Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Er-111-2005.pdf
PDF · 110.1 KB
Case nature
Subarea
12Er/111/2005
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: Š. E., F.. XX.XX.XXXX, X.E. XXX, XXX XX P. H. o vymoženie 716,99 € (21600 Sk) s prísl., vedenej na u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karol Mihal, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova č. 34, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
exekúciu zastavuje,
oprávneného zaväzuje zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,41 € do pätnástich dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 786/2005, NZ 6433/2005 zo dňa 13.02.2005 Notárskeho úradu JUDr. Ondreja Ďuriača v Bratislave. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu v rozsahu vymoženia povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 21600,00 Sk s príslušenstvom. Návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 03.05.2005.
Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) na žiadosť exekútora poverením č.5808 003417 zo dňa 03.06.2005, v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala (EX-1121/05-8 Dk). Poverenie bolo udelené v rozsahu vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 21 600,00 Sk s prísl., trovy predchádzajúceho konania 4 233,00 Sk a trovy exekúcie.
Oprávnený podal dňa 31.05.2012 návrh na zmenu exekútora. Exekúciou navrhol poveriť exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.
V súvislosti s podaným návrhom súd skúmal, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Podľa §238 ods. 1 EP konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Exekučným titulom v tomto konaní je Notárska zápisnica, ktorej prílohou je Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným. Notárskou zápisnicou je osvedčené vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, konajúceho v menej povinného na základe plnej moci udelenej mu v zmluve o úvere. Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil že medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená Zmluva o úvere číslo 7370047 dňa 10.08.2004, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 12000,00 Sk. V zmysle uvedenej zmluvy aj uznal dlh voči oprávnenému vo výške 25833 Sk, z toho úver a poplatok 21600,00 Sk, pričom táto suma sa má ďalej úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 15.10.2004 do zaplatenia.
V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákon o spotrebiteľských úveroch, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa §53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd posúdil predmetnú zmluvu medzi oprávneným a povinným, ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože pre posúdenie právneho vzťahu účastníkov zmluvy (Úverovej zmluvy) nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah, teda čí spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, čí označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú v písané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený záver súd potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje.
Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti ale je sústredná do viacerých právnych predpisov. Stručnejší výpočet zmluvných typov patriacich pod spotrebiteľské zmluvy podľa §52 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neznamená nemožnosť aplikácie ustanovení §53 OZ a násl. na ďalšie typy zmlúv, ktoré sú zaradené pod charakter spotrebiteľských zmlúv na základe paralelne existujúcej právnej úpravy. Keďže predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich je treba aplikovať nielen ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na obsah ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby splnomocnil tretiu osobu, ktorú určil dodávateľ, na uznanie záväzku, ktorý je v čase splnomocnenia všeobecný a neurčitý, je treba považovať za neprípustnú v spotrebiteľských zmluvách a ako takú aj za absolútne neplatnú. Podmieňovanie splnomocnenia tretej osoby, ktorú vybral dodávateľ (oprávnený), na spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu, je možné považovať za podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom (povinným), keďže splnomocnená tretia osoba nezastupuje práva spotrebiteľa, ale len záujem dodávateľa na uznaní svojej pohľadávky povinným a jeho možnosť ju vymáhať. Povinnosť spotrebiteľa splnomocniť tretiu osobu navyše nemá ekvivalent v povinnosti oprávneného.
Spotrebiteľ (povinný), ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, bol súčasne nútený podpísať splnomocnenie, ktoré bolo súčasťou predtlače úverovej zmluvy a nemohol ovplyvniť jeho obsah. Splnomocnenie je koncipované široko a všeobecne tak, aby splnomocnená osoba uznala záväzok, ktorého vznik, či konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Spotrebiteľ sa týmto vzdal práva neuznať záväzok, ktorý vznikne, alebo nevznikne v budúcnosti.
Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa §22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa §20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „o advokácii“) každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Podľa §18 ods. 1 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Podľa §39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa §18 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Predpokladom zastúpenia je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, pričom záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. Tento rozpor so záujmom zastúpeného sa nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, stačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý môže vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. V uvedenom prípade súd konštatuje, že záujmy splnomocnenca (Mgr. Tomáša Kušníra) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (povinného). Záver súdu je odôvodnený faktom, že právneho zástupcu povinného vybral, resp. priamo určil v predtlačenej zmluve oprávnený a vybraný advokát zastupoval oprávneného v iných súdnych sporoch. Súčasťou uznaného dlhu sú aj trovy právneho zastúpenia a trovy spísania notárskej zápisnice, kde súd konštatuje zjavný rozpor záujmov medzi povinným a jeho právnym zástupcom. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír si vo vzťahu k povinnému nemohol plniť a ani neplnil svoje povinnosti vyplávajúce mu zo zákona o advokácii, keďže sa s povinným ani nestretol a nepoužil všetky právne prostriedky, aby povinného ochránil vo vzťahu k oprávnenému.
Splnomocnený zástupca povinného teda v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal pred notárom v mene povinného dlh s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom.
Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom povinného je v zmysle ust. § 39 OZ neplatný, nakoľko odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom a bol vykonaný na základe absolútne neplatného splnomocnenia v zmysle §53 ods. 1 a ods. 4 OZ .
Na to aby mohla byť notárska zápisnica vykonateľná, teda aby mohla byť riadnym exekučným titulom, musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. V uvedenom prípade absentuje súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nakoľko vyhlásenie advokáta Mgr. Tomáša Kušnírá, nemožno považovať za vyhlásenie povinného, keďže bolo urobené bez splnomocnenia, respektíve na základe absolútne neplatného splnomocnenia a pre zjavný rozpor medzi záujmami splnomocniteľa (povinného) a splnomocneného (advokáta).
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) EP, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa §104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) EP a § 57 ods. 2 EP v spojení s § 104 ods. 1 OSP zastavil, nakoľko je exekučný titul nevykonateľný, čo je neodstrániteľným nedostatkom (podmienkou) konania a v exekučnom konaní preto nie je možné ďalej pokračovať.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie spolu vo výške 119,17 €, ktoré špecifikoval nasledovne: poštovné 19,64 €, prijatie návrhu na vykonanie exekúcie preštudovanie a zaevidovanie 30 min. 6,64 €, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 35 min. 6,64 €, spracovanie upov. o zač. exekúcie - mzda + príkaz + exe. príkaz 35 min. 6,64 €, spracovanie upov. o začatí exekúcie - ex. zál. právo + ex. príkaz 60 min. 6,64 €, získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €, zisťovanie zamestnávateľa SP 1x 3,32 €, zisťovanie účtov DÚ 3,32 €, zisťovanie majetku DI 1x 3,32 €, zisťovanie majetku KÚ 1x 3,32 €, za riadenie exekučného záložného práva 1x 33,19 €.
Podľa ust. § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 199 EP, treba pri výpočte odmeny exekútora a náhrady hotových výdavkov postupovať podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).
Podľa ust. § 27a Vyhlášky v platnom znení, v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2 Vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 3 cit. Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
Podľa ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky, sa paušálnou sumou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa ust. § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
V súlade z citovanými ustanoveniami súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 29,87 € (900,00 Sk- za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 100,- Sk, doručenie príkazu na začatie exekúcie 100,- Sk, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 100,- Sk, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 100,- Sk, doručenie exekučného príkazu 100,- Sk, zisťovanie platiteľa mzdy povinného cez Sociálnu poisťovňu 100,- Sk, účtov povinného cez Daňový úrad 100,- Sk, zisťovanie majetku povinného lustráciou na katastrálnom úrade a cez dopravný inšpektorát 200,- Sk), náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 19,64 €, daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 49,51 € vo výške 9,90 €. Spolu trovy exekúcie 59,41 €.
Odmenu uplatnenú exekútorom ako „prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie“ súd exekútorovi nepriznal, pretože túto činnosť považuje za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorá je v súlade s ust. § 25 Vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Samotné štúdium návrhu na vykonanie exekúcie nenaviazané na ďalší úkon exekútora nemožno považovať za samostatný úkon exekútora a priznať zaň odmenu. Každý úkon exekútor totiž sám o sebe predpokladá exekútorovu znalosť veci.
Súd nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi podľa §14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky za vyúčtované úkony exekúcie za „spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spôsobe exekúcie, exekučný príkaz a príkaz na začatie exekúcie“. Súd má za to, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa §14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky. Paušálnou odmenou sa odmeňuje v zmysle §14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a §15 ods. 1 Vyhlášky. Odmena za úkony uvedené v cit. ust. §15 ods. 1 Vyhlášky totiž zahŕňa vyhotovenie písomností, ktoré sú nevyhnutnou a bezprostrednou podmienkou získania poverenia, doručenia upovedomia, či získania a uchovania informácií dôležitých pre výkon exekúcie a to o bydlisku, platiteľovi mzdy, účtu a o majetku povinného. Súd má na základe uvedeného za to, že odmena za spísanie žiadosti o udelenie poverenia a vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie je zahrnutá v odmene podľa §15 ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky.
V prípade, že by súd priznal odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky aj §14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky došlo by k duplicitnému odmeneniu toho istého úkonu a tým aj k neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie. Nepriznanie duplicitne uplatnených úkonov exekúcie je v súlade s ustanovením §200 ods. 1 Exekučného poriadku a zohľadňuje potrebnosť a účelnosť vzniku trov exekúcie.
Súd nepriznal exekútorovi odmenu za zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť, keďže táto exekútorovi nepatrí podľa špecifickej úpravy výpočtu odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie. Súd zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie vidí v skutočnosti, že z návrhu oprávneného začalo exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nebolo možné pokračovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Rožňava.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.