Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-4Er/915/2010

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: ThyssenKrupp Ferostav spol. s r.o., so sídlom Nové Zámky, Bešeňovská cesta 17, IČO: 34 144 137, zastúpený JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Košická 52, proti povinnému: STAV BLESK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Na Sihoti 1157/13, IČO: 36 763 179 (vymazaný z obchodného registra dňom 19.04.2012), v exekučnom konaní pre vymoženie 21.127,43 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekučné konanie, ktoré začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 10.10.2010, doručeného súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Ružičkovi, Exekútorský úrad Trnava, Horné Bašty 12 dňa 30.11.2010, pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej voči povinnému vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 22.06.2010 vo výške 21.127,43 eura s príslušenstvom, trov základného konania vo výške 2.280,10 eura a trov exekúcie, zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi, Exekútorský úrad Bratislava I ako nástupcovi súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, Exekútorský úrad Trnava, horné Bašty 12 trovy exekúcie vo výške 49,67 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Súdny exekútor JUDr. Pavol Holík (ako nástupca súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku) písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 17.09.2012dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňom 19.04.2012 vymazaný z obchodného registra. Ďalej žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 49,67 eura a ich úhradou žiadal zaviazať oprávneného.

Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 18845/L zistil, že dňom 19.04.2012 došlo k výmazu obchodnej spoločnosti STAV BLESK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Na Sihoti 1157/13, IČO: 36 763 179, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -55 zo dňa 13.02.2012, ktorým bola obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 19.04.2012 vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.

Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím povinný stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Na základe uvedeného súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Ako je zrejmé aj z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z nasledujúceho ustanovenia Exekučného poriadku (§ 197 ods.1 ) vyplýva, že tieto náklady, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou, uhrádza povinný. V exekučnom konaní však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko bol vymazaný z obchodného registra a pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie neprešla na žiadneho nástupcu. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek absencii ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré by riešilo situáciu, ako postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade, že účastník počas exekučného konania stratí právnu subjektivitu, je potrebné aplikovať normu vyššej právnej sily (v danom prípade Ústavu SR) a súd sa pri rozhodovaní opieral o nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 17.12.2004, kde je uvedené : „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať , resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 196 ods.1 EP, súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je nepopierateľné, že tento nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou v exekučnom konaní preukázateľne vykonal a „tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd“ . V citovanom náleze sa ďalej uvádza „ každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.“

V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré preukázateľne vynaložil na exekučné konanie. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie zanikol, nakoľko bol vymazaný z obchodného registra, súd postupujúc podľa ustanovenia EP na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súd takto rozhodol tiež s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovacej činnosti súd nesmie medzeru v právnej úprave vykladať v neprospech účastníka (tu: súdneho exekútora), ktorého garantované právo na vlastníctvo má súd chrániť.

Súd teda s poukazom na horeuvedené a zároveň na skutočnosť, že povinnému nemožno ich náhradu priznať, keďže ako subjekt práva zanikol, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi.

Podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrad hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 49,67 eura, z toho odmenu vo výške 33,19 eura a náhrady hotových výdavkov pozostávajúcich z vynaloženého poštovného vo výške 8,20 eura. DPH v danom prípade predstavuje 8,28 eura (20% z 41,39 eura), ktoré je v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia povinný zaplatiť oprávnený. Súd exekútorovi DPH priznal aj z náhrad (poštovného), a to z dôvodu, že súdny exekútor je povinný zo sumy priznaných náhrad podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je

odvolanie vždy prípustné ( prvá veta ).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia

tohto uznesenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zis-

teniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.