Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-213-2012.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/213/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: AU-STAV, s. r. o., so sídlom Považská Bystrica, Zámostie č. 182, IČO: 36 328 294, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom L. X., ul. J. č. XXX/X-X, proti odporcom: 1/ N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. R. č. XXXX/X, 2/ Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., ul. X. č. XXXX/X, odporcovia 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom Z., ul. P. č. X, o zaplatenie 1.011,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/207/2009-150 zo dňa 15. marca 2012, takto:
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV., ktorými odporcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť
- navrhovateľovi 970,65 eur spolu s 9,75 % ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 58,00 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 766,26 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v L. X. U. a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku
- spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu vo výške 142,37 eur, a tieto zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline, do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .
Výrok rozsudku, ktorým súd konanie v časti zastavil, zostáva n e d o t k n u t ý . .Odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 82,85 eur na účet JUDr. Tibora Bicku, advokáta so sídlom L. X., ul. J. č. XXX/X-X, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 970,65 eur spolu s 9,75 % ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 40,98 eur spolu s 9,75 % ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2009 do zaplatenia zastavil. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 58,00 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 766,26 eur, a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v L. X. U. a. s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania štátu vo výške 142,37 eur a tieto zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcami 1/ a 2/, ako manželmi nadobúdajúcimi veci do BSM a Mgr. Y. H. ako objednávateľmi došlo
k uzavretiu zmluvy o dielo s tým, že navrhovateľ akceptoval návrh na výstavbu betónového plotu na hranici pozemkov odporcov a Mgr. Y. H. s vyhotovením oceľových poplastovaných plotových stĺpikov a poplastovaného pletiva, ktorého umiestnenie a výška podľa dohody mala zohľadňovať aj ukončenia okolitých plotov, na ktoré nadväzoval. Samotný rozsah diela, mal preukázaný jednak z výkazu výmer zhotoveným zhotoviteľom na pripomienky odporkyne 2/, ako aj znaleckým dokazovaním. Vyhotovenie diela mal súd preukázané okrem výpovedí účastníkov aj fotografiami. Primeranú cenu za dielo mal súd preukázanú zo znaleckého posudku. Súd aj napriek námietkam odporcov má za to, že znalec určil správne rozsah a cenu diela, pretože tvrdenia odporcov o výške základov 60 cm nie sú preukázané ani len nimi predkladanou dokumentáciou a šírku plotu mal súd preukázanú okrem meraní znalca aj praxou v stavebníctve, kedy základ užší ako 40 cm v hĺbke 80 cm a viac je možné vykopať len špeciálnou technikou, ktorá sa využíva len pre osobitné účely, najmä položenie vedení sietí. Pre objektivizáciu presných rozmerov diela by skutočne bolo nevyhnutné vykonať viacero sond na zistenie hĺbky základov, pričom však náklady takéhoto dokazovania by prekročili hodnotu diela, pričom vzhľadom na výšku základov v bývalej "jame" je možné predpokladať aj väčšie množstvo objemu prác. Potrebné si je uvedomiť aj skutočnosť, že na zemou zakryté základy bola postavená vrchná časť betónového oplotenia (vzhľadová časť), ktorá je užšia. Zároveň ak stĺpiky nad základom mali výšku 156 cm, je nelogické predpokladať, že by boli nižšie ako 2m, ktoré sú v takejto výške štandardne dodávané, pretože by zasahovali do základov len v malej alebo žiadnej časti a bola by ohrozená pevnosť stavby (fakticky by boli umiestnené len v hornej pohľadovej časti oplotenia). Súd nepovažoval za relevantné ani tvrdenia odporcov, že základ si dal zhotoviť Mgr. Y. H. pre výstavbu pivnice, pretože zhotovená podzemná pivnica je samostatná stavba, pre existenciu ktorej výstavba oplotenia nebola nevyhnutná a navyše sa stavala až po ukončení oplotenia v terénnej nerovnosti a je od základu oplotenia oddelená. Preto súd tieto tvrdenia pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. V zmysle uvedeného súd zistil, že primeraná cena za dielo je vo výške 1.941,31 eur vrátane DPH vo výške 19%, pričom odporcovia v 1/ a 2/ rade ako manželia, ktorí majú 1-icu diela, stavby plotu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sú povinní zaplatiť navrhovateľovi ako zhotoviteľovi 1-icu zo zistenej ceny, t. j. sumu 970,65 eur. Dielo bolo nesporne zhotovené ešte pred vystavením faktúry, nakoľko fakturácii predbiehala diskusia ohľadom rozpočtovaných položiek a skutočného stavu, odporcovia 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením ceny za dielo najneskôr uplynutím lehoty splatnosti uvedenej vo faktúre č. 2009043, t. j. 13. 10. 2009. Z uvedeného dôvodu vznikol navrhovateľovi nárok podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. na úhradu úrokov z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola k 13. 10. 2009 vo výške 1,75% p. a. Súd konanie zastavil v časti, v ktorej navrhovateľ vzal návrh späť. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), nakoľko navrhovateľ bol úspešný v prevažnej a podstatnej časti (neúspech spočíval len v časti, v ktorej bol návrhu zobratý späť), pričom výška nároku závisela len od znaleckého posudku. Súd zároveň zaviazal zaplatiť odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne aj trovy konania štátu, ktoré vznikli vyplatením znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 142,37 eur podľa uznesenia č. 14C/207/2009-96 právoplatného dňa 16. 06. 2009.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odporcovia 1/ a 2/, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie, resp. sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne s povinnosťou náhrady trov konania. Mali za to navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný v tomto konaní. Medzi nimi a navrhovateľom nikdy nevznikol žiaden záväzkový vzťah, ktorý by ho oprávňoval na zaplatenie sumy o nejakú stavbu, ktorú si objednal jeho syn. Namietali, že s navrhovateľom nikdy neuzavreli žiadnu zmluvu o dielo a o tomto nebol spísaný ani nijaký písomný záznam, že došlo k uzavretiu zmluvy, poprípade v zmysle § 632 Občianskeho zákonníka mal navrhovateľ im vydať ako objednávateľovi potvrdenie, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo o predmete rozsahu ceny za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Mali za to, že syn konateľa navrhovateľa si zrejme objednal stavbu plota a jeho stavba je zahrnutá do stavebného denníka k rodinnému domu syna konateľa navrhovateľa. Preto vyjadrili nesúhlas s aktívnou legitimáciou účastníkov v spore a tvrdili, že skutkové okolnosti prípadu, ani výpovede účastníkov konania a svedkov takýto názor nepotvrdzujú.
Namietali tiež, že plot je súčasťou projektovej dokumentácie a stavebného denníka tretej osoby. Obrana odporcu nebola účelová, tak ako to uvádza súd, nakoľko potvrdili, že sú ochotní zaplatiť reálnu cenu za plot, keďže leží aj na ich pozemku, no nie sú ochotní zaň zaplatiť navrhovateľovi, ktorý s nimi nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu. Namietali, že konateľ navrhovateľa a investor stavby sú otec a syn a navrhnutí svedkovia sú v zamestnaneckom pomere s navrhovateľom, preto ich výpovede by mal súd vyhodnotiť s rezervou a bez ďalších neutrálnych dôkazov podporujúcich ich výpoveď, ich nevyhodnocovať ako oporný bod odôvodnenia a záverov súdu. Ich výpovede by mali byť len ako tvrdenia, ktoré odporujú tvrdeniu odporcov a v kontexte s ďalšími predloženými dôkazmi, najmä právnou úpravou vzniku záväzkovo-právneho vzťahu titulom zmluvy o dielo by mal mať preukázanú existenciu takéhoto vzťahu. Rovnako súd dospel k záveru, že minimálne odporca 1/ sa mal stretnúť s navrhovateľom a dohadovať výstavbu, pričom následne konštatuje, že takéto konanie odporcu má zaväzovať aj odporkyňu 2/, a toto má byť základným predpokladom pre záver súdu, že došlo k uzavretiu zmluvy. Nakoľko výstavbu plotu nemožno považovať za bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí, v takomto prípade sa odporca 2/ domáha vyslovenia relatívnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvádzali, že nemenej dôležitou okolnosťou, s ktorou sa súd nezaoberal, bola nelegálnosť stavby plota ako diela, za ktoré súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi. Táto stavba nebola ohlásená a mali za to, že sa jedná o čiernu stavbu, ku ktorej malo byť vydané dodatočné ohlásenie podľa § 88 ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Trval na tom, že v konaní bolo preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo medzi ním a odporcami, a táto skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďami svedkov na pojednávaniach 01. 06. 2010 a 08. 04. 2010, ako aj výsluchom konateľa navrhovateľa. Z výpovedí týchto svedkov bolo nesporne preukázané, že s odporcami bolo viackrát rokované ohľadne výstavby predmetného diela, pričom odporcovia mali riadnu vedomosť o cene diela, kto bude dielo zhotovovať, ba dokonca aj počas výstavby sa zaujímali ako bude toto dielo vyzerať, aj to že cenu za dielo budú platiť každý v 1-ici. Výpoveďami bolo preukázané, že odporcovia rokovali s navrhovateľom o rozpočtoch diela a prepočítavaním výmer. Bolo veľmi ťažké si predstaviť, že by odporcovia tak jednali, keby si neobjednali dielo a nemali záujem o výstavbu múrika. Taktiež poukázal na to, že v tom čase odporcom viac záležalo na výstavbe tohto múrika, pretože jeho absencia im znemožňovala pokračovať v dokončení terénnych úprav a bez súčinnosti vlastníka susedného pozemku by výstavba plotu bola nákladnejšia a zložitejšia. Taktiež aj svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že počas celej realizácie diela odporcovia na realizáciu diela priebežne dozerali a mali vedomosť o tom, že aj na ich pozemku sa pohybujú pracovníci navrhovateľa. Proti ich prítomnosti neprotestovali a spolu s navrhovateľom priamo pri diele dohodli detaily realizácie predmetného diela. Z tohto konania a svedeckých výpovedí súd správne vyhodnotil záver, že medzi ním a odporcami došlo k vzniku zmluvy o dielo, z ktorej odporcom vyplynula povinnosť zaplatiť cenu diela. Cena bola ustálená znaleckým posudkom č. 7/2011 Ing. T. W.. Znalecká cena s veľmi malou odchýlkou sa približovala k sume fakturovanej navrhovateľom. Považoval za účelové tvrdenie odporcov, že stavba nebola ohlásená a je stavbou nelegálnou. Uvádzal, že nie je povinnosťou súdu skúmať legálnosť stavby, na to slúži stavebný dohľad, ktorý podľa stavebného zákona vykonáva príslušný stavebný úrad. Ako sankcia za prípadnú nelegálnosť stavby nemôže byť neposkytnutie súdnej ochrany záväzkovo-právnemu vzťahu medzi objednávateľom a zhotoviteľom.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 26. 11. 2009 domáhal zaplatenia 1.011,63 eur s príslušenstvom voči odporcom 1/, 2/ titulom odmeny za zhotovenie diela. Na pojednávaní dňa 29. 11. 2011 navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 40,98 eur spolu s 9,75 % ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2009 do zaplatenia späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Návrh odôvodnil tým, že na základe ústnych objednávok na vykonanie stavebných prác, ktoré podali samostatne odporca 1/ a Mg. Y. H. postavil na hranici pozemkov patriacich Mgr. H. a odporcom 1/,
2/ stavbu pozostávajúcu z betónového múrika, stĺpov oplotenia a pletivového plotu za cenu 2.023,26 eur vyčíslenú v zmysle JKSO (jednotnej klasifikácie stavebných objektov) platnej v mesiaci júl 2009 na základe skutočných výmer. Cena zahŕňa aj poskytnutú 10 % zľavu. Podľa dohody 1-icu ceny mali uhradiť vlastníci pozemku KN parc. č. 711/5 a 1-icu vlastník pozemku KN parc. č. 711/25. Po vykonaní prác fakturoval 50 % z ceny v sume 1.011,63 eur faktúrou č. 2009043 z 21. 09. 2009 Mgr. H., a takú istú sumu aj účtoval faktúrou č. 2009043 z 21. 09. 2009 odporcom 1/ a 2/, ktorí sú manželmi, avšak faktúru neuhradili.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním a vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 970,65 eur spolu s 9,75 % ročným úrokom z omeškania od 13. 10. 2009 do zaplatenia. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania navrhovateľovi a zaviazal odporcov na náhradu trov konania štátu.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré vo veci boli vznesené, v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach vzhľadom k uvedenému konštatovaniu naň odvolací súd aj poukazuje. Z uvedených dôvodov preto v odvolacom konaní sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.). So všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom sa v dostatočnej miere zaoberal už prvostupňový súd.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Pokiaľ odporcovia namietali, že navrhovateľ v konaní nemal aktívnu legitimáciu, je treba poukázať na tú skutočnosť, že zmluva o dielo medzi zhotoviteľom a objednávateľom podľa Občianskeho zákonníka môže byť uzatvorená aj ústne. Uzatvorenie zmluvy o dielo v danom prípade nesporne v konaní bolo preukázané, a to výsluchom účastníkov a svedkov, pričom odporcovia 1/, 2/ v čase keď sa dielo vykonávalo, proti tomuto nič nenamietali. Preto odvolací súd takisto nemal pochybnosti o tom, že medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcami 1/, 2/ došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Na cenu diela prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec v znaleckom posudku ako i jeho doplnku určil cenu diela. Prvostupňový súd správne vychádzal zo znaleckého dokazovania. Odporkyňa 2/ sa vyjadrovala k prebiehajúcemu konaniu a k znaleckému posudku (str. 116 až 118 spisu), pričom z obsahu tohto vyjadrenia vyplynulo, že súhlasila s vykonaním diela. Namietala, že faktúra navrhovateľa je predražená. Videla rozdiel v položkách, ktoré v nadväznosti na znalecký posudok aj označila.
Odvolací súd mal za to, že v odvolaní uvádzané skutočnosti nezmenili skutkové zistenia vykonané pred prvostupňovým súdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie odporcov 1/, 2/ za nedôvodné a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v napadnutých výrokoch potvrdil.
Výrok odvolaním nenapadnutý, ktorým súd konanie zastavil, zostáva nedotknutý.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s tým, že navrhovateľ v odvolacom konaní mal úspech, a preto mu prináleží náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý vo veci vykonal jeden úkon právnej pomoci, a to spísanie vyjadrenia k odvolaniu odporcov 1/, 2/, za čo mu prináleží v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci za jeden úkon suma 61,64 eur spolu s 20 % DPH, ako aj režijný paušál 7,63 eur a DPH z tohto režijného paušálu, spolu trovy odvolacieho konania v sume 82,85 eur.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .