Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/165/2012

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: AQUAFOL NR s.r.o., IČO: 44421796, Pražská 11, 949 01 A., zast.: JUDr. Marián Macko, advokát, Koceľova 2, 949 01 Nitra, proti povinnému: BELAN SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44005725, 966 78 Hrabičov 257, zast.: Mgr. Peter Lupták, advokát, Nám. Š. Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica, vedenej pod sp. zn. EX 262/2012 súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad, so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, pre pohľadávku 25.000,- € s prísl., takto

rozhodol:

Exekúciu vedenú pod sp. zn. Ex 262/2012 z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 4.120,39 €, ktoré boli povinným uhradené.

Povinnému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. 5613 * 045795 zo dňa 29.02.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 25.000,- € s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -31 zo dňa 06.09.2011 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Povinný dňa 08.08.2012 prostr. právneho zástupcu podal na tunajšom súde návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.03.2012, skontaktoval sa s oprávneným a po rokovaní s ním a s jeho právnym zástupcom uzatvorili dňa 08.03.2012 Dohodu o uznaní dlhu a spôsobe úhrady (ďalej len „Dohoda“). V tejto konštatovali existenciu záväzku, dovtedajšie čiastkové úhrady a aktuálnu výšku záväzku spolu vo výške 33.332,41 €, z ktorej sumy pripadalo na zostatok dlžnej istiny 20.000,- €, vyčíslenému úroku z omeškania 4.725,19 €, trovám exekúcie súdneho exekútora 4.120,39 €, trovám súdneho konania X.XXX,- €, trovám právneho zastúpenia v exekučnom konaní X.XXX,XX € a trovám exekúcie veriteľa 538,21 €. Pri

- 2 -

tejto špecifikácii vychádzali presne zo špecifikácie uvedenej súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie. S oprávneným sa tak dohodli, že takto špecifikovaný záväzok uhradí povinný tak, že sumu 6.000,- € vloží na účet súdneho exekútora v deň podpísania Dohody oboma stranami a sumu 27.332,41 € vloží na účet súdneho exekútora najneskôr do 31.05.2012 a to v pravidelných mesačných

splátkach v minimálnej výške 5.000,- €, splatných vždy k poslednému dňu príslušného mesiaca, pričom prvá splátka je splatná dňa 31.03.2012. Jedno vyhotovenie Dohody bolo odovzdané osobne súdnemu exekútorovi, ktorý za prítomnosti účastníkov s týmto vyslovil súhlas. V intenciách Dohody následne povinný svoj záväzok splnil, čím pohľadávka zanikla a exekučné konanie malo byť ukončené. Následne však bol zablokovaný účet povinného v banke, pretože podľa vyjadrenia súdneho exekútora je potrebné vymôcť sumu prevyšujúcu 3.000,- €, nakoľko suma poukázaná na účet exekútora bola rozúčtovaná medzi trovy exekúcie a pohľadávku oprávneného, pričom trovy exekútora sú vyššie než uvedené v Dohode, keďže má nárok na odmenu vo výške 20% z vymáhanej čiastky. Na základe uvedeného žiadal povinný exekúciu zastaviť, nakoľko je nepochybné, že podpísaním Dohody došlo na základe dohody obidvoch zmluvných strán (účastníkov exekučného konania) k zmene obsahu záväzku v zmysle , pričom tento zmenený záväzok povinný so súhlasom exekútora splnil.

E. vo vyjadrení k návrhu povinného prostr. právneho zástupcu uviedol, že povinný plnil v zmyslu uzatvorenej Dohody na účet súdneho exekútora, pričom z uvedených platieb mal dostať na svoj účet sumu XX.XXX,XX €, avšak nebola mu vyplatená suma práve v rozsahu uvádzaného povinným vo výške cca 3.000,- €. Podľa vyjadrenia exekútora mu vznikol nárok na 20% odmeny a to z dôvodu, že síce došlo k podpísaniu Dohody o uznaní dlhu a o jeho splátkach, ale samotná istina bola uhradená až po uplynutí 14 dní, t.j. po lehote uvedenej v exekučnej výzve na úhradu dlhu. Preto si exekútor z uvedených platieb zrazil svoju odmenu a naďalej vymáha zostatok istiny v prospech oprávneného. Oprávnený teda má za to, že jeho pohľadávka nebola riadne uspokojená, pričom nie je jeho starosťou, kde vznikol pri jej úhrade problém, či na strane povinného alebo súdneho exekútora. Povinný sa má preto samostatným návrhom domáhať vrátenia uvedenej sumy od súdneho exekútora a preto žiada, aby bol návrh povinného na zastavenie exekúcie odmietnutý (správne zamietnutý).

Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Skončenie exekúcie nastáva z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Jedine v prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Upustenie od vykonania exekúcie je osobitným spôsobom skončenia exekúcie a nastáva samotným naplnením

- 3 -

zákonných predpokladov. Ak teda povinný splní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, súdny exekútor musí od vykonania exekúcie upustiť. Iba v prípade, ak by vzniknutú situáciu súdny exekútor nerešpektoval a po uhradení pohľadávky neupustil od vykonania exekúcie, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu. Z vykonaného dokazovania má

súd preukázané, že po tom ako bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie, v lehote na podanie námietok uzatvoril s oprávneným písomnú Dohodu, v ktorej obaja účastníci jednoznačným spôsobom dojednali spôsob úhrady vymáhanej pohľadávky (presne špecifikovanej v upovedomení) a to tak, že povinný sumu 6.000,- € vloží na účet súdneho exekútora v deň podpísania Dohody oboma stranami a sumu 27.332,41 € vloží na účet súdneho exekútora najneskôr do 31.05.2012 a to v pravidelných mesačných splátkach v minimálnej výške 5.000,- €, splatných vždy k poslednému dňu príslušného mesiaca, pričom prvá splátka je splatná dňa 31.03.2012. V danom prípade nie je

medzi účastníkmi sporné, že povinný svoje záväzky z Dohody plnil a splnil, resp. postupoval presne v zmysle uvedenej Dohody, čo vyplýva aj s vyjadrenia právneho zástupcu oprávneného. Sporným však zostalo, či povinný splnil svoju povinnosť uhradiť všetky trovy exekútora, resp. aj časť pohľadávky oprávneného, keďže súdny exekútor si povinným vykonané úhrady započítal na trovy exekúcie, ktoré majú byť vyššie, než v upovedomení vyčíslené predbežné trovy exekúcie. Spornou otázkou tak je, či súdnemu exekútorovi náleží odmena vo výške 10% alebo 20% z vymoženej sumy. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na dôvodovú správu k (čl. II, bod 49): Exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v prípade, ak dlžník dobrovoľne neplnil (hoci mal na plnenie dostatok času). Vzniknuté trovy exekúcie (ktorých súčasťou je aj odmena exekútora) sú preto sankciou za neplnenie povinnosti. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania preto nemožno považovať za "dobrovoľné". Z uvedeného vyplýva záver, že akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekúcie už nemá charakter "dobrovoľného plnenia" a exekútorovi patrí z takéhoto plnenia odmena. Na druhej strane sa však javí spravodlivé znížiť výšku trov exekútora v prípadoch, ak povinný zaplatí pohľadávku na začiatku exekučného konania (týmto spôsobom má povinný sám šancu "korigovať výšku trov exekúcie" a rozhodnúť sa či včasným plnením túto výšku zníži alebo v dôsledku jeho ďalšej nečinnosti budú trovy exekúcie ďalej narastať). Od vydania a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému súdny exekútor nevykonal žiadny úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky a k úhrade pohľadávky došlo na základe uzavretej Dohody medzi oprávneným a povinným, o ktorej skutočnosti mal súdny exekútor vedomosť. V predmetnej Dohode (čl. II. bod 2.1) bolo pri tom jednoznačne uvedené, že prípadné omeškanie povinného so zaplatením ktorejkoľvek splátky bude znamenať stratu výhody splátok a právny zástupca oprávneného dá súdnemu exekútorovi pokyn na bezodkladný výkon exekúcie. K tomuto však nedošlo. Uzavretú Dohodu tak možno považovať za súhlas oprávneného s upustením od vykonania exekúcie, pokiaľ povinný záväzok z Dohody splní. Extenzívnym výkladom ust. EP možno dospieť k záveru, že súdny exekútor mal upustiť od vykonania exekúcie, keďže povinný svoj záväzok dojednaný s oprávneným uhradiť dlžnú sumu splnil, čím súdnemu exekútorovi vznikol nárok na odmenu 10% z vymoženej sumy, čo sa v danom prípade javí ako spravodlivé.

Súd ďalej konštatuje, že súdny exekútor nepostupoval správne, pokiaľ povinným vykonané úhrady rozúčtoval na vymáhanú pohľadávku a na svoje (zvýšené) trovy. V čl. III. bod 3.1 Dohody povinný s oprávneným prehlásili, že splnením dlhu spôsobom uvedeným v čl. II. bod 2.1 budú obe strany považovať svoje práva a povinnosti z titulu exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom za úplne vysporiadané, a že žiadne iné práva (nároky) voči sebe uplatňovať nebudú. Keďže povinný dohodnutým

- 4 -

spôsobom dlh splnil, mal všetky oprávnenému určené finančné prostriedky oprávnenému vyplatiť a pokiaľ sa domnieval, že má nárok na zvýšené trovy exekúcie, mal povinnému zaslať upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, proti ktorým sa povinný mohol brániť námietkami. Záverom súd dodáva, že nie je presné tvrdenie oprávneného, že nepovažuje svoju pohľadávku za riadne vymoženú, keďže nie je jeho starosťou, kde vznikol problém pri úhrade dlžnej sumy, či na strane povinného alebo súdneho exekútora. Totiž úhrada dlžnej sumy zo strany povinného na účet súdneho exekútora znamená vymoženie pohľadávky, t.j. zánik dlhu. Pripustením opačného názoru a síce, že k vymoženiu pohľadávky dochádza až vyplatením finančných prostriedkov súdnym exekútorom oprávnenému, by v prípade nekonania súdneho exekútora nikdy nebolo možné exekúciu skončiť. Pokiaľ povinný preukáže, že vymáhanú pohľadávku uhradil, teda pokiaľ sa finančné prostriedky z majetkovej sféry povinného dostanú do sféry exekútora, avšak súdny exekútor tieto prostriedky oprávnenému zadržuje, prípadne nevyplatí, musí sa oprávnený v dôsledku nesprávneho postupu súdneho exekútora domáhať proti nemu náhrady škody podľa 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, prípadne žalobou podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že povinný vymáhanú pohľadávku uhradil oprávnenému, resp. na účet súdneho exekútora v plnej výške presne podľa T. uzatvorenej s oprávneným. Táto skutočnosť vyplýva tiež z oznámenia jeho právneho zástupcu. Na základe uvedených skutočností, keďže súdny exekútor neupustil od vykonania exekúcie, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa Exekučného poriadku majú nárok na náhradu trov exekúcie oprávnený, exekútor a za splnenia hypotézy uvedenej v ust. § 203 Exekučného poriadku aj povinný. E. vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Na vyslovenie záveru o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou je potrebné chápať opatrnosť spočívajúcu v tom, či oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval primeranú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne neplnil, prípadne či nenastala iná právne významná okolnosť podmieňujúca následné rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie.

Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 4.120,39 €, t.j. vo výške ako boli vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, pričom v zmysle vyššie uvedeného súd takto určené trovy exekútora považuje za správne. Tieto už boli zo strany povinného uhradené, preto povinný nebol zaviazaný na ich náhradu. Oprávnený bol so svojim návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, pričom jeho trovy boli zo strany povinného rovnako uhradené.

- 5 -

Povinný prostr. právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania vo výške 607,10 € spočívajúce v trovách právneho zastúpenia pre prípad úspechu vo veci. Ako už bolo vyššie uvedené, povinný má právo na náhradu trov exekúcie v prípade, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený. V danom prípade exekúcia začala dôvodne a zastavená bola po tom, ako povinný splnil na základe dodatočne uzavretej Dohody svoj záväzok. Z uvedeného je tak zrejmé, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil oprávnený, ale k tomuto došlo práve počínaním povinného. Súd preto vyslovil, že povinný nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.