Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozhodnutie_10C-95-2012.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/95/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD, so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyprus, zapísaného v Registri obchodných spoločností pod č.HE 257931, zastúpeného Mgr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova 13, proti žalovanému F. F., Z.. X.X.XXXX, Z. B. F., K. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom F. F., Z.. X.XX.XXXX, B. V. Č..XXX, v konaní o zaplatenie 1.200,37 s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.8.2011 sa predchodca žalobcu, označeného v záhlaví tohto rozsudku obchodná spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom 33 Porter Road, P.O.BOX 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.200,37 € spolu s 8%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1111,45€ za obdobie od 31.5.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu pôvodný žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 8.12.2001 uzatvoril žalovaný ako dlžník so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. so sídlom v Piešťanoch, zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes č.XXXXXXXXXX, ktorou mu spoločnosť Home Credit Slovakia poskytla revolvingový úver s úverovým rámcom 995,82 eur. Čerpaný úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 39,82 eur a to až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, avšak žalovaný si túto povinnosť neplnil, v dôsledku čoho spoločnosť Home Credit pristúpila k zosplatneniu celého čerpaného úveru v zmysle ustanovenia Hlavy 8. §2 písmeno a/ úverových podmienok a to výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 16.2.2004. V zmysle tejto výzvy bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu celého čerpaného úveru. Pôvodný žalobca potom nadobudol pohľadávku pôvodného veriteľa spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od obchodnej spoločnosti Asset Portfolio Servicing Slovakia a.s. zo dňa 5.6.2006. Táto spoločnosť, nadobudla pohľadávku voči žalovanému od Českej poisťovne - Slovensko a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.6.2006 a Česká poisťovňa - Slovensko a.s. nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2003 pohľadávku spoločnosti Home Credit Slovakia voči žalovanému.
V priebehu konania došlo k zámene v osobách účastníkov na strane žalobcu, nakoľko pôvodný žalobca Debtinvest Limited so sídlom 33 Porter Road, P.O.BOX 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, uvedeným v záhlaví tohto
rozsudku dňa 10.4.2012, vrámci ktorej postúpil aj pohľadávku voči žalovanému. Na návrh postupníka, teda žalobcu dnes vystupujúceho v konaní potom súd uznesením zo dňa 6.11.2012 v zmysle ustanovení § 92 ods.2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Debtinvest Limited so sídlom 33 Porter Road, P.O.BOX 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, do konania vstúpila spoločnosť SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD, so sídlom Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, Cyprus, s ktorou súd potom v konaní pokračoval.
V priebehu konania pôvodný žalobca aj novovstupujúci žalobca do konania na žalobe zotrvali.
Pôvodný žalobca však prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu súdu podaním z 18.7.2012 špecifikoval žalobou uplatnený nárok, keď uviedol, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1200,37 eur, ktorá pozostáva zo sumy 1111,45 eur, ktorá je jednorazovou splátkou úveru v zmysle ustanovenia Hlavy 8. §2 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, na zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzvaný pôvodným veriteľom a to výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 16.2.2004. Táto jednorázová splátka pozostáva z nesplatenej istiny, poskytnutého úveru vo výške 962,41 eur, úroku z poskytnutého úveru podľa § 9 Hlavy 6.úverových zmluvných podmienok vo výške 121,78 eur, pričom základná úroková sadzba bola od 1.10.2001 2,41% mesačne a následne od 1.5.2003 2,21% mesačne až do zosplatnenia celého úveru. Ďalej pozostáva z neuhradených poplatkov v celkovej výške 199,-eur, pričom ide o poplatky z úverového účtu, výbery z bankomatu a podobne, z úrokov z omeškania vo výške 15,71 eur, stanovených v zmysle Hlavy 9. §2 úverových zmluvných podmienok a 8% zmluvnej pokuty v celkovej výške 9,56 eur (3x 3,19 eur), ktoré vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v období od novembra 2003 do januára 2004 podľa ustanovenia Hlavy 9. §2 úverových zmluvných podmienok. Žalovaná istina podľa pôvodne podanej žaloby okrem sumy 1111,45 eur pozostáva aj zo zmluvnej pokuty vo výške 8% z čiastky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní, to znamená sumy 88,92 eur, čo je 8% zo sumy 1111,45 eur.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa zdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, pričom iné miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť aj napriek napriek rozsiahlym šetreniam po pobyte žalovaného, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanému ustanovil opatrovníka pre konanie podľa § 29 ods.2 O.s.p., v osobe jeho otca F. F. staršieho, ktorý potom žalovaného v konaní zastupoval.
Na pojednávaní dňa 30.11.2012 opatrovník žalovaného vzniesol proti uplatnenému nároku námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu predchodcom žalobcu, a to predovšetkým Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes včetne úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., čítaním oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.6.2006 a výzvy obchodnej spoločnosti Home Credit voči žalovanému k splateniu celého úveru s výzvou k úhrade ako aj čítaním výpisu z úverového účtu žalovaného a ďalších listín pripojených do súdneho spisu a zistil, že žalobe nemožno vyhovieť z nasledovných dôvodov:
Pohľadávka, ktorú žalobca nadobudol celou reťazou zmlúv o postúpení pohľadávky, vznikla z úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes, ktorá bola uzavretá medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia a žalovaným dňa 8.12.2001. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver variantu D s úverovým rámcom 30.000,-Sk pri výške mesačnej splátky 1200,-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli potom Všeobecné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., ktoré podrobnejšie upravovali zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy.
Z predložených výpisov z úverového účtu je zrejmé, že žalovaný naposledy zaplatil splátku úveru zročnú k 16.10.2003 a v nasledujúcich mesiacoch už úver nesplácal. V dôsledku tejto skutočnosti bol
k 16.2.2004 v omeškaní s úhradou troch splátok. Preto vyzvala obchodná spoločnosť Home Credit žalovaného k okamžitému uhradeniu i zostávajúcej časti úveru v sume 33.483,47 Sk do 14 dní od spísania listu, teda do 14 dní od 16.2.2004. Konala tak v súlade s ustanovením Hlavy 8.§2 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Z tohto vyplýva, že pôvodná pohľadávka obchodnej spoločnosti Home Credit v sume 33.483,47 Sk sa stala zročná v marci 2004 a to konkrétne 10.3.2004, kedy uplynul 14-ty deň od spísania listu zo dňa 16.2.2004. V roku 2004 vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 8% z nezaplatenej sumy v zmysle ustanovenia Hlavy 9 §2 všeobecných úverových podmienok.
A keďže žaloba na súd došla 11.8.2011 stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby, ktorá v prípade tohto zmluvného vzťahu je podľa presvedčenia súdu štvorročná vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi pôvodnými účastníkmi úverovej zmluvy vznikol a spravuje sa ustanovenia Obchodného zákonníka, teda príslušnými ustanoveniami zák.č.513/1991 Zb, vzhľadom na skutočnosť, že ide o právny vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere (§261 ods.3 písm.d/ Obchodného zákonníka.).
V zmysle § 387 ods.1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby, ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods.2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu, uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
Z citovaných zákonných ustanovení a vyššie popísaných skutočností je teda zrejmé, že štvorročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie úveru a zmluvnej pokuty uplynula po štyroch rokoch v roku 2008 a ak bola žaloba podaná 11.8.2011, bola podaná po uplynutí štvorročnej premlčacej doby a súd žalobcovi uplatnené právo priznať nemohol.
Na takomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že vo Všeobecných úverových podmienkach spoločnosti Home Credit v Hlave 7 (ktorá sa týkala zabezpečenia úveru) v § 4 žalovaný ako klient mal vyhlásiť, že predlžuje premlčaniu dobu všetkých práv vzniknutých v spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru žalovanému, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy a to na dobu 10.rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz bežať.
Je pravdou, že Obchodný zákonník v ustanovení § 401 pripúšťa, aby strana, voči ktorej sa právo premlčuje, písomným vyhlásením druhej strane predĺžila premlčaciu dobu a to aj opakovane, celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10.rokov od doby, keď začala prvý raz plynúť. Toto vyhlásenia môže urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.
Teda Obchodný zákonník predpokladá jednostranným písomným vyhlásením povinnej osoby predĺžiť premlčaciu dobu, ktorá inak podľa zákonnej úpravy je ako vyššie uvedené štvorročná. Je však nutné uvedomiť si, že zmluva, ktorú uzavreli obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia a žalovaný má spotrebiteľský charakter zmluvy, aj keď bola uzavretá v čase, keď Slovenská republika nebola členom Európskej únie a zákonná úprava obsiahnutá či už v Obchodnom zákonníku alebo v Občianskom zákonníku zvlášť neupravovala režim spotrebiteľských zmlúv. Až od 1.4.2004 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka zákonom č.150/2004 Z.z., ktorá zaviedla medzi ustanovenia Občianskeho
zákonníka inštitút spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Už v tom období platilo ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (od Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1.4.2004 (§879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (pred 1.4.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu, alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods.1 ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 879f ods.4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy, o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods.1 tohto zákona ak ide o náležitosti zmluvy, a to do 3 mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods.3..
V tomto prípade je teda zrejmé, že obchodná spoločnosť Home Credit do všeobecných úverových podmienok, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy zakomponovala vyhlásenie pre klientov o predĺžení premlčacej doby v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 401 Obchodného zákonníka. V tomto prípade šlo o stanovenie premlčacej doby nie na základe zákona ale na základe právneho úkonu, ktorý bol súčasťou zmluvy. Takáto dojednanie o predĺžení premlčacej doby, ktoré síce predpokladá ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka, avšak je v zásadnom rozpore s kogentnou úpravou premlčania podľa Občianskeho zákonníka a súčasne zhoršuje postavenie klienta ako spotrebiteľa, je podľa presvedčenia súdu neplatné, resp. stalo sa neplatným po uplynutí troch mesiacov od novelizácie Občianskeho zákonníka účinnej k 1.4.2004, keďže nebolo dané do súladu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a totiž práve ustanovenia § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž nepozná možnosť predĺženia zákonom stanovenej premlčacej doby na základe právneho úkonu dlžníka a tým, že k takémuto predĺženiu premlčacej doby malo dôjsť vrámci zmluvného dojednania pôvodných účastníkov zmluvy, ktoré ale sa odchyľovalo od úpravy Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaného (§54 ods.1 Občianskeho zákonníka) je neplatné.
Z toho vyplýva záver súdu, že pôvodný veriteľ alebo jeho nástupcovia mohli nárok voči žalovanému uplatniť v štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odo dňa zročnosti úveru v roku 2004 a ak bola žaloba podaná až v auguste 2011, bola podaná po uplynutí premlčacej doby.
Z toho dôvodu súd žalobcovi uplatnené právo priznať nemohol a žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p.. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi plne úspešný, avšak v konaní mu preukazateľne trovy nevznikli, a opatrovník žalovaného v mene žalovaného nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil. Z toho dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj keď inak by právo na náhradu trov konania ako úspešný účastník konania mal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.