Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8Co-175-2012.pdf
PDF · 137.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/175/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Bratislava, ul. Panenská č. 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom C., ul. Y. č. X, proti odporcovi: C. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. č. XXX, toho času bytom O., ul. G. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 868,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/142/2011-106 zo dňa 8. februára 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV., V. p o t v r d z u j e .
Výroky I. a VI. odvolaním nenapadnuté, zostávajú n e d o t k n u t é .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 6C/142/2011-106 zo dňa 08. 02. 2012 Okresný súd Dolný Kubín
I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 609,49 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2011 do 17. 02. 2011 zo sumy 674,49 eur, s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18. 02. 2011 do 19. 05. 2011 zo sumy 649,49 eur a s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20. 05. 2011 do zaplatenia zo sumy 609,49 eur, to všetko 70 eur mesačných splátkach, splatných vždy do 15. dňa mesiaca, so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
III. Určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v druhej vete čl. III.-3.-1.Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a. s., pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty účinných od 15.01.2006, ktorej obsahom je oprávnenie poskytovateľa úveru použiť splátku úveru na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa Sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny, je neplatná pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky.
IV. Určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v druhej vete čl. III.-3.-6.Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty účinných od 15. 01. 2006 v spojení so Sadzobníkom poplatkov (verzia účinná od 01. 01. 2008, 01. 07. 2008, 01. 08. 2008, 01. 09. 2008, 01. 01. 2009, 02. 02. 2009, 01. 07. 2009, 01. 08. 2009, 01. 04. 2010, 11. 06. 2010) ktorých obsahom je oprávnenie poskytovateľa úveru účtovať klientovi poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania v sume 16,60 eur (500,- Sk) a za opakovaný vstup pohľadávky do vymáhania v sume 29,87 eur (1.000,- Sk) (týka sa Sadzobníka poplatkov vo verzii účinnej od 01. 01. 2009, 02. 02. 2009, 01. 07. 2009, 01. 08. 2009, 01. 04. 2010, 11. 06. 2010) je neplatná pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky.
V. Určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v druhej vete čl. III.-3.-6. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty účinných od 15. 01. 2006 v spojení so Sadzobníkom poplatkov (verzia účinná od 01. 01. 2008, 01. 07. 2008, 01. 08. 2008, 01. 09. 2008, 01. 01. 2009, 02. 02. 2009, 01. 07. 2009, 01. 08. 2009, 01. 04. 2010, 11. 06. 2010) ktorých obsahom je oprávnenie poskytovateľa úveru účtovať klientovi poplatok za zaslanie 2. upomienky v sume 6,64 eur (200,- Sk) je neplatná pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky.
VI. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 55,83 eur a ďalšie trovy vo výške 20,55 eur, ktoré všetky trovy je povinný zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako klient uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a vydaní úverovej karty Aura č. 2626166 61891192, keď odporca podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty Aura, ktorá je opatrená pečiatkou predajcu: OKAY Slovensko, spol. s r. o., prevádzka Ružomberok a navrhovateľ túto žiadosť, ktorá bola návrhom na uzavretie zmluvy podľa ust. § 43a Občianskeho zákonníka, prijal. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na zakúpenie tovaru v predajnej cene 25.389,- Sk, pričom úverový rámec pri priamej platbe 2.539,- Sk predstavoval 23.000,- Sk a výška prvého čerpania 22.850,- Sk (758,48 eur). Odporca uviedol, že uvedený úver si bral na kúpu počítača a okrem toho úver čerpal aj tým, že prostredníctvom karty, ktorú mu navrhovateľ poslal poštou, vyberal hotovosť z bankomatu. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov (č. l. 65 spisu) vyplýva, že dňa 27. 11. 2007 navrhovateľ financoval predajcovi č. 2626166 sumu 758,48 eur a dňa 27.05.2008 predajcovi č. 2622264 sumu 2,65 eur. Z uvedeného potvrdenia taktiež vyplýva, že odporca uskutočnil výbery pomocou karty vo výške 39,83 eur dňa 03. 03. 2008, vo výške 36,51 eur dňa 28. 05. 2008, vo výške 26,56 eur dňa 29. 05. 2008 a vo výške 9,96 eur dňa 30. 05. 2008. Spolu tak odporcom vyčerpaná suma predstavuje 873,99 eur (navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu uviedol čerpanú sumu 907,23 eur, avšak z potvrdenia, ktoré následne predložil, ako aj z výpisu z účtu vyplýva suma čerpania spolu vo výške 873,99 eur). Pokiaľ ide o splácanie úveru, odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi poskytnutý úver formou mesačných splátok vo výške minimálne 5 % z úverového rámca, 1.150,- Sk (38,17 eur). Splatnosť mesačných splátok bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci a mesačná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 1,95 % (t.j. ročne 23,4 %). V úverovej zmluve bolo ďalej dojednané, že odporca prijíma súbor poistenia uvedený v bode 1 časti D zmluvy (základný súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a zneužitia úverovej karty) vo výške 2,99 %, čo pri mesačnej splátke 38,17 eur predstavuje 1,14 eur. Taktiež bolo v úverovej zmluve uvedené, že mesačný poplatok za správu revolvingového úveru platný ku dňu podpisu žiadosti je 45,- Sk (1,49 eur). Zmluva ďalej obsahuje prehlásenie odporcu, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty (ďalej len ako „VOP“) a s týmito súhlasí. Odporca zaplatil navrhovateľovi splátku vo výške 38,17 eur v dňoch 20. 02. 2008, 19. 03. 2008, 30. 04. 2008, 23. 05. 2008, 17. 07. 2008, 08. 09. 2008, 09. 12. 2008 a 19. 01. 2008. Dňa 30. 09. 2008 zaplatil sumu 76,35 eur, 29.01.2009 sumu 40,97 eur, 17. 03. 2009 sumu 38,20 eur, 11. 06. 2009 sumu 35 eur, 19. 06. 2009 sumu 35 eur, 21. 09. 2009 sumu 80 eur, dňa 25. 03. 2010 sumu 40 eur, dňa 30. 04. 2010 sumu 15 eur, dňa 23. 06. 2010 sumu 15 eur a dňa 20. 07. 2010, dňa 18. 02. 2011 sumu 25 eur, dňa 20. 05. 2011 sumu 40 eur a dňa 21. 11. 2011 sumu 38,55 eur, ktorú navrhovateľ previedol na úverový prípad 42689291659001. Spolu tak odporca navrhovateľovi zaplatil sumu 760,08 eur (bez zohľadnenia posledne uvedenej sumy 38,55 eur). Rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou sumou predstavuje 113,11 eur.
S ohľadom na čas uzavretia predmetnej zmluvy, ktorý zo zmluvy zistiteľný nie je, ale vyplýva zo žalobného návrhu a prvého čerpania (27. 11. 2007), považoval okresný súd za nepochybné, že odporcovi poskytnutý úver má charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď samotná zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (čl. I-2 VOP) s tým, že vo veciach neupravených VOP sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka (čl. IV-13 VOP). Aj dohodnutá pôsobnosť Obchodného zákonníka na daný vzťah nič nemení na tom, že pri posudzovaní obsahu tohto právneho vzťahu je súd povinný odporcovi, ktorý pri uzavieraní a plnení zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa, poskytnúť ochranu prostredníctvom právnych noriem, ktorých účelom je ochrana spotrebiteľa. V čase uzavretia zmluvy bolo v účinnosti ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona SNR č. 327/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Dňa 01. 01. 2008 vstúpila do účinnosti novela Občianskeho zákonníka, ktorá novelizovala jeho ust. § 566 tak, že v jeho druhom odseku zakotvila, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie najprv započíta na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Z prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 (§ 879j OZ) vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 01. 2008, pričom podľa doterajších predpisov sa posudzujú: vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. 01. 2008. Aplikujúc zmieňované ustanovenia na prejednávanú vec súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III.-3.1 druhá veta VOP je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ide o dojednanie odchyľujúce sa od ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa tejto zmluvnej podmienky Cetelem splátku úveru použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa Sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti istiny. Z uvedeného vyplýva, že splátka (čiastočné plnenie) od dlžníka sa použije na úhradu istiny nie na prvom mieste, ale naopak až na konci. Takéto dojednanie sa odchyľuje od § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa preto, že ak sa jeho platby započítavajú najprv na iné nároky veriteľa a až potom na istinu má to za následok, že sa istina neznižuje tak, ako by tomu bolo v prípade započítania platieb najskôr na ňu. Z vyššej istiny plynú potom priamo úmerne i vyššie úroky z úveru. Dospejúc k záveru o neplatnosti uvedenej zmluvnej podmienky, súd jednotlivé platby od odporcu započítal najprv na istinu a z aktuálnej výšky istiny vypočítal úrok z úveru, a to nasledovným spôsobom.
Odporca čerpal prvýkrát úver dňa 27. 11. 2007 v sume 758,48 eur. Za obdobie od 27. 11. 2007 do 19. 02. 2007 (85 dní) predstavuje úrok z úveru z istiny 758,48 eur sumu 41,33 eur. Dňa 20. 02. 2008 odporca uhradil sumu 38,17 eur, čím sa istina znížila na sumu 720,31 eur a úrok z úveru z tejto sumy za obdobie od 20. 02. 2008 do 02. 03. 2008 (12 dní) predstavuje 5,62 eur. Dňa 03. 03. 2008 odporca čerpal sumu vo výške 39,83 eur, čím istina dosiahla aktuálnu výšku 760,14 eur a úrok z úveru od 03. 03. 2008 do 18. 03. 2008 (16 dní) z tejto sumy predstavuje 7,90 eur. Dňa 19. 03. 2008 odporca uhradil sumu 38,17 eur, čím sa istina znížila na sumu 721,97 eur a od 19. 03. 2008 do 29. 04. 2008 (42 dní) vznikol z tejto sumy úrok z úveru vo výške 20,18 eur. Dňa 30. 04. 2008 odporca uhradil sumu 38,17 eur, čím sa istina znížila na sumu 683,80 eur a úrok z úveru z tejto sumy bol v období od 30. 04. 2008 do 22. 05. 2008 (23 dní) vo výške 10,22 eur. Dňa 23. 05. 2008 odporca uhradil 38,17 eur, čím sa istina znížila na sumu 645,63 eur a úrok z tejto sumy v období od 23. 05. 2008 do 26. 05. 2008 (4 dni) predstavoval 1,70 eur. Dňa 27. 05. 2008 odporca čerpal sumu vo výške 2,65 eur, čím sa istina zvýšila na sumu 648,28 eur a úrok z úveru bol z tejto sumy za deň 27. 05. 2008 vo výške 0,42 eur. Dňa 28. 05. 2008 odporca čerpal sumu 36,51 eur, čím sa istina zvýšila na sumu 684,79 eur a úrok z úveru za deň 28. 05. 2008 bol vo výške 0,44 eur. Dňa 29. 05. 2008 odporca čerpal sumu 26,56 eur, čím sa istina zvýšila na sumu 711,35 eur a úrok z úveru za deň 29. 05. 2009 predstavoval sumu 0,46 eur. Dňa 30. 05. 2008 odporca čerpal sumu 9,96 eur, čím sa istina zvýšila na 721,31 eur a úrok z úveru od 30. 05. 2008 do 16. 07. 2008 (48 dní) predstavoval sumu 22,50 eur. Dňa 17. 07. 2008 odporca uhradil sumu 38,17 eur, čím sa istina znížila na 683,14 eur a úrok z úveru za obdobie od 17. 07. 2008 do 07. 09. 2008 (53 dní) z tejto sumy predstavuje 23,53 eur. Dňa 08. 09. 2008 odporca uhradil sumu 38,17 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 644,97 eur a úrok z úveru od 08. 09. 2008 do 29. 09. 2008 (22 dní) predstavuje sumu 9,22 eur. Dňa 30. 09. 2008 odporca uhradil sumu 76,35 eur, čím sa istina znížila na sumu 568,82 eur a úrok z úveru za obdobie od 30. 09. 2008 do 08. 12. 2008 (70 dní) predstavoval sumu 25,87 eur. Dňa 09. 12. 2008 odporca uhradil sumu 38,17 eur, čím sa istina znížila na sumu 530,45 eur a úrok z úveru za obdobie od 09. 12. 2008 do 18. 01. 2009 (41 dní) predstavuje 14,14 eur. Dňa 19. 01. 2009 odporca uhradil sumu 38,17 eur, čím sa istina znížila na sumu 492,28 eur a úrok z úveru za obdobie od 19. 01. 2009 do 28. 01. 2009 (10 dní) predstavuje 3,20 eur. Dňa 29. 01. 2009 odporca uhradil sumu 40,97 eur, čím sa istina znížila na sumu 451,31 eur a úrok z úveru za obdobie od 29. 01. 2009 do 16. 03. 2009 (47 dní) predstavuje 13,79 eur. Dňa 17. 03. 2009 odporca uhradil sumu 38,20 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 413,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 17. 03. 2009 do 10. 06. 2009 (86 dní) predstavoval sumu 23,09 eur. Dňa 11. 06. 2009 odporca uhradil 35,- eur, čím sa istina znížila na sumu 378,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 11. 06. 2009 do 18. 06. 2009 (8 dní) predstavuje 1,97 eur. Dňa 19. 06. 2009 odporca uhradil 35 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 343,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 19. 06. 2009 do 20. 09. 2009 (94 dní) predstavuje 20,96 eur. Dňa 21. 09. 2009 odporca uhradil sumu 80 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 263,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 21. 09. 2009 do 24. 03. 2010 (185 dní) predstavuje 31,64 eur. Dňa 25. 03. 2010 odporca uhradil sumu 40 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 223,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 25. 03. 2010 do 29. 04. 2010 (35 dní) predstavuje 5,08 eur. Dňa 30. 04. 2010 odporca uhradil sumu 15 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 208,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 30. 04. 2010 do 22. 06. 2010 (54 dní) predstavuje sumu 7,30 eur. Dňa 23. 06. 2010 odporca uhradil sumu 15 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 193,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 23. 06. 2010 do 19. 07. 2010 (27 dní) predstavuje sumu 3,39 eur. Dňa 20. 07. 2010 odporca uhradil sumu 15 eur, čím sa istina úveru znížila na sumu 178,11 eur a úrok z úveru za obdobie od 20. 07. 2010 do 31. 12. 2010 (165 dní) predstavuje sumu 19,10 eur, keď dňa 01. 01. 2011 nadobudlo účinnosť odstúpenie od úverovej zmluvy, ktoré navrhovateľ vykonal listom zo dňa 22. 10. 2010, ktorý bol odporcovi odoslaný dňa 26. 10. 2010 (č. l. 5 a 6 spisu). Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že úrok z úveru za obdobie od poskytnutia „prvej časti“ úveru 27. 11. 2007 do zániku úverovej zmluvy na základe odstúpenia navrhovateľa, t. j. do 31. 12. 2010 predstavuje sumu 313,05 eur. Zostatok istiny úveru do zániku zmluvy predstavuje 178,11 eur. Po zániku zmluvy však odporca ešte uhradil ďalšie sumy, keď dňa 18. 02. 2011 zaplatil sumu 25 eur, dňa 20. 05. 2011 sumu 40,- eur a dňa 21.11.2005 sumu 38,55 eur, ktorú úhradu 38,55 eur navrhovateľ previedol na úverový prípad č. 42689291659001 (č. l. 30 spisu). Od zostatku istiny tak súd odpočítal ešte sumu 65 eur. Z titulu nezaplatenej istiny 113,11 eur (178,11-65) a úroku z úveru 313,05 eur tak súd navrhovateľovi priznal sumu 426,16 eur.
Okrem toho súd navrhovateľovi priznal sumu 65,15 eur z titulu zmluvných pokút uplatnených z omeškania so zaplatením mesačných splátok splatných dňa 10. 06. 2008 (zmluvná pokuta vo výške 3,05 eur), 10. 07. 2008 (zmluvná pokuta vo výške 3,05 eur), 10. 08. 2008 (zmluvná pokuta vo výške 3,05 eur), 10. 12. 2008 (zmluvná pokuta vo výške 2,80 eur), 10. 02. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 2,80 eur), 10. 04. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 2,80 eur), 10. 05. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 2,80 eur), 10. 07. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 08. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 10. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 11. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 12. 2009 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 01. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 02. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 03. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 03. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 04. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 05. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 06. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 07. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 08. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur), 10. 09. 2010 (zmluvná pokuta vo výške 3,20 eur). Súd zmluvné pokuty navrhovateľovi priznal z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca porušil svoj zmluvný záväzok platiť dojednané mesačné splátky poskytnutého úveru riadne a včas. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v čl. IV.-3. VOP vo výške 8 % z každej sumy, s ktorou je klient v omeškaní po dobu dlhšiu ako 30 dní, avšak navrhovateľ jednotlivé zmluvné pokuty uplatňoval podľa, v čase omeškania aktuálneho, Sadzobníka poplatkov vo výške 8 % z dlžnej splátky, s ktorou je klient v omeškaní viac ako 30 dní, súd ju nepovažuje za neprimeranú, pretože treba pri jej posudzovaní vychádzať aj z toho, že úvery poskytované nebankovými subjektmi patria medzi rizikové, keď sú poskytované i takým subjektom, ktoré by nespĺňali požiadavky obchodných bánk pre poskytnutie úveru a to má následne vplyv aj na výšku primeraného postihu (zabezpečenia) pre prípad porušenia povinnosti splácať úver v zmysle dojednaných podmienok, pričom postih má preventívny, aj sankčný charakter.
Ďalej súd navrhovateľovi priznal, s poukazom na čl. III.-3.-6. VOP v spojení so Sadzobníkom poplatkov aktuálnom v čase vyúčtovania poplatkov, poplatok za vedenie úverového účtu v období od 10. 02. 2008 do 10. 04. 2010 vo výške 46,97 eur, za ďalšie obdobie až do septembra 2010 vo výške 16,20 eur a ročný poplatok za vedenie účtu do 31. 12. 2008 vo výške 9,96 eur, poplatok za spracovanie úhrady poštovou poukážkou vo výške 5 x 0,50 eur, t. j. 2,50 eur, poplatok za výbery v hotovosti vo výške 2 x 2,19 eur, t. j. 4,58 eur, pričom spolu tieto poplatky predstavujú sumu 80,21 eur. Navrhovateľ, popri priznaných poplatkoch, odporcovi vyúčtoval aj poplatky za zaslanie 2. upomienky (jeden poplatok á 6,64 eur), poplatky za vstup do vymáhania (jeden poplatok vo výške 16,60 eur) a poplatok za opakovaný vstup do vymáhania (29,87 eur). Tieto peňažné nároky však súd navrhovateľovi nepriznal, a to z dôvodu, že pokiaľ ide o poplatok za zaslanie 2. upomienky, navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovi zasielal akékoľvek upomienky. Ak by tomu aj tak bolo, výšku tohto poplatku, rovnako ako aj výšku poplatkov za vstup do vymáhania a za opakovaný vstup do vymáhania súd považoval za neprimerane vysokú, pretože nepochybne v značnom rozsahu presahujú možné náklady (vecné a administratívne náklady), ktoré by boli spojené s ich zasielaním. Ich výška v podstate znamená len ďalšiu „sankciu“ v súvislosti s nesplácaním úveru zo strany spotrebiteľa riadne - v zmluve dohodnutých termínoch, pričom za uvedené porušenie povinnosti v danom prípade odporcom je už tento postihnutý jednak zákonným nárokom vyplývajúcim z omeškania dlžníka so zaplatením jeho už splatného dlhu v podobe uplatnených úrokov z omeškania, ako aj zmluvne dohodnutou sankciou v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty. Vznik a výšku prípadných vecných a iných nákladov navrhovateľa, ktoré by súviseli so zasielaním zmienených upomienok, navrhovateľ ničím nepreukázal. Uvedené o to viac platí aj pri uplatnenom poplatku za vstup do vymáhania a za opakovaný vstup do vymáhania, ktorých výška evidentne výrazne prevyšuje možné administratívne, poprípade iné náklady, ktoré by súviseli s „nejakými“ (bližšie nijako nekonkretizovanými) činnosťami navrhovateľa priamo súvisiacimi s vymáhaním, ktoré by mali predstavovať iné náklady ako trovy súdneho konania. Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvné dojednania uvedené v poslednom odseku výrokovej časti tohto rozsudku, za neplatné ustanovenia pre ich rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s § 53 ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka. Preto s poukazom na § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) aj bez návrhu uviedol vo výroku rozhodnutia dané ustanovenie VOP (jeho dotknuté časti) ako ustanovenie obsahujúce neprijateľnú a z toho dôvodu neplatnú podmienku.
Súčasne súd navrhovateľovi priznal sumu 37,97 eur predstavujúcu splátky poistného v období od 10. 02. 2008 do 10. 10. 2010, keď ako už bolo uvedené, odporca v úverovej zmluve prijal súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti, zneužitia úverovej karty a výška poistného bola dohodnutá na 2,99 % z mesačnej splátky úveru. Konkrétna výška poistného bola pri mesačných splátkach splatných v období od 2/2008 do 1/2009 1,14 eur mesačne. V mesiaci február 2009 vo výške 1,04 eur, v období od 3/2009 do 7/2009 1,05 eur a v období od 8/2009 do 10/2010 1,20 eur.
Zhrnúc uvedené súd navrhovateľovi priznal zostatok nesplatenej istiny úveru 113,11 eur a úrok z úveru od jeho prvého čerpania do zániku úverovej zmluvy vo výške 313,05 eur, zmluvné pokuty vo výške 65,15 eur, poplatky za vedenie účtu, za spracovanie úhrad a za výbery v hotovosti v sume 80,21 eur a poistné vo výške 37,97 eur. Spolu tak navrhovateľovi súd priznal sumu 609,49 eur a v časti prevyšujúcej priznanú sumu, t.j. 258,57 eur (868,06 eur - 609,49) súd návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ taktiež v návrhu na začatie konania žiadal priznať úrok z omeškania počnúc dňom 01. 12. 2010. Následne v podaní, súdu doručenom dňa 20. 01. 2012, navrhovateľ uviedol, že pri uvedení dátumu omeškania 01. 12. 2010 došlo k administratívnej chybe a správne mal byť uvedený dátum 01. 01. 2011. Ohľadne zmeneného termínu začiatku omeškania navrhovateľ neurobil príslušný procesný úkon (späťvzatie návrhu ohľadne úroku z omeškania za dané obdobie), resp. na urobenie takéhoto úkonu nebolo možné usudzovať ani z obsahu podania. Súd z priznanej sumy 609,49 eur potom navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 01. 2011, keďže odstúpenie od zmluvy s ohľadom na IV.-6.VOP sa považovalo za doručené odporcovi v mesiaci november 2010 (navrhovateľovi bola zásielka neprevzatá v odbernej lehote vrátená dňa 15. 11. 2010) a odstúpenie tak nadobudlo účinnosť v súlade s bodom V.-5.VOP koncom nasledujúceho kalendárneho mesiaca t. j. k 31. 12. 2010 a k tomuto dňu sa stal splatný celý dlh odporcu. Počnúc dňom 01. 01. 2011, ku ktorému bol odporca v omeškaní so sumou 674,49 eur predstavovala zákonná výška úrokov z omeškania 9 % ročne. Ako už bolo uvedené dňa 18. 02. 2011 odporca zaplatil sumu 25 eur, na základe čoho súd navrhovateľovi priznal 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 674,49 eur od 01. 01. 2011 do 17. 02. 2011 a počnúc dňom 18. 02. 2011 až do 19. 05. 2011 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 649,49 eur, keďže dňa 20. 05. 2011 odporca uhradil sumu 40 eur. Počnúc dňom 20. 05. 2011 až do zaplatenia súd navrhovateľovi priznal 9 % úrok z omeškania zo sumy 609,49 eur. Pri priznaní úroku z omeškania súd postupoval podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a i keď v prípade úroku z omeškania za obdobie od 20. 05. 2011 táto právna úprava umožňovala žiadať úrok z omeškania vo výške 9,25 %, súd bol návrhom navrhovateľa viazaný. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že súd priznal úroky z omeškania z nižších súm a za iné (kratšie) obdobie. Časť žalovaných úrokov, prevyšujúca priznané nároky, predstavuje zamietnutú časť návrhu. Súčasne súd, postupujúc podľa ust. § 160 O. s. p odporcovi povolil súdom priznané sumy splácať v splátkach vo výške 70 eur mesačne, keďže odporca požiadal o tento spôsob splácania, vzhľadom na jeho momentálnu životnú situáciu - je síce zamestnaný s príjmom cca 430 eur, avšak má dve maloleté deti a záväzky voči viacerým subjektom (Orange, Home Credit, Slovenská sporiteľňa, Stavebná sporiteľňa, ktoré uhrádza v splátkach spolu vo výške 224,- eur mesačne), s rodinou býva u svokrovcov, ktorým prispieva na bývanie sumou 120 eur, keďže svokor je invalidný dôchodca a svokra, ktorá sa o neho stará poberá len opatrovateľský príspevok. Súd dospel k názoru, že určením splátok, za súčasného plynutia úroku z omeškania, takýto spôsob plnenia súdom uloženej povinnosti výrazne nezasiahne do majetkového postavenia navrhovateľa.
Na rozhodnutie o trovách súd aplikoval ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Úspech navrhovateľa predstavuje priznanú sumu 609,49 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2011 do 17. 02. 2011 zo sumy 674,49 eur, ktorý predstavuje 8,14 eur, s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18. 02. 2011 do 19. 05. 2011 zo sumy 649,49, ktorý predstavuje 14,41 eur a 9 % úrokom z omeškania ročne od 20.05.2011 do zaplatenia zo sumy 609,49 eur, ktorý do dňa vyhlásenia rozsudku predstavuje 39,82 eur. Spolu je úspech navrhovateľa vo výške 671,86 eur. Pokiaľ ide o odporcu jeho úspech predstavuje suma, ktorá predstavuje rozdiel medzi požadovanou a priznanou sumou. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 868,06 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 12. 2010 do 18. 02. 2011 zo sumy 923,46 eur, ktorý úrok predstavuje sumu 18,21 eur, 9 % úrokom z omeškania ročne od 19. 02. 2011 do 20. 05. 2011 zo sumy 908,06 eur, ktorý úrok predstavuje sumu 20,37 eur a 9 % úrokom z omeškania ročne od 21. 05. 2011 do zaplatenia zo sumy 868,06 eur, ktorý do dňa vyhlásenia rozsudku predstavuje 56,50 eur. Spolu tak navrhovateľ žiadal priznať (pri zohľadnení, že úrok z omeškania plynúci od 21. 05. 2011 bol vypočítaný len do dňa vyhlásenia rozsudku) sumu 963,14 eur. Úspech odporcu je potom vo výške 291,28 (963,14 - 671,86). Na základe uvedeného pomeru 69,76 % : 30,24 %, navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 39,52 % zo všetkých trov. V prípade trov právneho zastúpenia, právnej zástupkyni navrhovateľa vzniklo právo na odmenu za dva úkony právnej služby: a/ prevzatia a príprava zastúpenia, b/ spísanie podania na súd - žaloba. Odmena za jeden úkon predstavuje 51,45 eur, t. j. za dva úkony 102,90 eur. Ku každému z úkonov náleží režijný paušál vo výške 7,41 eur, t. j. za dva úkony 14,82 eur a takisto 20 % DPH k odmene a režijnému paušálu vo výške 23,54 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 141,26 eur a 39,52 % z tejto sumy predstavuje 55,83 eur). Ďalšie trovy konania predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania 52 eur, pričom 39,52 % z tejto sumy predstavuje 20,55 eur.
Proti rozsudku, a to výrokom II., III., IV. a V., podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ ide o napadnuté výroky. Poukázal na to, že úverová zmluva je typ zmluvy, ktorý Obchodný zákonník zaraďuje medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy podľa § 261 ods. 3 písm. d/. Uvedené ustanovenie je kogentné, z čoho vyplýva, že zmluvné strany si nemôžu dohodou vylúčiť aplikáciu Obchodného zákonníka na predmetný zmluvný vzťah, teda je ustanovená obligatórna pôsobnosť Obchodného zákonníka. Vzťahy z tejto zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán, teda bez ohľadu na to, či zmluvnou stranou je podnikateľ alebo nepodnikateľ. Nesúhlasil s odôvodnením súdu, že aj dohodnutá pôsobnosť Obchodného zákonníka na daný vzťah nič nemení na tom, že pri posudzovaní obsahu tohto vzťahu je súd povinný odporcovi, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa, poskytnúť ochranu prostredníctvom právnych noriem, ktorých účelom je ochrana spotrebiteľa odvolávajúc sa na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 327/1990 Zb. o priestupkoch. Vyjadril názor, že hoci zákon o ochrane spotrebiteľa platný v čase uzavretia zmluvy o úvere ustanovoval resp. upravoval právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách uzavretých aj podľa Obchodného zákonníka, neurčil však, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú na tieto zmluvy v celom rozsahu, ale určil, že sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použijú na tieto zmluvy primerane. Z uvedeného teda nemožno podľa navrhovateľa automaticky a subjektívne vyvodiť, že práve započítanie splátky úveru najprv na istinu je neprijateľné, nakoľko sa tým vylúči jednak možnosť poskytnutia úveru v zmysle Obchodného zákonníka, a jednak možnosť využitia dohody zmluvných strán o spôsobe započítania splátok úveru. Z čl. III-3.-1. VÚP zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné strany využili dispozitívnosť ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko sa dohodli na inom spôsobe započítania splátky úveru ako je v ňom uvedené, a to že splátka úveru sa čiastočne rozdelí na istinu, úrok, poplatky a poistné a nie najprv na úroky a potom na istinu ako konštatoval súd v odôvodnení rozsudku. Poukázal na to, že právna úprava platná v čase uzavretia zmluvy o úvere nezahŕňala medzi spotrebiteľské zmluvy okrem iných aj úverovú zmluvu, nakoľko v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. apríla 2004 do 31. 12. 2007 „spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené vo ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.“ Ďalej navrhovateľ namietal nepriznanie nároku na poplatok za 2. upomienku a poplatok za vstup do vymáhania. Mal za to, že ide o obvyklé spoplatnenie služby tak ako v prípade iných aj bankových inštitúcií, ktoré sú regulované a kontrolované či už Národnou bankou Slovenska alebo inými orgánmi, ktoré vykonávajú dohľad na finančnom trhu. O oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienky a za vstup pohľadávky do vymáhania svedčia podľa navrhovateľa aj rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 31. 01. 2011 v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 01. 12. 2011 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2011, v ktorých tieto súdy priznali žalobcovi nárok na zaplatenie týchto poplatkov, pričom ani jeden z nich ich nepovažoval za poplatky neplatné z dôvodu neprijateľnosti. V závere odvolania navrhovateľ poukázal na princípy právnej istoty v Slovenskom právnom poriadku. Mal za to, že rozsudok okresného súdu sa dotýka nielen uvedeného prípadu, ale v nadväznosti na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka má pre žalobcu zásadný právny význam, nakoľko predmetné rozhodnutie by zaviedlo „precedens“ vo vzťahu k úrokom ako aj výške úrokov z omeškania a poplatkov za čerpanie hotovosti a to ich vypočítavanie podľa pravidiel platných v občianskom práve však aj na prípady predchádzajúce nadobudnutiu účinnosti novely Obchodného zákonníka, ktorým sa spravujú právne vzťahy vzniknuté na základe obchodného práva (absolútne obchodno-právne vzťahy).
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Na doplnenie odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, zmluva o úvere, zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Ani skutočnosť, že zmluvné strany založili svoj právny vzťah podľa Obchodného zákonníka nespôsobuje vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku zmluvy (27. 11. 2007) explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 o favorizáciu vôle dlžníka (,,ak dlžník neurčí inak") bolo vykonané až po vzniku zmluvy (novela vykonaná zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008). Občiansky zákonník však v čase vzniku zmluvy neupravoval ani to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník.
Podľa čl. III. -3.-1. Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ použije splátku na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu odporcu, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Tento, vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 aj v spomínanom § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ako uviedol Ústavný súd SR „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom." (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná podmienka vo formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd v tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na to, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovuje neuzavretý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok (vzorový zoznam), ktorého rozširovanie je zverené práve súdom. Zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III -3-1 je s ohľadom na vyššie uvedené v neprospech odporcu a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach.
Odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za nedôvodné aj vo zvyšnej časti, kde namietal nepriznanie poplatku za zaslanie 2. upomienky a poplatok za opakovaný vstup do vymáhania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká, pretože nepochybne presahuje možné vecné a administratívne náklady. Vznik ani výšku takto vzniknutých prípadných nákladov, ktoré by súviseli so zasielaním upomienok navrhovateľ v konaní nepreukázal. Odvolací súd považoval za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ ako dodávateľ, poskytovateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Navrhovateľ musí počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.
Odvolací súd na záver pripomína, že ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako podstatná súčasť politiky ochrany spotrebiteľa Európskej únie sleduje rast kvality života bežných ľudí pri zohľadnení ochrany ich základných práv a oprávnených ekonomických záujmov (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ).
Závery prvostupňového súdu majú oporu aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach ustálil, že hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa možno napraviť iba pozitívnym zásahom - naplnením ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Gruppo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Výroky odvolaním nenapadnuté, zostali nedotknuté.
Odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich odvolací súd nepriznal. (§ 142 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na ust. § 151 ods. 1 O. s. p. )
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .