Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-50-2023.pdf
PDF · 108.71 KB
Case nature
Subarea
17C/50/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci žalobcu A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX C. C., proti žalovaným 1/ D. E. F., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, XXX XX C. C., 2/ G. A., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, XXX XX A., I. A., 3/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, XXX XX A., I. A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.
II. Súd žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 08. 2023 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným 1/, 2/, 3/ uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým budú užívať nehnuteľnosti: dom nachádzajúci sa na parc. č. 1566/1, súp. č. XXX, parcela registra C, parc. č. 1566/1, 805 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra C, parc. č. 1566/2, 114 m2, záhrada, parc. registra C, parc. č. 1566/5, 22 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. registra C, parc. č. 1566/6, 37 m2, záhrada, všetko v k. ú. C. C., obec C. C., okres Banská Bystrica, evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX, v rozsahu presahujúcom veľkosť ich spoluvlastníckych podielov; a to vrátane prevodu vlastníckeho práva k nim, zriadenia nájomného práva, užívacieho práva, výpožičky, záložného práva, akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia v prospech tretích osôb. Ďalej žalovanej v 1. rade žiadal uložiť povinnosť zdržať sa zadržiavania čiastky príjmov plynúcich z prenájmu bytových priestorov alebo prenájmu nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti - dom, na parc. č. 1566/1, súp. č.XXX, v k. ú. C. C., obec C. C., okres C. C., evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, zapísanej na LV č. XXXX, a to v sume presahujúcej veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, povinnosť previesť na účet žalobcu vedený v J. C. K. č. 2610811993/l100 čiastku príjmov plynúcich z prenájmu bytových priestorov alebo prenájmu nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti - dom, na parc. č. 1566/1, súp. č. XXX, v k. ú. C. C., obec C. C., okres C. C., evidovanej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, zapísanej na IV c. 1904, a to vo výške zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu, a to do troch dní odo dňa, kedy sú príjmy z prenájmov za bytové priestory alebo nebytové priestory pripísané na jej účet a povinnosť zdržať sa objednávania služieb a tovarov v mene žalobcu a uhrádzať za ne platby v mene žalobcu.
2. V návrhu uviedol, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti:
- Parcela reg. C, parc. č. 1566/1, 805 m2, zastavaná plocha a nádvorie
- Parc. reg. C, parc. č. 1566/2, 114 m2, záhrada
- Parc. reg. C, parc. č. 1566/5, 22 m2, zastavaná plocha a nádvorie
- Parc. reg. C, parc. č. 1566/6, 37 m2, záhrada
- Stavby - dom - nehnuteľná kultúrna pamiatka na ulici B. I. XX, C. C., na pozemku parc. č. 1566/1, súp. č. XXX (ďalej len „dom" alebo „spoločný dom“), všetko zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie C.
C., obec C. C., okres Banská Bystrica (ďalej aj „spoločné nehnuteľnosti“), za veľkosti spoluvlastníckych podielov A. A., A. A. (žalobca): 12/24, D. E. F., A. L. ( žalovaná v 1. rade): 10/24, G. A., A. A. (žalovaný v 2. rade): 1/24, A. A., (žalovaný v 3. rade): 1/24. V dome sa nachádzajú 4 bytové a 5 nebytových priestorov, z ktorých jeden priestor je rozčlenený a užíva ho viacero samostatných subjektov. Žalobca obýva jeden byt v dome, žalovaná v 1. rade užíva jeden samostatný nebytový priestor a ostatné nebytové priestory a nebytové priestory v dome súd určené na prenájom.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca sporom spoluvlastníkov ohľadne otázok týkajúcich sa správy a hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami, ako uzatváranie a ukončovanie nájomných zmlúv, vyberanie nájomného od nájomcov, vyúčtovanie nájomného a úhrad súvisiacich s užívaním bytových alebo nebytových priestorov, pretože o týchto a niektorých dôležitých otázkach týkajúcich sa spoločných nehnuteľností (potreby opráv, úprav) nerozhoduje väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Spoluvlastníkom so nedarí dosiahnuť potrebná väčšina, keďže na jednej strane stojí žalobca, ktorý má spoluvlastnícky podiel 12/24, a proti nemu stojí žalovaná v 1. rade (so spoluvlastníckym podielom 10/24), ktorú podporujú aj minoritní spoluvlastníci - žalovaný v 2. a 3 rade (každý so spoluvlastníckym podielom 1/24). Nastáva patová situácia, kedy nie je možné dosiahnuť väčšinu počítanú podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Dôsledkom je, že o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou rozhoduje žalovaná v 1. rade podporovaná žalovaným v 2. a 3 rade a ak sa žalobca pod nátlakom podvolí {napr. preto, aby nestratili dlhoročných bezproblémových nájomcov), len vtedy sa dosiahne zhoda väčšiny spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak žalobca nesúhlasí, žalovaní rozhodujú svojvoľne a sami, proti vôli žalobcu a bez potrebnej väčšiny.
4. Pravidlá správy a užívania spoločných nehnuteľností mali pôvodní spoluvlastníci dohodnuté v „Dohode o výkone správy a hospodárení s majetkom spoluvlastníkov nehnuteľnosti súpisného čísla 171, k. ú. Banská Bystrica, Dolná ul. č. 38" (ďalej aj „Dohoda z roku 2001“) dňa 05.10.2001. Účastníkmi tejto dohody boli A. A. (spoluvlastnícky podiel v tom čase 9/24), L. F. (spoluvlastnícky podiel 1/6), M. F. (spoluvlastnícky podiel 1/6), C. F. (spoluvlastnícky podiel 1/6), L. G. A. (spoluvlastnícky podiel 2/24) a N. A. (spoluvlastnícky podiel 1/24). Dohoda z roku 2001 nikdy nebola formálne zrušená ani nezanikla uplynutím času. Zmenili sa pomery upravené touto dohodou, a to v osobách spoluvlastníkov, ako aj vo veľkostiach spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Na základe Dohody z roku 2001 vykonávali činnosť súvisiacu so správou spoločných nehnuteľností spoločne žalobca a žalovaná v 1. rade. Žalobca zabezpečoval najmä dlhodobé aj operatívne činnosti, komunikáciu s nájomcami, hľadanie nových nájomníkov (podľa potreby), riešenie technických problémov, havárii a iných neočakávaných situácii, identifikáciu a odstraňovanie závad, zabezpečovanie dodávateľov služieb, pravidelná údržba dvora, úprava priestorov pre nových nájomníkov, príprava podkladov pre účtovníctvo a vyúčtovanie platieb za energie a pod. Žalovaná v 1. rade vykonávala ekonomické činnosti súvisiace so správou spoločných nehnuteľností, jej náplňou bolo vedenie ekonomickej agendy, vedenie účtovníctva a zabezpečovanie upratovania. Žalobca a žalovaná v 1. rade ako najväčší podieloví spoluvlastníci rozhodovali o hospodárení s nehnuteľnosťou spoločne, rozhodnutia prijímali konsenzom, po vzájomnom schválení. Ich vzájomný vzťah bol korektný až priateľský, bez sporov.
5. V súvislosti s príjmami z nájmu bytových a nebytových priestorov v dome a uhrádzania výdavkov súvisiacich s hospodárením so spoločnými nehnuteľnosťami žalobca zriadil dňa 28.12.1999 účet v O. C. (v súčasnosti účet vedený v H. C. F., D.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX). Žalobca tak postupoval na základe plnomocenstva od všetkých vtedajších spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností a ich rozhodnutím bol tento účet v roku 2001 určený ako jediný prevádzkový účet. Zároveň si vtedajší spoluvlastníci písomne dohodli pravidlá nakladania s finančnými prostriedkami na tomto účte, ktoré žalobca so žalovanou v 1. rade aplikovali až do začiatku roku 2020. Prístupové práva k spoločnému účtu mali žalobca a žalovaná v 1 . rade, t. j. poverení zástupcovia spoluvlastníkov z roku 2001.
6. Ďalej uviedol, že do roku 2020 neexistovali medzi spoluvlastníkmi žiadne významnejšie spory ohľadom užívania spoločných nehnuteľností. Vzťahy medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade sa postupne zhoršili v roku 2020, keď v decembri 2020 zriadila sama žalovaná v 1. rade nový osobný účet v H. C. F., D.: F. XXXX XXXX XXXX XXXX, bez súhlasu žalobcu a teda bez väčšiny spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov. Žalobcovi oznámila, že nechce, aby s jej finančnými prostriedkami disponoval a rozhodoval od 01.01.2021. Preto previedla zo spoločného účtu sumu 16.372 eur, ktorú označila ako „10/24 spoluvlast. podiel zo spoloc.fin.prostr.” (e-mail žalovanej v 1. rade zo dňa 28.12.2020). Následne
začala vystavovať faktúry, v ktorých nájomcov spoločnej nehnuteľnosti v mene žalobcu žiadala, aby svoje záväzky (vyúčtovanie spotreby elektriny a vodného a stočného) uhradili na tento jej osobný účet, hoci dodávateľské faktúry za tieto služby boli hradené spoluvlastníkmi z pôvodného prevádzkového účtu domu. Od roku 2021 sa žalovaná usilovala presadiť tento tvoj súkromný účet aj do nájomných zmlúv, aj keď sa na tom nedohodla väčšina spoluvlastníkov. Uvedené je dôležité z dôvodu, že žalovaná v 1. rade doposiaľ vykonáva aktivity, ktoré sa týkajú ekonomickej agendy súvisiacej so správou a hospodárením so spoločnými nehnuteľnosťami, hoci v súčasnosti neexistuje dohoda väčšiny spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov. To znamená, že pripravuje znenia nájomných zmlúv pre nájomcov, vystavuje faktúry a vyúčtovania užívania bytových a nebytových priestorov.
7. Žalobca opakovane od roku 2020 navrhuje, aby spoluvlastníci uzavreli novú dohodu o užívaní a správe spoločných nehnuteľnosti, opakovane predkladal návrhy týkajúce sa správy a hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami (email z 22.7.2020). Žalovaní jeho návrhy odmietajú alebo ignorujú. V auguste 2022 žalobca predložil návrh Dohody o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na adrese B. P. I. XXX/XX, C. C. ostatným spoluvlastníkom, žalovaným, ktorí návrh novej dohody odmietli. Žalovaná v 1. rade uviedla, že novú dohodu považuje za neakceptovateľnú žalobcovou osobou a nevyhovujúcu" (email z 22.08.2022). Vo februári 2022 predložila žalobkyňa v 1. rade návrh zmluvy o spôsobe užívania a o výkone správy spoločnej nehnuteľnosti, v ktorom navrhla, aby si spoluvlastníci rozdelili jednotlivé priestory nachádzajúce sa v dome z hľadiska ich užívania a aby s takto rozdelenými priestormi hospodáril žalobca na jednej strane a žalovaní na druhej strane samostatne. Všetky nebytové priestory a jeden z bytov pritom mali dostať do užívania žalovaní. Žalobcovi mali pripadnúť 3 bytové priestory, ktorých výnosová hodnota je oveľa menšia v porovnaní s výnosovou hodnotou priestorov, ktoré chceli užívať žalovaní (podľa Doplnenia č. 1 znaleckého posudku 132/2003 z 6.11.2C10 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing.arch. H. C. tvorila výnosová hodnota priestorov, ktoré mali pripadnúť do užívania žalovaným, viac ako 87% hrubého výnosu domu, žalobcovi mali pripadnúť priestory, ktorých výnosová hodnota je menej ako 13 % z hrubého výnosu domu). Z tohto aj ďalších dôvodov bol tento návrh pre žalobcu neprijateľný.
8. Od roku 2021 žalovaná v 1. rade v spojení so žalovanými v 2. a 3. rade dohadovala nové nájomné vzťahy v spoločnom dome, resp. uzatvárala nové nájomné zmluvy s nájomníkmi, pri ktorých uplynula doba nájmu. Predkladala im nové znenia nájomných zmlúv, kde sa uvádza, že „nájomné bude uhrádzať nájomca prevodom na bankový účet prenajímateľov IBAN:F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX“, teda na účet žalovanej 1. rade. Tento označuje ako „účet prenajímateľov" (pričom v záhlaví zmlúv sú uvedení všetci spoluvlastníci, vrátane žalobcu), hoci sa na tom spoluvlastníci nedohodli. Pôvodné nájomné zmluvy boli koncipované tak, že nájomné uhrádzali nájomcovia na spoločný prevádzkový účet vedený v H. C. F.. Žalovaná podmieňovala aj stále podmieňuje zotrvanie všetkých dovtedajších nájomcov v nehnuteľnosti ich podpísaním jej návrhu zmlúv s jej osobným účtom. Žalobca odmietal podpisovať takto koncipované nájomné zmluvy, keďže o používaní účtu žalovanej v 1 rade neexistovala dohoda medzi spoluvlastníkmi a rovnako neexistovala dohoda ani o tom, akým spôsobom sa bude nakladať so získaným nájomným Žalobca teda nemal ani nemá nijakú písomnú garanciu o tom, ako bude s jeho podielmi naložené a kedy mu budú vyplatené. Napriek tomu žalobca v roku 2021 podpísal nájomné zmluvy, hoci nesúhlasil s tým, aby sa nájomné odvádzalo na účet žalovanej v 1. rade, keďže hrozilo, že dlhoroční bezproblémoví nájomcovia opustia prenajímané nebytové priestory a tieto bude problém obsadiť. V súčasnosti sú v spoločnom dome uzavreté nájomné zmluvy s C. F., F. G. – B., K. A., A. A. ml., FASHION BY BETTY, s.r.o., J. E., G. Q., keď s prvými 3 nájomcami podpísali zmluvu všetci spoluvlastníci, s A. A. zmluvu podpísali žalobca a žalovaná 1/ a s FASHION BY BETTY, s.r.o., J. E., G. Q. žalobca zmluvu nepodpísal.
9. V dome sa k 15.8.2023 nachádzali tri voľné priestory, ohľadom ktorých medzi spoluvlastníkmi aktuálne prebiehajú spory. Po návrate žalobcu zo zahraničia dňa 19.08.2023 našiel žalobca v dvoch z týchto priestorov bývať bez jeho súhlasu a platnej nájomnej zmluvy tri osoby. Žalovaná v 1. rade sama vyberá nových nájomcov a dohaduje s nimi nájom so súhlasom žalovaných v 2. a 3. rade, avšak bez súhlasu žalobcu. Žalovaná v 1. rade so súhlasom žalovaných v 2. a 3. rade predkladá novým nájomcom na podpis znenie nájomnej zmluvy, na ktorom sa nedohodla väčšina spoluvlastníkov a v zmluvách uvádza číslo účtu, na ktoré majú nájomcovia posielať nájomné, účet žalovanej v 1. rade, teda účet, na ktorom sa nedohodla väčšina spoluvlastníkov. Napriek nesúhlasu žalobcu si žalovaná v 1. rade necháva na svoj osobný účet uhrádzať aj žalobcove podiely nájomného. Používanie tohto účtu na úhradu nájomného je jej podmienkou na uzatvorenie nových zmlúv, resp. predĺženie starých nájomných zmlúv.
10. Žalovaná v 1. rade zadržiava finančné prostriedky získané z nájomného na svojom účte a žalobcovi odmieta vyplatiť časť, ktorá zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, napriek tomu, že ju tento opakovane vyzýval, aby mu tieto prostriedky vyplatila. Okrem dlžných súm za predchádzajúce dva kalendárne roky žalovaná v 1. rade zadržiava na svojom účte k dnešnému dňu všetky podiely žalobcu za rok 2023. Žalobca opakovane navrhoval uzavretie novej dohody o správe a hospodárení alebo aspoň novú dohodu o tom, akým spôsobom sa bude nakladať so získaným nájomným a ako sa budú uhrádzať výdavky súvisiace so spoločnými nehnuteľnosťami. Žalovaní návrhy žalobcu opakovane odmietli, (napr. e-mailová komunikácia zo dňa 08.08.2023).
11. Tiež uviedol, že žalovaná v 1. rade sama so súhlasom žalovaných v 2. a 3. vyberá a vyhľadáva nájomcov, uzatvára nájomné zmluvy, vystavuje objednávky na tovary a služby týkajúce sa spoločného domu, a to všetko v mene žalobcu bez toho, aby ho upovedomila a uhrádza za ne aj z podielov žalobcu (napr. faktúry za projektové služby, za maliarske práce, účelové odborné vyjadrenia, faktúry za ekonomické služby, nákup sudov, úhrada faktúr za elektrinu v kancelárii užívanej žalovanou v 1. rade, vodoinštalačné práce apod.). Žalobca nesúhlasí s realizáciou týchto služieb. Za tieto tovary uhrádza aj v mene žalobcu zo spoločných prostriedkov, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca toto konanie žalovanej v 1. rade opakovane namietal a žiadal ju, aby od toho upustila, avšak neúspešne. Aktuálne tiež hrozí, že bude uzatvárať ďalšie nájomné zmluvy na uvoľnené priestory, dokonca že už na dva z týchto priestorov bez súhlasu žalobcu uzatvorila nájomné zmluvy a bude obnovovať trvanie nájomných zmlúv s nájomníčkami, ktorým končí nájomné obdobie 31.08.2023. Pritom príjmy z nájomného sústredí na svoj účet a sama rozhoduje ako bude s nimi nakladať a ako ich prerozdelí. Opakovanie odmieta uzatvorenie písomnej dohody, kde by boli dohodnuté pravidlá o používaní účtu. Žalovaná v 1. rade odmieta žalobcovi vyplatiť čiastku z príjmov z nájomného podľa veľkosti jeho podielu a túto čiastku zadržiava. Pri hospodárení postupuje nepredvídateľne a preto žalobca nedôveruje jej oznamom, že prostriedky prerozdelí po skončení hospodárskeho roka.
12. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami žalobca odôvodnil akútnou potrebou neodkladne upraviť pomery spoluvlastníkov, keďže trpí ekonomickú ujmu a hrozí, že táto ujma sa bude zväčšovať. S prostriedkami z nájmu disponuje žalovaná v 1. rade Keďže nie je zrejmé, kedy a či vôbec mu žalovaná v 1. rade tieto prostriedky vyplatí, jeho ekonomická situácia sa bude naďalej zhoršovať. Ako spoluvlastník, ktorého spoluvlastnícky podiel predstavuje 1/2, nemôže spolurozhodovať o spoločných nehnuteľnostiach bez toho, aby sa nepodvolil menšinovým spoluvlastníkom.
13. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 3 CSP; neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP; neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. d); neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP; súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. V civilnom sporovom konaní môže súd nariadiť neodkladné opatrenie len z dvoch dôvodov, a to ak treba bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, poskytuje oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabraňuje zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, resp. zabezpečuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Zabezpečovacia funkcia sa tak prejavuje najmä v jeho schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať, resp. môže upraviť pomery medzi stranami trvalo.
21. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom vyplýva, že žalobca nariadením neodkladného opatrenia nemieni docieliť odstránenie obavy z ohrozenia exekúcie, ale jeho snahou je neodkladná úprava jeho vzťahov so žalovanými.
22. Civilný sporový poriadok vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v §127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní, v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v § 326 a § 132 CSP. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne (§ 327 CSP). Tento postup sa však uplatní len v prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaním vo veci samej, ako v danom prípade, čiže ak návrh smeruje k rozhodnutiu, ktoré vykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, v opačnom prípade by bol na mieste postup podľa § 129 ods. 1 CSP, teda výzva na doplnenie a opravu podania. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje vady, je potrebné rozlíšiť, či tieto vady bránia pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. Takéto vady odôvodňujú postup súdu na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 CSP v nadväznosti na § 132 a 127 CPS (napr. absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha a pod.). Osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zväčša nespôsobujú také nedostatky návrhu, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní, ale tieto vady návrhu majú skôr za následok zamietnutie návrhu (napr. absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP).
23. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh súd dospel k záveru, že navrhovateľom predložený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nemá charakter podania vo veci samej, keďže ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej a súčasne z povahy veci súdu vyplynulo, že predložený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany práv. Civilný sporový poriadok v § 123 ods. 2 ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritéria podania vo veci samej. Súd má za to, že navrhovaným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a to vzhľadom na žalobcom opísané a pretrvávajúce nezhody spoluvlastníkov ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou. Súd potom návrh na nariadenia neodkladaného opatrenia ďalej vyhodnotil ako neúplný a neurčitý, keď žalobca dostatočne určitým spôsobom nevymedzil petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neúplnosť návrhu žalobcu predstavuje absencia uvedenia žalobného návrhu, ktorý by bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. V danom prípade preto platí citované ustanovenie § 327 CSP, podľa ktorého pri neúplnosti, nezrozumiteľnosti, či neurčitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú a súd bez ďalšieho takéto podanie odmietne.
24. Žalobcov návrh spočívajúci v uložení povinnosti žalovaným zdržania sa akéhokoľvek konania, ktorým bude užívanie nehnuteľnosti žalovanými v rozsahu presahujúcom veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, súd nepovažuje za určitý, zrozumiteľný a zároveň vykonateľný. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vníma sa ako vlastníctvo k celku, nie k určitej časti veci. Samotný žalobca nespochybňuje vlastníctvo spoluvlastníckych podielov žalovaných, a preto títo môžu nakladať
so svojím podielom ako uznajú za vhodné, to všetko v medziach zákona, napr. pri dodržaní predkupeného práva v prípade scudzenia tohto podielu. Rozsah povinností a obmedzení, ktoré majú byť neodkladným opatrením žalovaným uložené, musia byť riadne určené, na to aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaním návrhu sledoval. Z návrhu žalobcu vyplývajú nezhody spoluvlastníkov ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou. Navrhovaným neodkladným opatrením sa tieto nezhody medzi spoluvlastníkmi nevyriešia. Povinnosť, ktorú žalobca mieni neodkladným opatrením žalovaným uložiť, vyplýva pre žalovaných priamo zo zákona, a síce, že môžu v medziach zákona nakladať len so svojím spoluvlastníckym podielom. Z uvedeného dôvodu nie je petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonateľný. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Z tohto dôvodu je všeobecná formulácia neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal zdržať sa užívania nehnuteľnosti „v rozsahu presahujúcom veľkosť spoluvlastníckeho podielu“, tak ako to žiada žalobca, neprijateľná (výrok I.). Aj pokiaľ žalobca žiadal uloženie ďalších obmedzení žalovanej 1/, a to „povinnosti zdržať sa zadržiavania čiastky príjmov z prenájmu za bytové alebo nebytové priestory v sume presahujúcej veľkosť jej podielu“, „povinnosti previesť na účet žalobcu čiastku z príjmov za prenájom bytových alebo nebytových priestorov“ a „povinnosti zdržať sa objednávania a platenia služieb a tovarov v mene žalobcu“ (výroky 2, 3, 4), je podanie žalobcu neúplné a neurčité, keď nie je riadne označený rozsah povinností a obmedzení, ktoré má súd žalovanej 1/ uložiť. Žalobca nevymedzil petit neodkladného opatrenia dostatočne určitým spôsobom, keď dostatočne presne nešpecifikoval požadovaný nárok. Z návrhu nie je zrejmé, čo má súd vysloviť vo vzťahu k požadovanému nároku, k čiastke príjmov, ktoré majú byť zadržiavané žalovanou. Nešpecifikoval o aké konkrétne „čiastky príjmov“ sa v danom prípade jedná, prípadne za aké obdobie si tieto čiastky príjmov nárokuje, vo vzťahu ku ktorým má súd žalovanej 1/ uložiť povinnosť. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na skutočnosť, že neodkladným opatrením môže súd dočasne upraviť pomery strany len s účinkami od vydania neodkladného opatrenia, pričom z výrokov neodkladného opatrenia tak ako ich formuloval žalobca, táto skutočnosť nevyplýva. Následne pokiaľ žalobca žiadal, aby súd žalovanej 1/ uložil povinnosť zdržať sa „objednávania tovarov a služieb v mene žalobcu“, súd považuje aj takýto návrh za neurčitý. Žalobca neuviedol o aké tovary a služby sa jedná. Ako už bolo vyššie uvedené, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí spĺňať náležitosť podania, ktorou je určitý, úplný a zrozumiteľný petit neodkladného opatrenia, ktorý musí byť zároveň materiálne vykonateľný. Návrh na výrok na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, z dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má rozhodnúť. Súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované v petite požadovaného neodkladného opatrenia. Súd zároveň nemôže nahrádzať aktivitu jednej strany (žalobcu) a návrh výroku súdneho rozhodnutia za žalobcu. Pokiaľ je petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, resp. úplne chýba, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné.
25. Riadny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nutnou podmienkou konania, keď žalobca nejednoznačne a neurčito naformuloval petit neodkladného opatrenia, ktorý je tak pre uvedený nedostatok aj nevykonateľný. Pretože v danom prípade ide o podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nebolo podaním vo veci samej a ktoré malo vady spočívajúce v neúplnom a neurčitom petite, súd postupoval podľa § 327 CSP a nedostatky návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňoval, ale návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.
26. Nakoľko rozhodnutím o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 základných princípov CSP, pretože žalobca svojím neúplným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia procesne zavinil skončenie konania odmietnutím návrhu, teda žalovaným by patril nárok na náhradu trov konania. Súd pritom aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, keďže náhrada trov pri odmietnutí návrhu v CSP nie je riešená, ale ide o procesné skončenie veci, podobne ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia. Nakoľko žalobca procesne spôsobil ukončenie konania, mal by znášať náhradu trov konania žalovaných. Žalovaným 1/, 2/, 3/ však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 355 ods. 2 a § 357 ods. 1 písm. d/ CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).