Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/166/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa E. E.F., X.. XX. XX. XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXX, L. R. XXXX/XX, L. L., zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Bacíkovou, Skuteckého 12, Banská Bystrica proti odporcom 1/ Slovenská republika, zastúpená Obvodným úradom Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, 2/ D. H.R. U. P., K.. P., X.. XX. XX. XXXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že navrhovateľ E. E., K.. E.F., X.. XX. XX. XXXX, K.. Č.. XXXXXX//XXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľností katastrálneho územia K., obec L. L., okres L. L., a to parcely C KN č. XXXX záhrady o výmere XXX H., parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere XXX H., parc. č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XXX m2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej EN parcely č. XXX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K., novovytvorené geometrickým plánom č. XXX XXX XX-XX/ XXXX, zo dňa 07. 02. 2012, vyhotoviteľom D., s. r. o., X. X, L. L., autorizačne overeným dňa 07. 02. 2012, úradne overeným dňa 22. 02. 2012 Správou katastra Banská Bystrica pod číslom XX/XXXX.

Súd konanie ohľadom parc. č. XXXX/XX zastavané plochy o výmere XX m2 z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. K., obce L. L. a to parcely M. XXXX záhrady o výmere XXX H., XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX H., XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XXX H., XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XX H., ktoré boli z pôvodnej parcely registra E ako parcely č. XXX zastavané plochy o výmere XXXX H., evidované na LV č. XXXX, vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným firmou D., R.. K.. S.., dňa 07. 02. 2012.

Zástupkyňa odporcu 1/ žiadala návrh zamietnuť.

Zástupkyňa odporcu 2/, ako neznámeho vlastníka, v prípade, že sa preukážu tvrdenia navrhovateľa ohľadom jeho nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam za pravdivé, s návrhom súhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, zástupkyne odporcu 1/ a zástupkyne odporcu 2/, svedeckou výpoveďou manželky navrhovateľa, ohliadkou na mieste samom, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 07. 02. 2012 vyhotovený firmou D., R.. K.. S.., overeným dňa 22. 02. 2012 Správou katastra L. L., výpisom z LV č. XXXX, XXX kat. úz. K., upravujúcou

listinou o užívaní pozemku spísanou dňa XX. XX. XXXX medzi navrhovateľom a Ľ. V., výkazom výmer pre kat. úz. K. zo dňa XX. XX. XXXX, geometrickým (polohopisným) plánom č. XX-XX/XXX-XXX-XX vyhotoveným S. Ú. D. C. F. Y. Ž. 07. 11. 1958, výpisom z pozemkovej knihy vložky XXX kat. úz. K., výpisom z LV č. XXXX kat. úz. K., svedeckou výpoveďou Ľ. V., U. Ť. a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. K. vyplýva, že k parcele č. XXX o výmere XXXX H. zastavaná plocha, je vedený ako spoluvlastník Slovenská republika v podiele 5/16, navrhovateľ v podiele 20/32, odporca v 2/ rade D. P. titul nadobudnutia Č. XXXX/XXXX v 1/16, Obvodný úrad v Banskej Bystrici v rozsahu 5/16.

V zmysle písomného vyjadrenia zástupcu odporcu v 2/ rade Obvodný úrad v Banskej Bystrici nie je spoluvlastníkom sporných pozemkov, ale správcom spoluvlastníckeho podielu k pozemku odporcu 2/. Podiel 5/16 vedený na Obvodný úrad v Banskej Bystrici, je nesprávny zápis, keď sa jedná o duplicitný zápis podielu Slovenskej republiky rovnako v rozsahu 5/16.

Zástupkyňa navrhovateľa poukázala na tú skutočnosť, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX, vedená v katastrálnom území K., vo vložke XXX, bola zapísaná v pozemkovej knihe v roku XXXX a pôvodne patrila rodinám Y. C. K.. Jej výmera bola uvedená v pozemkovej knihe XXX štvorcových siah, čo predstavuje približne X XXX,XX H.. V dávnej minulosti bolo dohodnuté, že sporná nehnuteľnosť bude patriť právnym predchodcom navrhovateľa. Otec navrhovateľa E. E., ktorý zomrel v roku XXXX, zdedil po svojom otcovi U. Y., zomrelom v roku XXXX, predmetnú nehnuteľnosť. Otec navrhovateľa v rokoch 1954 - 1956 prestaval pôvodnú budovu, ktorá bola drevosklad, na obytnú a užíval ju s predmetnými priľahlými pozemkami nikým nerušene. Majetok rodiny K. v minulosti prepadol v prospech štátu. Štát následne nakladal s nehnuteľnosťou tak, že pozemok mimo parciel, ktoré sú predmetom tohto sporu, pridelil súkromným osobám do osobného užívania, ktorí si na nich postavili rodinné domy. Aj keď podľa zápisu v pozemkovej knihe bol stále formálnym spoluvlastníkom pozemkov navrhovateľ, tento nebol účastníkom žiadneho konania, ani svoje podiely nikomu nepredal, ani mu neboli vyvlastnené. Z tohto vyplýva, že štát nakladal s nimi tak, že rešpektoval rozdelenie pozemku v dávnej minulosti.

Keďže predmetné nehnuteľnosti užíval navrhovateľ a pred ním jeho právni predchodcovia nikým nerušene po dobu viac ako 10 rokov, podľa tvrdenia zástupkyne navrhovateľa ich navrhovateľ nadobudol v zmysle ustanovenia O. z. na základe vydržania. Vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo je právne neusporiadané a postavenie navrhovateľa neisté, má navrhovateľ naliehavý právny záujem v zmysle na jeho určení. O tom, že sa jednalo o ustálené hranice, pripojila ako dôkaz listinu spísanú medzi navrhovateľom a jeho tetou Ľ. V. v januári XXXX, v ktorej táto uznáva, že vyznačeným geometrickým plánom z roku 1958 predmetný pozemok patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa.

Navrhovateľ vzhľadom ku svojmu zlému zdravotnému stavu nebol schopný výpovede.

Svedkyňa C. E., manželka navrhovateľa, uviedla, že s navrhovateľom uzatvorila manželstvo v roku XXXX. Jej svokrovci už bývali v rodinnom dome na predmetnom pozemku v K.. Následne sa k ním prisťahovali v roku XXXX a pristavovali si. Bol vyhotovený geometrický plán, na základe ktorého boli vytýčené hranice parcely č. XXX s tým, že oni so svokrom postavili v tomto období okolo predmetného pozemku plot. So sestrou svokra, Ľ. V., sa poznali, stretávali sa, neboli medzi nimi spory. Nikoho z rodiny K. nepoznala. Jej svokor vždy spomínal, že toto všetko patrí Y.. Ďalej svedkyňa uviedla, že na predmetnom pozemku stála pracháreň, keďže rodina navrhovateľových rodičov vyrábala pušný prach a vyvážala ho do Anglicka. Bolo to ešte pred 1. svetovou vojnou. Vyrábali to, kým neboli vynájdené chemické zbrane, keďže pušný prach bol vyrábaný z dreva.

Odporca v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 08. 2012 uviedol, že dobromyseľnosť držiteľa je potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska a presvedčenia držiteľa veci. Navrhovateľ nepreukázal právny úkon, od ktorého si odvodzuje svoju dobromyseľnosť.

Zástupca odporcu v 2/ rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31. 08. 2012 uviedol, že ak navrhovateľ preukáže svoje tvrdenia, s návrhom súhlasí.

Súd vo veci nariadil ohliadku na mieste samom.

Svedkyňa Ľ. V., G. U. Y., uviedla, že býva 3 domy ďalej od navrhovateľa v dome, ktorý zdedila po svojej matke. Matka tam bývala už 60 rokov, ona 40 rokov. V čase, keď sa prisťahovali, tak rodičia navrhovateľa tu už bývali. Užívali pozemok tak, ako je ohraničený v súčasnej dobe.

Svedkyňa U. Ť., susedka navrhovateľa, uviedla, že býva v susedstve 30 rokov. Predtým bývala v rodičovskom dome trochu vyššie. Potvrdila, že rodičia navrhovateľa užívali pozemok tak, ako je ohraničený aspoň 50 rokov. Ploty tu boli, už keď sem prišla bývať a ešte aj predtým, keď sem chodievala ako mladá.

Na ohliadke na mieste samom bolo konštatované, že v teréne predmetné pozemky sú ohraničené starým pletivovým plotom, následne v prírode korytom potoka a starým zhrdzaveným plotom s kovovou bráničkou, okrem parcely XXXX/XX, ktorá predstavovala asfaltovú prístupovú cestu.

V tejto časti vzala zástupkyňa navrhovateľa návrh späť a súd v zmysle konanie ohľadom parcely XXXX/XX zastavil.

Na pojednávaní dňa 30. 11. 2012 zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že aj keď v súčasnej dobe už nie je možné zistiť presný dátum reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi, nakoľko prípadní svedkovia už nežijú, vzhľadom ku výpovedi manželky navrhovateľa je zrejmé, že firma právnych predchodcov jej manžela na tomto pozemku mala výrobu výbušnín, ktorú realizovala určite ešte 1. svetovou vojnou. Z tohto nepriamo vyplýva, že ku reálnej deľbe muselo dôjsť najneskôr do roku 1914.

Zástupkyňa odporcu v 1/ rade uviedla, že ak by sa preukázala reálna deľba v minulosti medzi pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi, tak by s návrhom súhlasila. Zo zápisu z pozemnoknižnej vložky z roku 1935 však vyplýva, že stále pretrvávalo podielové spoluvlastníctvo medzi týmito dvomi rodinami ku predmetnej nehnuteľnosti.

Zástupkyňa odporcu v 2/ rade na základe vykonaného dokazovania s návrhom súhlasila.

Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že podľa tvrdenia zástupkyne navrhovateľa došlo v dávnej minulosti medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi najneskôr do roku 1914 ku reálnej deľbe, t. j. ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov. Ďalej zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ nadobudol predmetné vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj vydržaním v zmysle § 134 O. z.

V konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti sú ohraničené v prírode dlhodobo, už najmenej od roku 1958 s tým, že ešte predtým na tomto pozemku bola postavená budova, ktorá bola využívaná pre účely výroby pušného prachu právnymi predchodcami navrhovateľa.

O tom, že túto nehnuteľnosť užíval navrhovateľ, ako aj jeho právni predchodcovia, nikým nerušene, dosvedčili aj vypočuté svedkyne na ohliadke na mieste samom.

Z výpisu z pozemkovej knihy, vložky XXX, ohľadom parc. XXX, kat. úz. K., vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve rodiny K. a rodiny Y.. Na základe návrhu Ministerstva

hospodárstva zo dňa 26. 09. 1939 bolo poznamenané, že nehnuteľnosť vedená na rodinu K., zapísaná pod L. XXa-L. podlieha súpisu podľa vládneho nariadenia č.146/1939 Zb.

Z geometrického plánu, vyhotoveného firmou D. R.. K.. S.. v marci 2012, mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX, keď ich výmera predstavuje spolu XXXX H..

Zástupkyňa navrhovateľa odvodzovala nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa titulom reálnej deľby predmetného pozemku v dávnej minulosti, najneskôr v roku 1914, medzi podielovými spoluvlastníkmi a následne vydržania navrhovateľa v zmysle § 134 O. z.

Ak došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto v takom rozdelenom stave dlho užívali, došlo v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Úradnej zbierky ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Takúto dohodu strán o deľbe nehnuteľnosti treba považovať za dohodu nielen čo držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.

Je zrejmé, že vzhľadom k odstupu času od roku 1914 nie je možné zabezpečiť priame svedecké výpovede účastníkov reálnej deľby alebo ich blízkych osôb ohľadom jej existencie. Možno ju preukázať len nepriamymi dôkazmi a síce faktickým nerušeným užívaním rodiny jednej zo spoluvlastníkov už pred dobou, kedy došlo k vyvlastneniu časti pozemkov patriacich druhému spoluvlastníkovi, t. j. pred rokom 1939.

Súd uveril tvrdeniu svedkyne - manželky navrhovateľa, že na tomto pozemku bola nehnuteľnosť stavba užívaná rodinou navrhovateľa pre účely výroby pušného prachu, keď aj z časového hľadiska túto výrobu možno zaradiť do obdobia okolo prvej svetovej vojny.

Keď následne vstúpil navrhovateľ po smrti svojho otca do držby takto reálnej vydelenej nehnuteľnosti, splnil podmienky pre jej vydržanie v zmysle ustanovenia § 134 O. z.. Titulom pre vstup bolo vlastne dedičské rozhodnutie po jeho otcovi a v dobromyseľnosti ho utvrdilo aj správanie sa jeho právnych predchodcov, ktorí považovali túto časť reálne vydelenú za svoju vlastnú.

Podľa § 134 ods. 1 O. z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Ods. 2, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

V danom prípade sa nejedná o majetok, ktorý by mohol byť predmetom vlastníctva štátu alebo určených právnických osôb.

Pochybnosti ohľadom započítania oprávnenej držby aj pred 01. 01. 1992 preklenula súdna prax tak, že pre vydržanie treba do doby oprávnenej držby započítať aj dobu pred 01. 01. 1992. Je nesporné, že navrhovateľ užíval predmetnú nehnuteľnosť ako vlastnú po smrti svojho otca, t. j. po roku 1967, kedy náš právny poriadok neumožňoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Od 01. 04. 1983 bola nanovo upravená ochrana držby a vydržania v prospech štátu. Navrhovateľ potom nadobudol vlastnícke právo vydržaním ku dňu 01. 01. 1992 (viď R 83/2002, Rč 50/2000).

Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil.

Odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili. Z týchto dôvodov súd o náhrade trov konania nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona a noviel - Exekučný poriadok.