Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/228/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému A. O., D. F. XXXX/XX, W., o vymoženie 1.332,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. mája 2012, č.k. -18 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní trov exekučného konania p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 02.04.2012 č. k. -13 zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. R. U. so sídlom v U. podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2012. Súdny exekútor doručil súdu dňa 26.04.2012 vyúčtovanie trov exekučného konania vo výške 41,70 eur. Trovy exekúcie súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko poverenie na vykonanie exekúcie vydané nebolo, teda exekúcia nebola začatá, a súdny exekútor nie je účastníkom konania.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách exekučného konania, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, ktoré má charakter kogentného ustanovenia, čo znamená, že exekútor nie je oprávnený exekučnú činnosť vykonávať bez úplaty, prípadne len za náhradu vynaložených nákladov. Pri vykonávaní exekúcie neexistuje pre exekútora zmluvná voľnosť a zmluvná voľnosť neexistuje ani v otázke výšky odmeny za jeho prácu. Exekútor ako „podnikateľ“ pracuje pri vykonávaní exekúcie v regulovanom trhu. Konanie bez náhrady by sa mohlo považovať za porušenie Exekučného poriadku s následkom disciplinárneho konania. Aj keď ust. § 203 Exekučného poriadku trpí nedostatkom jednoznačnej právnej úpravy, je nepochybne nutné uvedené ustanovenie primerane použiť aj na dôvody, kedy k zastaveniu exekúcie dochádza aj z iných dôvodov, ako nemajetnosti povinného. Súd pri voľbe procesného postupu by mal vždy rozhodovať s vedomím princípu, vyjadrenom v kogentnom ust. § 196 Exekučného poriadku. V exekučnom konaní, ktoré je vždy začaté na návrh oprávneného, je to on, ktorý nesie riziko náhrady trov exekúcie pre prípad jeho neúspechu. Náklady exekútora pri zastavení exekúcie nie sú tvorené len odmenou exekútora, ale taktiež vynaloženými nákladmi na jej vykonanie, čo znamená, že exekútor by nielen bol nútený vykonávať takéto exekúcie bez príslušnej náhrady, ale bol by nútený ich dokonca financovať zo svojich prostriedkov, vynakladaných na nutné výdaje. Exekučný súd svojim rozhodnutím poprel právo priznané zákonom, čím došlo okrem porušenia zákona aj k porušeniu SR, a to čl. 20 ods. 3, nakoľko záväzok oprávneného k jeho pohľadávke (znášať aj náklady spojené s jej vymáhaním) bol uznesením súdu prenesený na exekútora, čím mu vznikla majetková škoda. Inak povedané, aj zneužitia vlastníctva na ujmu iného. Náprava takéhoto stavu je možná len zmenou rozhodnutia súdu, ktorý takýto stav zapríčinil. Na základe týchto skutočností mal

za to, že jeho základné právo vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku podľa a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom uznesenia exekučného súdu o náhrade trov konania bolo porušené.

Oprávnený a povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, / a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v danej veci uznesením zo dňa 02.04.2012, č. k. -13 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok považoval za nulitný právny akt. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2012.

Správny bol teda postup súdu prvého stupňa, keď následne napadnutým uznesením exekučné konania zastavil podľa § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol aj o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal s odôvodnením, že súdnemu exekútorovi v danej veci nebolo vydané poverenie, preto nebola začatá exekúcia, a súdny exekútor sa nestal účastníkom konania.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi považuje za správne. Exekučný poriadok presne stanovuje, kedy má súdny exekútor nárok na trovy exekúcie. V ustanovení § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku /na základe ktorého si aj súdny exekútor uplatňuje trovy exekúcie/ sa uvádza, že do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedená druhá veta odsek 3 § 47 však výslovne súvisí s vetou prvou tohto odseku, podľa ktorej ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu, ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Druhá veta sa tak viaže na prvú, t. j. že súdny exekútor má nárok na trovy exekúcie aj v prípade, že k uhradeniu pohľadávky dôjde ešte pred doručením poverenia súdu na vykonanie exekúcie. V danom prípade však k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo z dôvodu, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného, ale preto, že predložený exekučný titul bol nulitným právnym aktom. Preto súdnemu exekútorovi nepatria trovy exekúcie v zmysle § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa potvrdil ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.