Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1031-2006.pdf
PDF · 73.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1031/2006
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda, so sídlom Galantská cesta 693/5, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: M. D., Q.. XX.XX.XXXX, Z.: XX XXX XXX, U. Y.D. XXX/XX, XXX XX M. X., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Urbánek, Exekútorský úrad Galanta so sídlom Bratislavská 1458, 924 01 Galanta, pod spisovou značkou EX 1895/2006 o vymoženie 379,73 EUR s príslušenstvom, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 31.3.2011 odmieta.
odôvodnenie:
Oprávnený svojím podaním zo dňa 16.11.2006 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu
- rozhodnutie Sociálnej Poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 31.8.2006, č. 700-0510305906- GC04/06. Návrh oprávneného bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 29.11.2006.
Okresný súd Dunajská Streda na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vydal dňa 11.12.2006 poverenie č. 5201 011189* na vykonanie exekúcie o vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Dňa 4.4.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, obsahom ktorého bol podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že počas priebehu exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a taktiež tu nie je žiadny iný predpoklad nadobudnutia majetku povinným v budúcom období. K podaniu pripojil vyúčtovanie trov exekučného konania a dôkazy o vykonanom zisťovaní majetku povinného.
Tunajší súd vyzval oprávneného, aby sa k návrhu súdneho exekútora vyjadril a uviedol, či súhlasí, resp nesúhlasí so zastavením exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený svojím listom zo dňa 16.2.2012 oznámil tunajšiemu súdu, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a návrhom súdneho exekútora o úhrade trov exekučného konania, nakoľko povinný je do dnešného dňa aktívnym podnikateľským subjektom podľa výpisu zo živnostenského registra a zároveň podáva daňové priznania.
Konajúci súd vo veci návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav:
Exekučné konanie začalo a je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 31.8.2006, č. 700-0510305906-GC04/06.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi konania len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Procesno-právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú: ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný). Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, s výnimkou tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Postavenie účastníka sa prejavuje napríklad v tom, že súdny exekútor má právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy, právo, aby sa dôkazy vykonali na pojednávaní v jeho prítomnosti a právo podať opravný prostriedok, ak je proti rozhodnutiu prípustný.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Zastavenie exekúcie je jedným zo spôsobov skončenia exekučného konania. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie. Konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Účastníkom takéhoto sporového konania nie je súdny exekútor, ktorý vystupuje ako účastník konania len v prípadoch, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie.
V predmetnom konaní oprávnený nesúhlasil s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, súdny exekútor nie je procesne legitimovaný ako účastník konania o zastavenie exekúcie, a preto tunajší súd jeho návrh odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).