBS nad poisťovníctvom a s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä zákonom o ES). Podľa názoru súdu predmetný právny predpis sa netýka merita veci, ktorým je určenie platnosti poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce Zmluvu o poistení, nie právne predpisy upravujúce výkon
poisťovníctva ako podnikateľskej činnosti, ako aj postavenie odporcu ako podnikateľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa odporcom uvedené argumenty sa týkajú nezákonnosti postupu NBS pri výkone dohľadu, pričom vyslovenie nezákonnosti postupu NBS je predmetom konania vedeného odporcom na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktoré konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Pre posúdenie predmetu sporu sa javí byť preto bezvýznamným skúmanie, či závery akéhokoľvek imperatívu vyplývajúceho z Protokolu o vykonaní dohľadu NBS nad činnosťou odporcu sú zákonné a majú vplyv na posudzované konanie. Odporca v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS mal možnosť namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov potrebných pre uzavretie občianskoprávnych zmlúv a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Nakoľko odporca v predmetnom podaní žiadal vydať alternatívne rozhodnutie, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozhodol tak, že zamietol aj návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Pri rozhodovaní o procesnom návrhu odporcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa taktiež neposudzoval, či odporcom uvedené argumenty v návrhu na prerušenie konania sú správne, obmedzil sa iba na skúmanie, či ustanovenie článkov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a ustanovenia Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, ktorých výklad odporca žiada, sa týkajú prejednávanej veci. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, výklad ktorých odporca žiada, sa netýkajú merita veci, ktorým je určenie platnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce Zmluvu o poistení, nie rozhodnutie o predbežných otázkach nastolených odporcom. Súd prvého stupňa preto aj návrh odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca, a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh odporcu zo dňa 14.9.2011 na prerušenie konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 24C/23/2010 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a konanie prerušil podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., alebo podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., alebo uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolaním nenapadol výrok uznesenia, ktorým súd prvého stupňa návrh odporcu zo dňa 14.9.2011 na prerušenie konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 24C/23/2010 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.
V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a podľa § 205a ods. 2 písm. a/ O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odporca predovšetkým namietal, že pre rozhodnutie o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania - poistno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, je nutné ako predbežnú otázku vyriešiť, či došlo, alebo nedošlo k platnému ukončeniu poistno-právneho vzťahu. Odporca tvrdí a preukazuje, že k ukončeniu poistenia s výplatou odkupnej hodnoty došlo platne zo zákona pod vplyvom zmenených právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávisle od vôle odporcu. Príčinou ukončenia poistenia bola podľa odporcu náhla zmena pomerov a podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie poistného produktu zo strany orgánu dohľadu a následne uloženie opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku. Súčasným orgánom dohľadu je Národná banka Slovenska. Zistenie nedostatku a z toho vyplývajúce uloženie opatrenia Národnou bankou Slovenska môže byť buď právne záväzné, alebo právne nezáväzné. Záväznosť sa v každom prípade prezumuje vzhľadom na okolnosť, že listiny vydané NBS v rámci úradnej právomoci sa považujú za verejné listiny. Právna nezáväznosť opatrenia uloženého NBS môže byť spôsobená buď priamym porušením zákona, alebo aj jeho dodržaním za situácie, ak samotný zákon, na základe ktorého NBS opatrenie uložila a obmedzila tým práva subjektov, je v konečnom dôsledku neúčinným pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých rozpor s Ústavou žalovaný namieta, sa týkajú veci, ktorá je predmetom konania, pretože nesúladnosť namietaných ustanovení so zákonom môže podstatným spôsobom zmeniť existujúci skutkový stav podložený množinou verejných listín. Pokiaľ by Ústavný súd SR konštatoval rozpor napadnutých ustanovení zákona o poisťovníctve týkajúce sa najmä dohľadu NBS nad
poisťovňami, môže dôjsť k zásadnej zmene v priebehu tohto konania. Teda tento súdny spor by mohol byť de facto rozhodnutý Ústavným súdom. V odvolaní žalovaný namietal, že dikcia ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. vyžaduje, aby sa namietaný všeobecný záväzný predpis týkal veci. Právny predpis sa týka veci ak s vecou súvisí. Procesný záver súdu prvého stupňa, že namietané predpisy sa veci netýkajú, podľa odvolateľa neobstojí. Namietané právne predpisy sú právnym základom takého konania orgánu dohľadu, ktoré boli príčinou ukončenia trvania poistného vzťahu. V reťazi príčin a následkov sa namietané právne predpisy dotýkajú veci, pretože prieskum záväznosti konania orgánu dohľadu, má v okolnostiach prípadu význam pre meritum veci, pretože záver o záväznosti konania dohľadu je jedným z predpokladov rozhodnutia vo veci samej. Skutočnou príčinou sporu, ktorý je predmetom tohto konania, je séria pochybení orgánov dohľadu ústiaca až do ústavnoprávne pochybného výkonu kompetencií súčasným orgánom dohľadu. V dôsledku výkonu kompetencií zo strany NBS bol žalovaný nútený prijať opatrenia na nápravu tohto stavu. Pokiaľ súd prvého stupňa v závere odôvodnenia uznesenia uzavrel, že vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým je občianskoprávny nárok, sú dôležité občiansko-právne predpisy, nie právne predpisy upravujúce postavenie žalovaného ako podnikateľa, podľa odvolateľa vzhľadom na to, že podnikanie v poisťovníctve je špecifickým druhom podnikania, ktoré na rozdiel od iných druhov podnikania, je veľmi prísne podriadené reguláciou zo strany predpisov verejného práva, tak nevyhnutne dochádza k ovplyvňovaniu občianskoprávnych vzťahov právnymi predpismi upravujúcimi poistenie žalovaného ako podnikateľa. Poistné zmluvy sú najtypickejším príkladom účinkov predpisov verejného práva, majúce tak za následok obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, najmä poistiteľa. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku poistného vzťahu, ktorého trvania sa navrhovateľ domáha, platilo, že súčasťou poistného vzťahu boli poistné podmienky schválené orgánom dozoru. V týchto poistných podmienkach mohol poistiteľ ponúkať iba také poistné produkty a podľa takého obchodného plánu, ktoré schválil orgán dozoru. Poistno-matematické kalkulácie produktov boli obsahom obchodného práva. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď vylúčil z vplyvu na svoje rozhodnutie o návrhu žalovaného predpisy verejného práva upravujúce postavenie odporcu ako podnikateľa. Odporca je podnikateľom, ktorý môže konať iba dovoleným spôsobom a ponúkať iba také produkty životného poistenia, ktoré sú v súlade s udeleným povolením a obchodným plánom. Právny poriadok Slovenskej republiky tvorí ucelený systém právnych noriem, ktoré sú základom každého právneho systému. Rozdelenie právnych noriem na normy práva verejného a práva súkromného, je delením čisto právno-teoretickým nemajúcim za následok existenciu dvoch právnych systémov, navzájom nezávislých a neovplyvňujúcich sa. Právna vec, ktorá je predmetom tohto konania, je prípadom prelínania a ovplyvňovania sa noriem verejného a súkromného práva, kde existuje medzi týmito normami v rámci tohto právneho vzťahu priama súvislosť, ktorú nemožno opomenúť, nakoľko priamo ovplyvňuje správanie sa subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to nezávisle od ich vôle. V situácii, keď jedna právna norma, hoci teoreticky zaradená do verejného práva, ovplyvňuje súkromnoprávny vzťah, nemôže súd túto súvislosť ignorovať a skonštatovať, že keďže je predmetom sporu poistná zmluva, a to typická súkromnoprávna zmluva, nebude prihliadať na normu verejno-právnu, ktorá pod hrozbou sankcií ovplyvňuje obsah tohto súkromnoprávneho vzťahu a určité konanie zakazuje a tým pádom nezávisle od vôle zmluvných strán má vplyv na ich individuálne dohodnuté práva a povinnosti. Preto je žalovaný presvedčený, že prerušenie konania a posúdenie otázky súladu výkonu dohľadu Národnou bankou Slovenska nad poisťovníctvom Ústavným súdom SR, je pre toto konanie kľúčové a rozhodujúce pre samotný výsledok konania a rozhodnutia vo veci samej.
Odporca v odvolaní tiež namietal, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže žalovaný ako neprivilegovaný subjekt nie je oprávnený sám predložiť na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Takýto návrh môžu podať iba subjekty uvedené v článku 130 Ústavy SR.
Odporca argumentoval v odvolaní tiež tým, že slová „ak sa súd domnieva“ použité na uvedenie prvej vety článku 144 ods. 2 Ústavy SR zdanlivo možno legitímne interpretovať a aplikovať ako ústavný základ pre vyvodenie podmienky o „presvedčení súdu“. Ustanovenie článku 144 ods. 2 Ústavy SR však bez pochybnosti patrí k ústavným normám, ktoré nemožno interpretovať doslovne. Doslovným výkladom tohto ustanovenia by sa nastolil v Ústave odporujúci právny stav, v ktorom by všeobecný súd bol povinný prerušiť konanie pre nesúlad právnej úpravy medzinárodnými zmluvami podľa článku 7 ods. 5 Ústavy, ale nemal by takú povinnosť na zabezpečenie súladu vnútroštátneho prameňa práva s medzinárodnými dohovormi podľa článku 154c Ústavy. Tento stav hroziaci konaním proti Slovenskej republike pred príslušnou inštitúciou medzinárodnej organizácie nadväzuje na zlú úpravu článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa sudcovia pri rozhodovaní podriaďujú medzinárodným zmluvám podľa
článku 7 ods. 5 Ústavy, ale nie medzinárodným dohovorom podľa článku 154c Ústavy. To, že článok 144 nemožno vysvetľovať a uplatňovať doslovne, samo o sebe nepreukazuje, že aj slovné spojenie „ak sa súd domnieva“, treba interpretovať s použitím extenzívneho výkladu. V odvolaní odporcu absentujú dôvody odvolacieho návrhu, pre ktorý navrhuje, aby odvolací súd alternatívne, ak nedospeje k záveru, že sú tu dôvody pre zmenu uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., aby zmenil odvolací súd uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu odporcu zo dňa 8. novembra 2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a konanie prerušil.
Po uplynutí odvolacej lehoty (22. augusta 2012) zaslal odporca ako listinný dôkaz list Národnej banky Slovenska č. ODT-1355/2012 zo dňa 8. februára 2012.
Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odporca podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd návrh odporcu zo dňa 14.9.2011 podľa § 109 ods. 1 písm. b/, § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p zamietol (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., nie je dôvodné.
Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa neprerušil konanie podľa návrhu odporcu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ , s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva:
Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak je rozhodnutie závislé od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že všeobecné súdy nemajú právomoc konať o súlade právnych predpisov, ale majú právo iniciovať konanie, ak nastane situácia, ktorú predpokladá citované zákonné ustanovenie. Ústava Slovenskej republiky v čl. 144 ods. 3, na ktorý nadväzuje citované zákonné ustanovenie, ukladá súdu prerušiť konanie len v prípade, že sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, odporuje ústave, zákonu alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná. Tento postup súdu je viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd takto potom postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii naznačeného rozporu. Potreba tohto postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd. Prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. druhej vety možno len vtedy, ak k záveru o vyššie uvedenom rozpore dospel súd a nie účastník konania (viď. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996). Pokiaľ teda súd rozpor zákona s Ústavou SR alebo medzinárodnou zmluvou nezistí a konanie v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nepreruší, nejde o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a neodníma tým ani účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (nie je povinnosťou súdu vyhovieť každému návrhu na prerušenie konania).
O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, a to najmä právo predniesť, doplniť či doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhu na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať rozhodnutie súdu, ktorým nebolo vyhovené návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., lebo samotným rozhodnutím o takomto
návrhu nedošlo k znemožneniu realizácie procesných práv účastníka, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom.
Z vyššie uvedených dôvodov je odvolacia námietka odporcu, že zamietnutím návrhu na prerušenie konania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nedôvodná, nakoľko nárok na prerušenie konania z dôvodu, z ktorého sa ho domáha, nie je procesným právom účastníka konania. Jeho právom je podať takýto návrh, avšak nie je povinnosťou súdu takému návrhu v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. vyhovieť. Pokiaľ teda odporca taký návrh podal, realizoval tým svoje procesné právo, priznané mu Občianskym súdnym poriadkom a zamietnutím takéhoto návrhu nedošlo k odňatiu jej možnosti pred súdom konať.
Pokiaľ v posudzovanom prípade k záveru o rozpore zák. č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve s Ústavou Slovenskej republiky dospel odporca a nie súd prvého stupňa,, nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhej vety O.s.p., a teda súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak návrh na prerušenie konania zamietol. Nedôvodná je takto aj námietka odporcu spočívajúca v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.
Pokiaľ odporca vo svojich odvolacích námietkach argumentuje tým, že pri posudzovaní právnych vzťahov nie je možné tieto vzťahy striktne rozdeliť na vzťahy súkromnoprávne a verejnoprávne a na základe tohto rozdelenia aplikovať na ne len normy súkromného alebo verejného práva, je to pohľad správny. Správne je aj vysvetlenie, že právno-teoretické delenie právnych noriem na súkromnoprávne a verejnoprávne nemá žiaden vplyv na ich právnu silu, resp. na dôvodnosť ich aplikácie vo vzťahu k tomu, aký právny vzťah (súkromný alebo verejný) je predmetom sporu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nemožno odvodiť takéto logické závery z úvah súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu odporcu na prerušenie konania a postúpenie návrhu na ústavný súd. Súd prvého stupňa, vychádzajúc z odôvodnenia jeho uznesenia, pri rozhodovaní nevychádzal iba z rozdelenia na vzťahy súkromnoprávne a verejnoprávne, či na ich hierarchiu podľa právnej sily, zohľadňoval v prvom rade tú skutočnosť, ktoré právne normy sú podľa jeho úvahy pre posúdenie veci a rozhodnutie relevantné. S týmto právnym posúdením sa stotožňuje aj odvolací súd.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.)..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.