Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-215-2011.pdf
PDF · 76.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/215/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava 824 96, Mliekarenská 10, IČO 35 792 752 proti povinnému v 1. rade C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX XX, M. M. XXX/XX a v 2. rade M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX XX, A. J. XXX/ XX pre vymoženie istiny vo výške 2.571,49 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/3518/2010-14 zo dňa 14. januára 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom Bratislava o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2010 podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK - 212/09 - MK vydaný dňa 02.11.2009 JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, právoplatný dňa 18.06.2010, vykonateľný dňa 22.06.2010, vydaný na podklade Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400002316 zo dňa 08.11.2007, na základe ktorej sa oprávnený (veriteľ) zaviazal poskytnúť povinnému 1/ úver vo výške 2.165,31 eur (povinný 2/ podpísal zmluvu ako spoludlžník) a povinný 1/ (dlžník) sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške 60,15 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Predmetná zmluva spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy) a § 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; preto je potrebné ju posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári a na vzťah medzi veriteľom - oprávneným a dlžníkom - povinným). Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej doložky zakotvenej v čl. 18 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy, označené ako „Riešenie sporov - rozhodcovská doložka“, v zmysle ktorej bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere, jednak cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (OZ) neplatná. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, voľba rozhodcu bola uskutočnená jednostranne. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Zásadný význam v systéme ochrany spotrebiteľa v práve EÚ predstavuje smernica 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 3 ods. 1 - 3 stanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Zároveň príloha cit. smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Pre uvedený rozpor exekučného titulu, tým aj návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že pokiaľ ide o rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku), tento je vymedzený ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Cit. ustanovenia obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, tzn. posúdiť rozpor plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by mohol súd výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu konania. Odkazy súdu na judikatúru Súdneho dvora EÚ predstavujú zo strany exekučného súdu účelovú a skresľujúcu selekciu. Exekučný súd bez akéhokoľvek zohľadnenia ich obsahu používa tieto rozhodnutia bez rozlíšenia toho, akej procesnej fázy sa uvedené rozhodnutia týkajú, teda či išlo o konania na podklade návrhu na plnenie, zrušenie rozhodcovského nálezu či vykonávacie konania, vo vzťahu ku ktorému Súdny dvor EÚ smernicu 93/13/EHS vykladal. Rozhodnutie súdu je porušením rovnosti účastníkov, ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. Súd posúdil rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku, avšak jej dojednanie je v súlade so zákonom (§ 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Zmluvná strana podávajúca žalobu (pričom rovnakú možnosť v zmysle zákona a zásady rovnosti účastníkov konania má veriteľ aj dlžník) si jednak zvolí, či ju podá príslušnému súdu alebo bude vec riešiť pred rozhodcovským súdom. Zároveň sa zmluvné strany v čl. 18 ods. 18.2.1 v súlade s § 6 ods. 1 a § 8 zákona o rozhodcovskom konaní dohodli, že výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, t.j. pri podaní žaloby ustanovuje osobu rozhodcu, ktorý vec prejedná, žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu možno všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve považovať vo všetkých jej aspektoch za dohodnuté v súlade so zákonom. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, pričom v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojuje si dôvody napadnutého rozhodnutia, na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva:
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných podmienok viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe ním podanej žaloby opakovane volil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, čím vylúčil možnosť riešenia sporu pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ svojej pohľadávky, čo je charakteristické pre všetky majetkové spory, o ktorých sa rozhoduje v rozhodcovskom konaní. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatná. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, vrátane rozhodcovskej doložky k zmluve sa táto považuje za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatným rozhodcovským doložkám v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy vyššie uvedeným spôsobom, ktorými zakladá svoju právomoc rozhodovať vo veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 53a Občianskeho zákonníka (novela zákona č. 575/2009 Z.z. účinná k 1. marcu 2010), ktorým sa zakazuje používať zmluvné podmienky - o ktorých bolo rozhodnuté, že sú neplatné - i vo vzťahu k iným spotrebiteľom. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. rozhodcovskú zmluvu, príp. rozhodcovskú doložku. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.