Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-112-2012.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/112/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: D. H. N., s.r.o., B. 5, G., F.: XX XXX XXX, zastúpeného: Y. H., s.r.o., B. 5, G., proti žalovanej: I. K., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom S. XX, v konaní zastúpená opatrovníkom S.. I. Z., zamestnancom Okresného súdu H. I, za účasti vedľajšieho účastníka: L. na ochranu občana spotrebiteľa E., I. XX, K., F.: XX XXX XXX, zastúpeného Z.. M. S., advokátom J.. N. 7, XXX XX N., o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu V., č.k. XXCb/XX/XXXX- XX zo dňa XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania XXX,XX eur do X dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi XXX,XX eur do X dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za návrh žalobcovi vo výške XX,XX eur prostredníctvom Daňového úradu v G..
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že potom ako vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal vedľajší účastník odpor, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Súd prvého stupňa preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalobcu nahradiť trovy konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi, pretože žalobca zavinil zastavenie konania, keď potom ako vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a táto námietka bola dôvodná, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu. Súd prvého stupňa konštatuje, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej bol vykonaný v súlade s ustanovením § 93 ods. 3 O.s.p. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, jeho postavenie sa odlišuje v tom, že koná vo vlastnom mene, ale jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, na strane ktorého vystupuje. V prejednávanej veci Združenie na ochranu spotrebiteľa E., ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov - zákona č. XXX/XXXX Z.z. mohlo vstúpiť do tohto konania ako vedľajší účastník a malo podľa zákona možnosť sa dať právne zastúpiť advokátom. Aj keď združenie založené na ochranu spotrebiteľa by mohlo vo svojich radoch mať členov, ktorí majú právnické vzdelanie, čo však nebolo žalobcom preukázané, podľa názoru súdu prvého stupňa to nevylučuje možnosť vedľajšieho účastníka splnomocniť na právne zastupovanie iný subjekt. Právne služby vedľajšieho účastníka mali vplyv na rozhodnutie súdu, pretože podaný odpor vedľajšieho účastníka mal rozhodujúci vplyv na ďalší postup v konaní, pretože žalobca zobral žalobu späť až po vznesenej námietke premlčania vedľajším účastníkom. V prípade vznesenej námietky premlčania, ktorá bola dôvodná, by súd prvého stupňa žalobu zamietol, pokiaľ by nebol žalobca zobral žalobu späť.
Súd prvého stupňa preto priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za X úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa X.X.XXXX a podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa X.X.XXXX. Výška tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala XX,XX eur a režijný paušál X,XX eur. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platiteľom O., z toho dôvodu mu súd prvého stupňa priznal z odmeny a režijného paušálu XX % DPH vo výške XX,XX eur. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavovala XXX,XX eur, na náhradu ktorých súd v konaní zaviazal žalobcu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení účastníka, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci. To znamená, že neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez svojho právneho zastúpenia. Samotné Združenie na ochranu spotrebiteľov má v svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie a združenie má možnosť využiť aj určenú podporu ministerstva. Preto, ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v súdnych konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Opačný postup by vytváral dojem účelovosti, čo vyplýva aj z iných rozhodnutí súdov v Slovenskej republike. Preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdnych konaní. Žalobca preto zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a preto vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nepatrí. V tej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, v ktorých vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správne.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v odvolaní o neúčelnosti priznaných trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Poukázal na to, že žalobca potom ako vedľajší účastník vzniesol vo viacerých súdnych konaniach námietku premlčania uplatneného nároku, berie žaloby na súdoch späť. Žalobca celoplošne ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a podáva žaloby o premlčaných pohľadávkach. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, ak upiera vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom, ak sám sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou, žalobca je súčasťou silnej nadnárodnej siete - XX spoločností v takmer XX krajinách, ktorý zamestnáva XXX zamestnancov a nemal by mať problém zabezpečiť si vlastné právne oddelenie a nemusel by sa dať zastupovať advokátskou kanceláriou. Preto, ak žalobca namieta, že vedľajší účastník má v svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, tak skutočnosť je taká, že iba jedna členka združenia má právnické vzdelanie, avšak právnu prax nevykonáva. Ak by súd prijal názor prezentovaný žalobcom, že vedľajší účastník, ktorý mal vo svojich radoch právnikov sa nemôže dať zastúpiť advokátskou kanceláriou, potom by bolo problematické aj zastupovanie advokátmi, napr. u sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov, predsedov vlád, ktorí sú právnikmi a taktiež sa dávajú v súdnych konaniach zastúpiť advokátom. Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou D. únie, judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdneho dvora Európskej únie a na viacero rozhodnutí súdov v Slovenskej republike v obdobných veciach. Vedľajší účastník preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania ako vecne správne.
Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške XX,XX eur za jeden úkon vykonaný v odvolacom konaní vo výške XX,XX eur, režijný paušál X,XX eur a XX % DPH X,XX eur.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 4 vyplýva, že vedľajší účastník má v súdnom konaní, do ktorého vstúpil, tie isté práva a povinnosti ako účastník konania, teda má právo podľa § 137 O.s.p. aj na náhradu trov konania a na odmenu za zastupovanie, ak je jeho zástupcom v súdnom konaní advokát.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania aj pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka musí postupovať tak, ako pri rozhodovaní o trovách konania samotného účastníka konania a posudzovať, či sú to účelné trovy konania podľa § 142 Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že vedľajší účastník v prejednávanej veci - L. E., I. XX, K. je združením, ktoré vzniklo podľa § 25 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a jeho cieľom je ochrana práv spotrebiteľov.
Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že vedľajší účastník v tomto súdnom konaní nekonal účelne a preto nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebolo sporné, že žalobca zobral žalobu späť, potom ako vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcu. Znamená to, že žalovaná sa nevedela v tomto konaní účelne brániť sama. Sama nevzniesla námietku premlčania a ak by do tohto konania nevstúpil vedľajší účastník, mohla byť žalovaná zaviazaná aj na zaplatenie premlčanej pohľadávky, pretože súd na premlčané právo pri rozhodovaní nemôže prihliadať.
Odvolací súd navyše udáva, že za neúčelné trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka by bolo možné považovať také trovy právneho zastúpenia, ak by právneho zástupcu z radov advokátov mala aj samotná žalovaná, na strane ktorej vedľajší účastník v konaní vystupuje, avšak žalovaná v tomto konaní právneho zástupcu z radov advokátov nemala. Preto odvolací súd považoval za účelné, ak právneho zástupcu si zvolil vedľajší účastník na kvalifikovanú obranu práv spotrebiteľov vo veľmi veľkom počte prebiehajúcich súdnych konaní a aj v tomto konaní, na kvalifikovanú obranu práv žalovanej ako spotrebiteľky.
Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania XXX,XX eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože predmetom odvolacieho konania nebola vec sama, ale trovy konania a preto vyjadrenie vedľajšieho účastníka k odvolaniu žalobcu o trovách konania podľa § 209a ods. 1 O.s.p. nemožno považovať za účelné trovy odvolacieho konania.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.