Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38Ek-1329-2023.pdf
PDF · 103.09 KB
No categories available
38Ek/1329/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/ Ľ. V., K.: XX.X.XXXX, X. Q. XX/X, XXX XX Q. a oprávneného 2/ W. A., K.: XX.X.XXXX, V. XXX, XXX XX W., oprávnení zast.: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, Čajkovského 5, 851 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 415 071 proti povinnému: Y. C., K.: XX.X.XXXX, G. XXX, XXX XX G., zast. TAX LAW, s. r. o., IČO: 53 160 657 Břeclavská 3, 901 01 Malacky, o vymoženie 3 216,56 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO: 31 803 679, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinný voči oprávnenému 1/ a oprávnenému 2/ n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. III. Oprávnenému 1/ a oprávnenému 2/ voči povinnému p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 85,45 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený 1/ a oprávnený 2/ (oprávnený 1/ a oprávnený 2/ spolu aj ako „oprávnení“) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.5.2023 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 216,56 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 8.12.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2023 a vykonateľnosť dňa 14.2.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 6.6.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO: 31 803 679, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 13.6.2023 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) EP“ dňa 26.6.2023. 4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že navrhuje zastaviť exekúciu v zmysle § 61k odsek 1 písm. d) Exekučného poriadku. V ďalšom uviedol, cit.: „Povinný poukazuje na skutočnosť, že medzi povinným a oprávneným aktuálne prebieha niekoľko súdnych konaní, ktoré sa týkajú tých istých vzťahov a tieto nie sú stále ukončené, pričom vykonaním predmetnej exekúcie dôjde k nedôvodnému zásahu do práv povinného. Až po právoplatnom skončení aktuálne prebiehajúcich súdnych konaní medzi povinným a oprávneným bude možné očakávať spravodlivé a zákonné vyrovnanie medzi povinným a oprávneným. Povinný od roku 2018 uplatňuje a bráni svoje práva, ktoré mu boli oprávneným odopreté a vynaložil nielen veľké úsilie ale najmä veľa finančných prostriedkov za projekt E., ktorého mal byť vlastníkom, ako aj na právne zastupovanie v týchto konaniach, ktoré sú nasledovné: Dňa 28.02.2023 bol v mene žalobcu, povinného podaný návrh
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 50.000 Eur, nakoľko pôvodne si žalobca predmetných 50.000 Eur od žalovaných uplatňoval ako nevrátenú pôžičku. Platobný rozkaz o zaplatenie 50.000 Eur s prísl., sp.zn. XXUp/XXX/XXXX, zo dňa 23.05.2023 Vám zasielame v prílohe. Zároveň bol v mene žalobcu dňa 28.02.2023 podaný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20.000 Eur voči iným žalovaným, avšak súvisiace s touto vecou, nakoľko pôvodne si žalobca predmetných 20.000 Eur od žalovaných uplatňoval ako nevrátenú pôžičku. Platobný rozkaz o zaplatenie 20.000 Eur s prísl., sp. zn. XUp/XXX/XXXX, zo dňa 10.05.2023 Vám zasielame v prílohe. V predmetnej veci ešte je stále aktívne konanie o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Senica sp. zn. XCb/X/XXXX, v ktorom vystupujú právnické subjekty, za ktorých konajú tie isté subjekty, s tým istým právnym zástupcom, JUDr. Ľubomírom Nemčekom.“ Povinný mal za to, že nemožno od neho spravodlivo očakávať, aby v prípade neukončenia ostatných súdnych konaní, uzavrel toto konanie. Vzhľadom na uvedené navrhol exekúciu zastaviť. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávnených, aby sa vyjadrili k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že s týmto nesúhlasia a tento navrhujú zamietnuť. V ďalšom uviedli, cit.: „Návrh povinného je odôvodnený tým, že aktuálne prebieha niekoľko súdnych konaní, vykonaním tejto exekúcie dôjde k nedôvodnému zásahu do práv povinného a že nemožno od povinného spravodlivo očakávať, aby v prípade neukončenia ostatných súdnych konaní uhradil trovy konania sp. zn. XC/XX/XXXX vymáhané v tejto exekúcii. Povinný k návrhu priložil aj platobné rozkazy Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX a sp. zn. XUP/XXX/XXXX. Obaja oprávnení konštatujú, že návrh povinného neobsahuje žiadne také dôvody, skutočnosti ani dôkazy, ktoré by umožňovali tomuto návrhu vyhovieť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vnímajú ho ako účelové podanie právneho zástupcu povinného, ktorého cieľom je časovo predĺžiť exekúciu a oddialiť tak vymoženie nárokov v nej uplatnených. Žiadne vecné zákonné dôvody pre podanie návrhu povinného neexistujú. Prebiehajúce iné súdne konania, na ktoré povinný poukazuje, nech už je ich predmetom čokoľvek, a ani platobné rozkazy predložené povinným, nie sú takou skutočnosťou, ktorá by v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Vykonateľnosť exekučného titulu nie je žiadnym takýmto súdnym konaním dotknutá.“ Oprávnení si zároveň uplatnili trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 170,90 Eur. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, pričom sa súčasne vyjadril k doručovaniu upovedomenia o začatí exekúcie a návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Súd uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 13.6.2023. Súdnemu exekútorovi bol dňa 26.6.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 13. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený (resp. oprávnení) právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného (oprávnených), ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 15. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia alebo existuje predpoklad v zmysle § 61k odsek 1 písm. e) Exekučného
poriadku. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil, čo v konečnom dôsledku povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal, resp. opak netvrdil. Uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 8.12.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2023 a vykonateľnosť dňa 14.2.2023. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1, 2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 17. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: 18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie v podstate poukazoval, že medzi povinným a oprávneným 1/ (a ďalšími tretími osobami) prebieha niekoľko súdnych konaní, ktoré sa týkajú tých istých vzťahov, a to na konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XUp/XXX/XXXX a na konanie vedené Okresným súdom Senica pod sp. zn. XCb/X/XXXX. 19. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že exekučný titul, t. j. Uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 8.12.2021, doposiaľ nebol zrušený ani zmenený, a preto predstavuje vykonateľný exekučný titul (ktorý obsahuje obe zložky vykonateľnosti, t. j. ako formálnu, tak i materiálnu), na základe ktorého sa dôvodne vykonáva exekúcia. Súd zdôrazňuje, že samotné vedenie iných súdnych konaní, nie je dôvodom, ktorý by bránil pokračovaniu v exekúcii. Povinný svoj dlh dobrovoľne nesplnil, k jeho zániku nedošlo žiadnym zo zákonom predpokladaných dôvodov (§ 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku), exekučný titul nebol zrušený (§ 61 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku) ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Zákonodarca výslovne v texte zákona (Exekučného poriadku) neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť vedenie iných súdnych konaní, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok takého konania pred všeobecným súdom, pričom súčasne ani samotný výsledok akéhokoľvek sporu, ktorý by aj bol právoplatne rozhodnutý v prospech povinného ako účastníka takého sporu sám o sebe nijakým spôsobom neovplyvní vedenie tohto exekučného konania. Ergo posudzovanie a rozhodovanie povinným označených sporov neprináleží exekučnému súdu, ktorý vykonáva rozhodnutie, ktorým bola povinnému právoplatne uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku oprávneným. Súd preto konštatuje, že v uvedenej argumentácii povinného nevzhliadol, že by existovali skutočnosti odôvodňujúce postup súdu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 20. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
28. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 29. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 30. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnení, ktorí mali plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, majú nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potrebovali na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi - povinnému, ktorý úspech nemal. 31. Súd v súlade s uvedeným povinnému nepriznal náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok). 32. Oprávnení si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnili náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením sa k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 170,90 Eur. Súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku oprávneným priznal trovy právneho
zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 85,45 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 60,59 Eur a 1 x oprávnenými uplatnený vo výške 10,62 Eur; to všetko zvýšené o daň s pridanej lehoty, ktorej je právny zástupca oprávnených platiteľom), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (III. výrok). V súlade s § 199a Exekučného poriadku, súd oprávneným nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z odmeny za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, a to z dôvodu, že oprávnení mali možnosť si tento úkon uplatniť už pri podanom návrhu na vykonanie exekúcie, keďže už v čase podanie tohto návrhu boli zastúpení splnomocneným právnym zástupcom. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že napriek skutočnosti, že oprávnení využili možnosť podať návrh prostredníctvom súdneho exekútora v súlade s ustanovením § 48 odsek 8 Exekučného poriadku, títo mali objektívnu možnosť, už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, uplatniť si vzniknuté trovy exekúcie titulom trov právneho zastúpenia. Súd zároveň poukazuje, že „Exekútor je v tomto kontexte len technickým sprostredkovateľom doručenia návrhu exekučnému súdu. K uvedenému sa žiada dodať, že činnosť exekútora je obmedzená na „technickú podporu“ aj v prípade, keď o spísanie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie žiada laik. De lege lata totiž exekútor nie je oprávnený poskytovať právne poradenstvo (pozri § 193 a komentár k nemu)“ (In. Števček, Kotrecová, Tomašovič, Molnár a kol. Exekučný poriadok, 3. vydanie, 2018, C. H. Beck, 2018, s. 838-840, online). S ohľadom na komplexnosť úpravy trov exekúcie obsiahnutej v Exekučnom poriadku, vzhľadom na skutočnosť, že v tejto fáze konania už nie je priestor na rozširovanie vymáhaného nároku, ktorý si oprávnení uplatnili podaným návrhom na vykonanie exekúcie (resp. opravu podaného návrhu na vykonanie exekúcie) ako i vzhľadom k tomu, že pri priznaní náhrady trov konania nemôže ísť na ťarchu účastníka, ktorý v predmetnej veci nebol úspešný, skutočnosť, že oprávnení si trovy konania (titulom trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia) neuplatnili včas, súd oprávneným náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia, za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, nepriznal. V súlade s uvedeným preto súd oprávneným priznal nárok na náhradu trov konania len za jeden úkon právnej pomoci tak, ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.