Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7C/55/2012

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti odporcovi: X. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom V. Č..XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, v zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie 958,18 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.01.2012, č.k. -25.

Súd konanie zastavuje.

Navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok vo výške 50,37 Eur, zaplatený v kolkových známkach, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia cestou Daňového úradu Bratislava.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -25 zo dňa 05.01.2012, doručený súdu dňa 20.11.2012 sa odmieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 26.08.2011 domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 958,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 752,94 eur od 15.12.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 57,- eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 211,89 eur.

Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.01.2012,č.k. -25 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že v inkriminovanom čase mal na účte 7.000,- Sk a banka si mala strhnúť na vyrovnanie omeškaných splátok.

Podľa , ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa , platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal.

V súlade s citovaným ustanovením bol platobný rozkaz pre späťvzatie návrhu navrhovateľom zrušený.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.05.2012 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, kde vzniesol námietku premlčania.

Podaním zo dňa 19.11.2012 zobral navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť, pričom navrhol, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Žiadal o vrátenie súdneho poplatku. Uviedol, že konanie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne. Namietal úkon právnej služby vedľajšieho účastníka - prevzatie a príprava, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom sa oboznámil so spisovým materiálom.

Podľa (ďalej len ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd konanie v súlade s citovaným ustanovením, s poukazom na dispozičné oprávnenie navrhovateľa v predmetnom konaní, zastavil. K späťvzatiu návrhu nebol potrebný súhlas odporkyne, vedľajšieho účastníka a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, vychádzajúc z ustanovenia

Podľa , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

V danom prípade zaplatil navrhovateľ súdny poplatok vo výške 57,- eur. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním, má dôjsť k vráteniu súdneho poplatku vo výške 50,37 Eur (t. j. kráteného o 1 % Eur). Poplatok bude vrátený príslušným daňovým úradom.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p, nakoľko navrhovateľ vzal svoj návrh späť bez zavinenia odporcu, a teda z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Na základe vyššie uvedeného by patrila náhrada trov konania odporcovi vo výške, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, avšak nakoľko si odporca trovy konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia pre ich neúčelnosť. I keď je kritérium účelnosti vynaložených trov obsiahnuté iba v ustanovení nevzťahujúcom sa na prípad zastavenia konania, je potrebné toto kritérium považovať za princíp pri náhrade trov konania v ktoromkoľvek prípade náhrady trov upravenom Pripustenie náhrady aj neúčelne vynaložených trov konania v ostatných prípadoch (teda okrem náhrady podľa ) by bolo v priamom rozpore so zásadami občianskoprávneho súdneho konania (spravodlivosť, zákaz zneužitia práva, hospodárnosť).

Súd sa úplne nestotožňuje s názorom vyskytujúcim sa v obdobných prípadoch, že združenie vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa by z povahy svojho predmetu činnosti nemalo v konaniach vystupovať prostredníctvom právneho zástupcu a malo by byť schopné práva spotrebiteľov hájiť samo. Tak ako nemožno vylúčiť právne zastúpenie osôb s právnickým vzdelaním, alebo dokonca osôb vykonávajúcich priamo právnické povolania, nemožno právne zastúpenie odoprieť ani združeniu, i keď samo má ochranu práv ako predmet svojej činnosti. Z povahy účelu združenia na ochranu spotrebiteľa je však oprávnené od takéhoto združenia istú mieru vlastného vystupovania v súdnom konaní požadovať, pretože práve súdne konanie je jedným zo základných priestorov realizácie ochrany spotrebiteľa. Dôležité je, aby úkony právnej pomoci mali skutočne vo vzťahu k združeniu tento charakter, teda charakter právnej pomoci a nie iba charakter administratívnych úkonov, ktoré by malo z povahy svojej existencie zabezpečiť práve združenie samo. Je totiž rozdiel, ak združenie využije služby právnej pomoci v prípade individuálne sa vyskytujúcich zložitejších právnych otázok, ktoré nie sú pri ochrane spotrebiteľa výnimočné, alebo využije kvalifikovanú právnu pomoc iba na to, aby za združenie urobila všeobecné jednotné podanie s vymenenou identifikáciou konania a odporcu do stoviek konaní. V druhom prípade sa totiž činnosť združenia obmedzuje iba na udelenie plnej moci, čo zďaleka nenapĺňa účel jeho zriadenia a existencie.

Keďže vedľajší účastník žiada náhradu trov konania, je zrejmé, že za právnu pomoc svojho zástupcu zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť. Ako za právnu pomoc však zaplatil za podanie návrhu na svoj vstup do konania, ktorý neobsahoval okrem všeobecne konštatovanej námietky premlčania žiadne iné relevantné vyjadrenie, a z ktorého je dokonca zrejmé, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nemá ani len základné informácie o konaní, do ktorého jeho klient vstupuje. Takýto úkon nemožno vo vzťahu k združeniu považovať za kvalifikovanú právnu pomoc a jedná sa iba o administratívny úkon s minimálnym právnym obsahom (samotný návrh na vstup a všeobecná námietka premlčania), ktorý mohlo a malo z povahy svojho predmetu činnosti zabezpečiť združenie samo. Pokiaľ tak neurobilo, boli náklady na zabezpečenie tohto úkonu vynaložené advokátovi neúčelne vynaloženými nákladmi združenia a ich náhrada v rámci náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Pretože neboli účelné trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne zastúpenie pri samotnom úkone vstupu do konania, neboli účelné ani trovy za prevzatie zastúpenia, potrebné pre vstup do konania prostredníctvom právneho zástupcu. Nedostatok účelnosti prvej porady s klientom, ktorá sa uhrádza spolu s prevzatím zastúpenia je zrejmý zo samotného obsahu podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Pre absenciu základných informácií o konaní nemohla prvá porada mať žiadny obsah (ak vôbec prebehla), a pokiaľ by na takýto úkon "právnej pomoci" vedľajší účastník vynaložil prostriedky, ktoré žiada nahradiť ako trovy konania, je bezúčelnosť takýchto trov vedľajšieho účastníka úplne zjavná.

Vzhľadom na uvedené nepovažuje súd v tomto prípade trovy vynaložené vedľajším účastníkom na právne zastúpenie za potrebné pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a ich náhradu mu preto nepriznal. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prípade, kedy je účastníkom konania napr. advokát, je u neho namieste náhrada trov aj za využitie právnej pomoci, ktorú by si mohol zabezpečiť sám. Na rozdiel od združenia na ochranu práv spotrebiteľov nerealizuje totiž advokát účasťou v konaní činnosť, ktorú by priamo od neho bolo možno z povahy veci požadovať, tak ako to z povahy účelu samotnej existencie možno požadovať od združenia na ochranu spotrebiteľov.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

Súd odpor podaný vedľajším účastníkom odmietol, nakoľko odporcovi bol platobný rozkaz doručený dňa 06.05.2012 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 07.11.2012. stanovuje na podanie odporu lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu. V prípade vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania až po vydaní platobného rozkazu, ako v tomto prípade, sa však začiatok plynutia tejto lehoty nepočíta od doručenia rozkazu vedľajšiemu účastníkovi, ale od doručenia platobného rozkazu účastníkovi, na strane ktorého vystupuje. Odporcovi, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje bol platobný rozkaz doručený 06.05.2012 a odpor podaný vedľajším účastníkom dňa 20.11.2012 bol tak podaný po uplynutí 15 dňovej lehoty. Uvedený záver o začiatku plynutia lehoty na opravný prostriedok u vedľajšieho účastníka vstupujúceho do konania po vydaní napadnutého rozhodnutia vyplýva z citovaného , ktorý možno analogicky použiť aj na iné typy rozhodnutia ako je rozsudok. Rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia sa totiž nevzťahuje iba na skutkový stav zistený o predmete konania, ale aj na okolnosti akou je účasť konkrétnych subjektov na konaní. Ak je teda rozhodnutie vydané pri istom okruhu účastníkov, vznikajú práva súvisiace s vydaním rozhodnutia práve iba tomuto okruhu účastníkov. Nik iný ako účastník práva súvisiace s vydaním rozhodnutia nenadobudne. Medzi práva účastníka súvisiace s vydaním rozhodnutia patrí i právo na jeho doručenie. Vedľajší účastník však v danom prípade v čase vydania platobného rozkazu na konaní účastný nebol, preto mu osobitne nevzniká právo na jeho doručenie. Opačný záver by bol v rozpore s pravidlom rovnosti práv účastníka a vedľajšieho účastníka, pretože vedľajší účastník by mal právo na doručenie aj keď by nebol účastný na konaní v čase vydania rozhodnutia. Mal by teda viac práv ako účastník sám čím by v konečnom dôsledku bola porušená aj zásada rovnosti strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.