Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/84/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky W. X., rod. P., bytom L., L. XXXX proti odporcovi T. X., bytom L., L. XXXX, o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. apríla 2012, č.k. -23, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov uzavreté dňa 21.05.1988 rozviedol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodil zistením, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne trvalo a hlboko rozvrátené, že nie je reálny predpoklad obnovenia spolužitia. Rozvrat v manželstve videl na strane odporcu, ktorý sa k navrhovateľke nespráva tak ako by sa správať mal, vulgárne jej nadával, dokonca ju fyzicky napadol, za čo bol aj trestne stíhaný, pričom trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené a sám odporca potvrdil, že navrhovateľke dal dve facky. Uvedené vzťahy účastníkov vyústili k tomu, že navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom, s ktorým chce žiť. Účastníci spolu intímne nežijú, nehospodária spolu a nie je ani predpoklad, že by navrhovateľka zmenila svoj postoj k rozvodu manželstva. Mal za to, že nie sú predpoklady k tomu, aby účastníci obnovili manželské spolužitie a že by ich manželstvo v budúcnosti riadne fungovalo. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , . 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa veta prvá .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne. Vytýkal súdu prvého stupňa, že z dôvodu jeho práceneschopnosti a neúčasti na pojednávaniach, ktoré v predstihu ospravedlnil, dve pojednávania boli uskutočnené v jeho neprítomnosti, iba za prítomnosti navrhovateľky a na posledné pojednávanie bol predvedený bez dostatočnej prípravy na pojednávanie a ním navrhnutých dôkazov a svedkov. Nevedel sa preto dostatočne obhájiť voči argumentom navrhovateľky a ňou predloženými dôkazmi a tvrdeniami počas pojednávania. Navrhovateľka bola vypočutá v jeho neprítomnosti, a preto postup súdu považoval za tendenčný, účelový. Mal za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, ktoré chcel navrhnúť a ktoré sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože na pojednávaní, na ktoré bol predvedený sa ospravedlnil a požiadal o jeho odročenie. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa nesprávne posúdil mieru rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, keď neprihliadol na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že odporca sa v podanom odvolaní domáha, aby súd návrh na rozvod manželstva zamietol, ale žiadnym spôsobom sa o obnovenie manželského spolužitia nesnaží. Odvolanie odporcu vníma ako prejav jeho pomsty, za to, že po rokoch týrania sa rozhodla ukončiť manželstvo. Ďalej uviedla, že od januára 2012 nebýva s odporcom v spoločnej domácnosti z obavy o svoje zdravie a život. V súčasnosti má priateľa, s ktorým dva mesiace býva spoločne v prenajatom byte, je konečne šťastná a spokojná, čo odporcovi vadí. Tvrdila, že i odporca si našiel priateľku, s ktorou sa ukazuje na verejnosti. Poukázala na skutočnosť, že v danej veci bolo viackrát vytýčené pojednávanie, pričom odporca urobil všetko pre to, aby sa pojednávaniu vyhol a konanie predĺžil, na prvom pojednávaní súdu oznámil, že si musí zvoliť právneho zástupcu, pričom nejde o žiadnu komplikovanú vec, nakoľko nemajú maloleté deti, následne si právneho zástupcu nezvolil, na ďalšie pojednávania sa neustanovil, ani sa neospravedlnil a súd preto musel využiť všetky dostupné prostriedky, aby jeho účasť zabezpečil. Ochorenie odporcu, pre ktoré bol PN, nebolo takého charakteru, aby sa nemohol zúčastniť na pojednávaniach, keď sa bežne pohyboval na verejnosti, nebol ležiaci. Na pojednávanie ho predviedla strážna služba, riadne sa k veci vyjadril a súd prvého stupňa mu dal priestor vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam a dôkazom, takže jeho procesné práva boli zachované a mal možnosť navrhnúť dôkazy, čo neurobil a neurobil to ani v samotnom odvolaní. Záverom uviedla, že trvá na podanom návrhu, odmieta obnoviť manželské spolužitie s odporcom, nakoľko ich manželstvo je už niekoľko rokov nefunkčné a v súčasnosti sa jedná o formálny zväzok, nakoľko každý z nich si žije svoj život. Viac ako 7 mesiacov nebývajú v spoločnej domácnosti, nestýkajú sa, nekomunikujú a k odporcovi necíti žiadnu náklonnosť.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa .

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. V zmysle § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu účastníkov medzi manželmi, prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

Podľa § 18 Zákona o rodine sú si manželia rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, nie je reálny predpoklad obnovenia spolužitia účastníkov, keď účastníci viac rokov spolu intímne nežijú, nehospodária spolu, navrhovateľka má intímnu známosť s iným mužom. Konštatoval, že tento stav sa javí ako trvalý a nie je predpoklad k obnoveniu manželského spolužitia. Na základe vykonaných dôkazov manželstvo účastníkov rozviedol.

Krajský súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a po preskúmaní podaného odvolania a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch za podmienok nim ustanovených umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Krajský súd má za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Je preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým vzhľadom na postoj

navrhovateľky. Súhlasí s názorom okresného súdu, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, ktorý trvá už niekoľko rokov. Príčinu vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva bolo predovšetkým správanie odporcu, ktorý počas trvania manželstva porušoval manželské povinnosti vyplývajúcemu zo Zákona o rodine tým, že sa nesprával k navrhovateľke v súlade so Zákonom o rodine, dokonca došlo k fyzickému napadnutiu navrhovateľky, za ktorý čin bol trestne stíhaný. V dôsledku uvedeného vznikla medzi účastníkmi situácia, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia, hoc i bez maloletých detí ,žijú vo vzájomnej zhode ,citovom zblížení, poskytujú si navzájom všestrannú pomoc a podporu. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci, ani funkciu výchovnú (maloleté deti z manželstva nepochádzajú). Účastníci od januára 2012 spoločne nebývajú, nehospodária spolu, ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka má známosť s iným mužom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a vo svojom vyjadrení tvrdila, že i odporca má známosť s inou ženou, ktorá skutočnosť však odvolaciemu súdu preukázaná nebola.

Odporca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že v konaní pokračoval i v jeho neprítomnosti, keď navrhovateľka ako účastníčka konania bola vypočutá v čase, keď bol práceneschopný a požiadal o odročenie pojednávania. Mal za to, že procesný postup súdu prvého stupňa nebol správny, keď bol na pojednávanie predvedený, nemohol sa vyjadriť k celému návrhu, nakoľko ho nemal pri sebe a nevedel sa preto dostatočne obhájiť argumentom navrhovateľky a nevedel ani navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že uplatňuje odvolací dôvod podľa v spojení s ň 221 ods. 1 písm. f/ a tvrdí, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom.

O procesnú vadu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v spojení s spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi realizovať práva priznanému . Takýmto právom účastníka občianskeho súdneho konania je právo na prejednanie veci v jeho prítomnosti (čl. 48 ods. 2 prvá veta SR). To ale neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť alebo pojednávať v neprítomnosti účastníka, možnosť byť prítomný na súdnom konaní však musí účastníkovi vždy poskytnúť.

SR zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak nie je ustanovené inak, aby na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (, ). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd môže vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy ( ). V prípade, že sa predvolaný účastník bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil. O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení, pričom o predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán (, ).

Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie pred prvostupňovým súdom bolo nariadené na deň 29. februára 2012, odporca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 2. marca 2012, na pojednávanie sa ustanovil a uviedol, že mu nebol doručený návrh na začatie konania, nakoľko si zásielku nevyzdvihol, má ju uloženú na pošte a on sa chce k tomuto návrhu vyjadriť, poradiť sa s právnikom s tým, že rozmýšľa o tom, že sa nechá právne zastúpiť a keďže nebola splnená zákonom stanovená lehota na prípravu pojednávania , nesúhlasil s tým, aby súd konal bez zachovania tejto lehoty na prípravu pojednávania. Súd prvého stupňa jeho návrhu vyhovel, pojednávanie odročil na deň 14. marca 2012 s tým, že obaja účastníci vzali termín pojednávania na vedomie. Na pojednávanie dňa 14.03.2012 sa odporca neustanovil, ospravedlnil sa s tým, že ospravedlnenie zaslal súdu dňa 13.03.2012 a svoju neúčasť

ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, pričom súdu nedoručil potvrdenie o svojej práceneschopnosti. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti. Na ďalšie pojednávanie dňa 26.03.2012 odporca prevzal predvolanie dňa 28.03.2012, súd teda nemal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, a preto pojednávanie opätovne odročil na deň 11.04.2012. Odporca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 10.04.2012 s tým, že zásielka mu bola po prvýkrát doručovaná dňa 29.03.2012 a opakovane doručovaná 30.03.2012. V predvolaní na pojednávanie bol opakovane poučený o možnosti predvedenia na súdne pojednávanie prostredníctvom policajného orgánu. Odporca sa na pojednávanie dňa 11.04.2012 neustanovil, pričom súd po otvorení pojednávania konštatoval, že v deň pojednávania, t.j. 11.04.2012 bol súdu doručený výmenný list - poukaz na meno odporcu s tým, že má naordinovanú rehabilitáciu. Súd konštatoval do zápisnice z pojednávania, že odporca sa vyhýba účasti na pojednávaní, a preto sa telefonicky kontaktoval s jeho ošetrujúcim lekárom MUDr. N. V., ktorý výmenný list -poukaz vystavil a tento súdu uviedol, že odporca nemá žiadne zdravotné problémy takého druhu, že by sa nemohol zúčastniť pojednávania a uvádza len subjektívne pocity bolesti chrbta, preto mu bola doporučená rehabilitácia, pričom jeho zdravotný stav mu nebráni v účasti na súdnom pojednávaní. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.04.2012, č.k. -19 nariadil predvedenie odporcu, ktorý sa mal zdržovať v B. Z. L. - rehabilitačné oddelenie. Odporca bol príslušníkmi polície na pojednávanie predvedený a bol vypočutý ako účastník konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. V tento deň okresný súd vo veci pojednával a rozhodol.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru , že v prejednávanej veci bol postup súdu prvého stupňa v súlade s citovaným ustanovením , ktoré umožňujú súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu neustanovil na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď faxovú správu o nepriaznivom zdravotnom stave odporcu bez potvrdenia o práceneschopnosti súd nepovažoval za riadne ospravedlnenie neúčasti odporcu na pojednávaní a dôvod na odročenie pojednávania , realizoval výsluch navrhovateľky ako účastníčky konania, v neprítomnosti odporcu však vo veci samej nerozhodol, pojednávanie odročil za účelom výsluchu odporcu. Z tohto predpokladu vychádza z ust , v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov . Legitímny bol i postup súdu prvého stupňa podľa , keď odporca bol opakovane upozornený súdom na možnosť uloženia poriadkovej pokuty alebo predvedenia prostredníctvom príslušného policajného orgánu pre prípad, že sa na súdne pojednávanie bez dôležitého dôvodu neustanoví. Pokiaľ súd prvého stupňa za týchto okolností vo veci pojednával v neprítomnosti odporcu a následne, po zistení od ošetrujúceho lekára odporcu, že odporca nemá zdravotné problémy, ktoré by mu znemožňovali účasť na súdnom pojednávaní, predpísané rehabilitácie mohol absolvovať v hociktorý deň v čase od 7.00 hod do 14.00 hod, odporcu predviedol prostredníctvom príslušného policajného orgánu a po jeho výsluchu ako účastníka konania, vo veci samej rozhodol, neporušil tým žiadne právo odporcu, ktoré mu patrí ako účastníkovi občianskeho súdneho konania. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa v spojení s nebol v danej veci daný.

Pokiaľ odporca tvrdil, že sa nemohol k návrhu na začatie konania vyjadriť, nakoľko ho nemal pri sebe, prípadne, že nemohol súdu predložiť alebo navrhnúť listinné dôkazy, označiť svedkov, ktorých navrhuje vypočuť a pod., odvolací súd zdôrazňuje, že návrh na začatie konania bol odporcovi doručený dňa 02.03.2012 (odporca sa dostavil na pojednávanie dňa 29.02.2012 , na ktorom najneskôr sa musel dozvedieť o predmete tohto súdneho konania). V danej veci bolo rozsudkom rozhodnuté dňa 11.04.2012 . Odporca mal dostatok času na to, aby sa pred súdom prvého stupňa k návrhu na začatie konania vyjadril alebo predložil súdu dôkazy, o ktoré opiera svoje tvrdenia. Odporca ani v odvolacom konaní nepodal návrh na doplnenie dokazovania predložením alebo označením listinných dôkazov, prípadne označením svedkov, ktorých navrhuje v konaní vypočuť.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .