Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/49/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., IČO: 61 860 069, Perštýnske nám. 80, 530 02 Pardubice,Česká republika , proti povinnému: G. P., X.. XX.XX.XXXX, ul. E. V., Č..XX, XXX XX F., v konaní o vymoženie 49.410,00,-Kč s prísl. vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, Nám. M.R. Štefánika 11, Brezno o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.12.2011, č.k. -9, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 13.12.2011, č.k. -9 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 49.410,00,-Kč s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 25.10.2011 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Júlii Kubjatkovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 49.410,00 Kč. s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského nálezu vydaného rozhodcom JUDr. Evou Vaňkovou so sídlom na ul. Rokycanova 114, Litomyšlské Předměstí, Vysoké Mýto, PSČ 566 01 č.j. Va 26-209/2009-11 zo dňa 12.10.2010.

Dňa 10.11.2011 doručila súdna exekútorka prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami.

V zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd pri rozhodovaní, či súdnemu exekútorovi udelí alebo neudelí poverenie na vykonanie exekúcie skúma len to, či súdnym exekútorom predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Vo všeobecnosti je úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá skúmanie materiálnej stránky, resp. vecnej správnosti vykonateľných rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom v

tom ktorom exekučnom konaní. Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je však rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“). Materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku totiž nie je podľa názoru súdu bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto výnimkou je už spomínané ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu umožňujúca mu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku oprávneného priznaného mu rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súladom exekučného titulu so zákonom v zmysle ust. Exekučného poriadku pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na základe neho možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Môže ísť aj o také ustanovenia, ktoré ukladajú exekučnému súdu povinnosť skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Prvostupňový súd preto preskúmal predloženú Zmluvu o úvere č. 9100051987 zo dňa 06.04.2006 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru pričom zistil, že oprávnený sa touto zmluvou zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 50.016,00,-Kč a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 24 po 2.084,-Kč.

V súlade s ustanovením až 4 (ďalej len „O. z.“) prvostupňový súd uviedol, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver v dohodnutej výške. Preto prvostupňový súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 10.3.2008 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim o spotrebiteľských úveroch a a nasl. O. z..

Ďalej prvostupňový súd preskúmal Všeobecné úverové podmienky, pričom zistil, že zmluvné strany sa v bode 18 (Rozhodcovská doložka) dohodli, že právomoc na riešenie všetkých sporov a nárokov, ktoré priamo alebo odvodene vznikli z tejto Zmluvy o úvere alebo v nadväznosti na ňu má, podľa o rozhodcovskom konaní, v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní samostatne ktorýkoľvek z rozhodcov, ktorému žalobca doručí žalobu. Rozhodcovia pre tento účel sú: 1/ JUDr. Jozef Kunášek 2/ JUDr. Eva Vaňková 3/ Mgr. Marek Landsman. V prípade, že žiadny z vyššie uvedených rozhodcov nebude ochotný alebo nebude môcť túto funkciu prijať či vykonávať, dohodli sa zmluvné strany na náhradnom spôsobe určenia rozhodcu. Jediný rozhodca bude určený veriteľom zo zoznamu advokátov vedeného Českou advokátskou komorou.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa názoru súdu prvého stupňa , takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a aj

to pred veriteľom vopred určeným rozhodcom, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O. z. neplatná. Okrem toho, za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Preto prvostupňový súd rozhodol tak, že žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súdnu exekútorku JUDr. Júliu Kubjatkovú poverí vykonaním exekúcie proti povinnému.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec. Zdôraznil, že povinný svojim podpisom pod zmluvou potvrdil, že súhlasí so zmluvnými podmienkami k zmluve, teda i to, že súhlasí s ustanoveniami o rozhodcovskej doložke. V čase uzavretia zmluvy povinný proti rozhodcovskej doložke upravenej v zmluvných podmienkach nič nenamietal, naopak, poskytnutý úver prijal a zaviazal sa ho splatiť v plnej výške. Oprávnený namietal záver súdu, že vystavenie zmenky k zaisteniu povinností vyplývajúcich povinnému zo zmluvy, predstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žiadny právny predpis nezakazuje vystavenie zmenky k zaisteniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Trval na tom, že zaistenie zmenkou je legitímnym štandardným zaisťovacím prostriedkom. Taktiež nesúhlasil s tým, že by rozhodcovská doložka mala byť neprípustným dojednaním a neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovské konanie predstavuje proces alternatívneho riešenia sporu, kde sa zmluvné strany môžu dohodnúť, že ich majetkový spor nebude riešený prostredníctvom žaloby podanej na súde, ale v rozhodcovskom konaní, v ktorom bude rozhodovať tretia osoba obojstranne nezávislá. Zvolením alternatívneho riešenia nedôjde k porušeniu rovnosti medzi zmluvnými stranami a neznamená ujmu a nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Zároveň žiadny zákon nedáva právomoc preskúmať rozhodcovskú doložku exekučným súdom. Ani eurokonformným výkladom sa nedá dospieť k opaku, nejednalo by sa totiž o eurokonformný výklad slovenského práva, ale o jeho faktickú zmenu, čo určite nie je u smernice bez priameho horizontálneho účinku prípustné. Ak povinný chcel spochybniť rozhodcovskú doložku, mal tak urobiť už v rozhodcovskom konaní a mal možnosť podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Namietal, že ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, žiadny právny predpis nevylučuje ani neobsahuje žiadny výslovný zákaz, podľa ktorého by rozhodcovská doložka nemohla byť obsiahnutá vo formulárovej zmluve. Skutočnosť, že má zmluva, ktorú účastník právneho vzťahu podpísal, formulárovú povahu, ešte neznamená, že je rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá absolútne neplatná a že nebola individuálne dojednaná. Oprávnený považoval za podstatné, že v rámci exekučného konania je súd viazaný právnym a skutkovým posúdením veci v exekučnom titule. Nepreskúmava teda jeho správnosť po stránke skutkovej ani právnej, ako to urobil súd prvého stupňa, ale len skúma, či je vykonateľný a formálne správny. Opačný postup by bol porušením zásady ne bis in idem ako jednej zo základných zásad procesného práva vôbec.

Povinný a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s (ďalej len „“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa , , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému nálezu, posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku pohľadávky oprávneného proti povinnému.

S dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza:

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, je možné nútene vykonať v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov a verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych orgánov.

Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel 1, ani Nariadením, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v dvoch možných právnych režimoch: 1/ o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len („ZoRK“), 2/ medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia.

Medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bola dňa 29.10.1992 podpísaná zmluva o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskoprávnych a trestných veciach, ktorá nadobudla platnosť dňa 5.4.1993.

V článku 22 uvedenej zmluvy je upravené „uznanie a výkon rozhodnutí v majetkových veciach“. Zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia na území druhej zmluvnej strany, medzi inými pod písm. c) rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

V článku 24 uvedenej zmluvy je upravený „spôsob uznania a výkon rozhodnutia“. Podľa ods. 1 článku 24 návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Podľa ods. 2 článku 24 výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať.

Z uvedeného teda vyplýva, že na daný vzťah sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, teda o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a ZoRK.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky podľa ods. 2, aby vykonal exekúciu.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 a/ alebo b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo písm. c). ZoRK.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu súd môže zastaviť len vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z predloženej zmluvy je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, čo vyplýva zo skutočnosti, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme úveru a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Povinný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba a úver mu nebol poskytnutý v rámci predmetnej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený (aj) povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok, resp. rozhodcovský nález nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom; teda posudzuje rozhodcovský rozsudok, resp. nález rozhodcu tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK. V prípade zistenia, že rozhodcovský nález zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom alebo plnenie, ktoré je objektívne nemožné, je povinnosťou súdu, aj bez návrhu, exekučné konanie zastaviť. Uvedené právo aj povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, a to napríklad rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený posudzovať aj právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a Zákonom o rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t.j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský nález vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či rozhodcovský nález bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky. Ako vyplýva aj z predloženej zmluvy, rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe - Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere oprávneného. V

predmetných zmluvných dojednaniach však nie je žiadna zmienka o tom, že je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V prípade rozhodcovského procesu nejde o výkon verejnej moci. Už skôr Ústavný súd ČR vo veci konštatoval, že rozhodcovský súd „není orgánem veřejnej moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou být rozhodnutím orgánu veřejné moci.... Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci státu, ale pochází od soukromné vlastní moci strán určovat si svuj osud“.

Nemožno obísť ani tú skutočnosť, že tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je takpovediac skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Oprávnený mal tiež rešpektovať zásadu (vigilantibus iura) a počítať s tým, že na Slovensku je súd nielen oprávnený, ale (aj) povinný prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského nálezu, ak sa ním má vymôcť plnenie „inter alia“ odporujúce dobrým mravom alebo plnenie právom nedovolené (§ 45 ods. 2 ZoRK).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky v celom jej rozsahu ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa nejedná o individuálne dohodnutú podmienku, ale o podmienku uvedenú v prílohe zmluvy, ktorou sa povinný, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Oprávnený, ako poskytovateľ úveru, ktorú činnosť má vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia z neplatnej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

V danom prípade odvolací súd má za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán (v zmysle výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993), nakoľko rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle a a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa účinného od 1.1.2008. Rozhodcovský nález vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Čo sa týka posúdenia zmenky, ktorou účastníci zabezpečili svoj vzťah vyplývajúci zo zmluvy, odvolací súd uvádza, že existencia zabezpečujúcej zmenky nie je právne významná vo vzťahu k preskúmaniu právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať. Ako vyplýva z uznesenia, dôvodom pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola neplatná rozhodcovská doložka, ktorú súd prvého stupňa preskúmal na základe § 45 ZoRK a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedený právny názor, odvolací súd už neposudzoval dôvodnosť alebo nedôvodnosť vystavenia blankozmenky.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia. Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. a Oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( zák. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.