Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-338-2012.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/338/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, právne zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti povinnej: C. E., bytom M. R. H. X/X, U., o vymoženie 780 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/494/2012-16 zo dňa 3. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Poláka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex.por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie podaným dňa 13.02.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. 0035/2011 zo dňa 16.08.2011, ktorý vydal rozhodca Mgr. Ľubomír Karika. Z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 14.07.2009 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá zmluva o úvere č. 320091501, na základe korej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 500 eur za poplatok za správu úveru vo výške 345 eur, celkom 845 eur, ktorý sa povinná zaviazala splácať v 13. mesačných splátkach vo výške 65 eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne v časti Rozhodcovskej doložky, vzhliadol v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočná jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vôbec pristúpila. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje, je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky, hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Nestotožnil sa s tvrdením súdu, že spotrebiteľovi je odobratá možnosť voľby riešenia sporu v prípade, že oprávnený bude iniciovať spor v rozhodcovskom konaní. Exekučný súd jednak neskúmal, či sa povinná k predmetu sporu vyjadrila, a tiež, či podala na všeobecný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Skutočnosť, že predmetná zmluva má charakter predtlačeného tlačiva, ešte neznamená, že zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený výslovne trvá na tom, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu predmetnej zmluvy. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 17CoE/43/2011-34 zo dňa 30.03.2012. Má za to, že súd prvého stupňa nerešpektoval zásady stanovené v § 157 ods. 2 a § 132 O.s.p., v dôsledku čoho je predmetné uznesenie nepreskúmateľné a dokonca i protiústavné, berúc do úvahy článok 46 ods. 1 a článok 48 ods. 2 Ústavy SR. Rovanko nie je prípustné, aby exekučný súd za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa popieral zásady procesného zisťovania skutkového stavu veci a iba na základe exekučného titulu a bez vykonania ďalších dôkazov predpísaných ústavou a zákonom, vyvodil vlastný záver, že ustanovenia zmluvy o úvere neboli individuálne dohodnuté. V žiadnej právnej vete rozhodnutia ESD však nie je konštatovaná absolútna neplatnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru oprávneného týmto záverom exekučného súdu dochádza k ukracovaniu oprávnených (veriteľov) na ich právach, pričom je nespochybniteľné, že finančné prostriedky boli oprávneným povinnej poskytnuté, k ich vráteniu nedošlo, čo zakladá predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spotrebiteľa, ktorému nepriamym spôsobom poskytuje týmto odvolaní predmetné uznesenie. Povinná je contra legem súdom zbavovaná povinností, ku ktorým sa v zmluve o úvere zaviazala. Záverom účinkom takéhoto zamietnutia je podporovanie ľahkomyseľného a nezodpovedného konania povinnej a na druhej strane zavádzanie právnej neistoty oprávneného ako aj nedôvery v súdnu vymožiteľnosť a vykonateľnosť práva, ktoré sú garantované Ústavou SR. Oprávnený tak stráca dôveru v platnosť základnej zásady záväzkového práva pacta sunt servanda. Samotná transpozícia smernice Rady 93/13/EHS musí zabezpečovať aj takú ochranu jednotlivca, aby táto zodpovedala zásade procesnej rovnocennosti, inými slovami musí byť regulovaná, resp. vyvážená. Právna úprava ochrany spotrebiteľa obsiahnutá v legislatíve EÚ a jej následná transformácia do právneho poriadku SR nesledovali zámer bezhraničnej a za každých okolností presadzovanie ochrany konania spotrebiteľa. Oprávnený poukázal na rozsudok NS ČR 23 Cdo 1201/2009, uznesenie Okresného súdu Martin, č.k. 15er/160/2011-18 zo dňa 29.04.2011 a uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/1270/2010-25 zo dňa 26.04.2011. Rovnako z práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR nepochybne vyplýva právo oprávneného na poskytnutie súdnej ochrany (resp. inej právnej ochrany), a to aj v tom zmysle, že ak súd zistí rozpor so zákonom len v časti exekučného titulu, je možné uvažovať o udelení poverenia len v časti exekušného titulu nevykazujúcej rozpor so zákonom. Nakoľko v ptredmetnom konaní ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Ex.por., je možné za istých okolností aplikovať širšiu prieskumnú právomoc exekučného súdu pri vydávaní poverenia. Ak teda exekučný súd posúdi ako rozpornú so zákonom len časť enunciátu rozhodcovského rozsudku, môže vydať poverenie v časti exekučného titulu, ktorý za rozporný so zákonom, či dobrými mravmi nepovažuje a vo zvyšku žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia nevyhovieť, resp. ju uznesením zamietnuť. Má za to, že predmetné uznesenie exekučného súdu nedisponuje náležitým zdôvodnením, je zmätočné a nepreskúmateľné. Exekučný súd nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Právne závery exekučného súdu nie sú spôsobilé obstáť a sú založené na nezákonnom postupe exekučného súdu. Žiadal, aby odvolací súd pripustil uvedené argumenty, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, bez odkazu na Obch. zákonník. Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka
zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.
Práve vyššie uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Obč. zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie, s ktorými sa síce mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť.
Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.
V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinná osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)
- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie, ktoré vyžaduje nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinnej v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinná prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Z predmetnej zmluvy o úvere č. 320091501 zo dňa 14.09.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou totiž vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa nachádzala (ako predtlačený formulár) v jej Obchodných podmienkach. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto súd prvého stupňa neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.