Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43P-122-2012.pdf
PDF · 166.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43P/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. W., A.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, dieťa rodičov otca P. W., A.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho Q. O. A. J. M. Č.. XX a matky O. F., A.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Q. O. A. S.. X. Č.. XX, na návrh navrhovateľov G.. S. Q., A.. XX.X.XXXX Y. P.. M. Q., A.. XX.XX.XXXX, oboch trvale bývajúcich Q. O. A. J. W. Č.. X, zastúpených JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Floriánskej č. 16 v Košiciach, za účasti starej matky dieťaťa P. W., A.. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej Q. O. A. J. P. XX, v konaní o zverenie maloletého do pestúnskej starostlivosti takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 106/2010 zo dňa 5.11.2010 tak, že zveruje mal. O. W., A.. XX.X.XXXX do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov G.. S. Q., A.. XX.X.XXXX Y. P.. M. Q., A.. XX.XX.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.
Zaväzuje matku maloletého prispievať na výživu mal. O. W. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a zaväzuje otca maloletého prispievať na výživu mal. O. W. výživným vo výške po 150 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktoré výživné sú rodičia povinní platiť do 15. dňa tohto ktorého mesiaca vopred.
Návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamieta.
Návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu doručili navrhovatelia dňa 30.5.2012 návrh, ktorým žiadali súd o zverenie maloletého O. W. do ich pestúnskej starostlivosti v dôsledku čoho žiadali zmeniť rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 27P 106/2010 v časti starostlivosti o maloletého a jeho zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti jeho starej matky P. W.. Tento návrh odôvodňovali tým, že rozsudkom tunajšieho súdu uvedenej spisovej značky zo dňa 5.11.2010, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2010, bol maloletý O.
zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky P. W., v decembri 2011 jeho stará matka utrpela slabú porážku, jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval, začala mať i ďalšie zdravotné problémy čo jej od začiatku decembra 2011 začalo spôsobovať problémy pri poskytovaní starostlivosti o maloletého O., ktoré problémy sa následne vyhrotili pričom stará matka sa už dlho obracala na navrhovateľov so žiadosťou o pomoc nielen pri svojich zdravotných problémoch ale od decembra 2011 aj so žiadosťou o pomoc v starostlivosti o maloletého keďže obe rodiny sa dlhodobo poznajú. Navrhovatelia v snahe pomôcť starej matke dieťaťa začali maloletého brávať k sebe domov, tento si na nich postupne zvykol, v čase podania návrhu už mali medzi sebou vybudovaný vzťah takže maloletý O. sa na stretnutia s navrhovateľmi a na pobyty u nich tešil a týchto sa dožadoval. Ošetrujúci lekár nariadil starej matke dieťaťa pre pretrvávajúcu vyčerpanosť, stavy úzkosti, nespavosť a ďalšie zdravotné problémy ktorý stav prechádza až do suicidiálnych myšlienok, úplné šetrenie a kľudový režim. Dôvodom týchto zdravotných problémov podľa navrhovateľov mohlo byť i psychické týranie zo strany otca dieťaťa, ktorý svoju matku, t.j. starú matku dieťaťa, psychicky vydieral, túto i fyzicky napadol čo bolo následne riešené v priestupkovom konaní uložením mu pokuty, ktorú v konečnom dôsledku zaplatila stará matka sama. Stará matka dieťaťa žila v neustálom strese okrem iného aj z dôvodu finančných požiadaviek otca dieťaťa, ktorý od nej požadoval aby mu odovzdávala svoje finančné prostriedky, z uvedených dôvodov preto nedokázala zabezpečiť maloletému všetky jeho potreby, poskytovať mu adekvátnu starostlivosť, otec dieťaťa dlhodobo nežil riadnym spôsobom života, matka sa o maloletého dlhodobo vôbec nezaujímala, z uvedených dôvodov navrhovatelia podali na tunajšom súde i návrh na nariadenie predbežného opatrenia o zverení maloletého dočasne do ich osobnej starostlivosti a ich návrhu bolo uznesením sp. zn. 23P 109/2012 zo dňa 9.5.2012 vyhovené. Od 29.3.2012 boli navrhovatelia zapísaní do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, absolvovali prípravu na náhradnú starostlivosť, túto ukončili 23.6.2012, navrhovatelia sú manželmi od 29.3.2008, obývajú 3- izbový byt, majú dobrý zdravotný stav, nemajú záznam v registri trestov, obaja sú zamestnaní a nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť, v čase podávania samotného návrhu O. bol v ich starostlivosti už viac ako 3 týždne, na pobyt u nich si zvykol bez problémov keďže v čase príchodu do domácnosti ich dobre poznal, dieťa nespomínalo od príchodu k navrhovateľom starú matku, iba minimálne, o otcovi nehovorilo vôbec, pobyt maloletého u navrhovateľov mu prospel, dieťa sa ukľudnilo, prestalo so ohrýzať nechty, začalo sa dostatočne stravovať, samo si pýtať jedlo, čo viedlo i k náprave jeho zažívania.
Otec ani stará matka sa k doručenému im návrhu navrhovateľov spočiatku nevyjadrili.
Matka vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 22.6.2012 s návrhom nesúhlasila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej podrobnej písomnej správe doručenej súdu 2.7.2012 doporučil návrhu navrhovateľov vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľov, starej matky dieťaťa, otca dieťaťa, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 106/2010 zo dňa 5.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2010 bol maloletý O. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matky P. W., čím došlo k zrušeniu ústavnej starostlivosti maloletého, ktorá bola nariadená taktiež rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 175/2009 zo dňa 30.10.2009, rodičia dieťaťa boli zaviazaní prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z obsahu predmetného rozsudku vyplýva, že otec dieťaťa v tom čase nastúpil do zamestnania, preto udával, že z tohto dôvodu nevie zabezpečiť v plnom rozsahu starostlivosť o maloletého, stará matka dieťaťa v októbri 2010 mala ukončiť pracovný pomer v Rakúsku, kde pracovala ako opatrovateľka, preto otec s návrhom starej matky dieťaťa súhlasil, z tohto dôvodu otec netrval na ním pôvodne podanom návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti s tým, aby po jej zrušení maloletý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Z pracovnej zmluvy otca bolo zistené, že otec nastúpil do pracovného pomeru 8.9.2010. Matka dieťaťa v tom čase nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 109/2012 zo dňa 9.5.2012 súd predbežným opatrením dočasne zveril maloletého O. W. do osobnej starostlivosti navrhovateľov manželov Q. z dôvodu, že stará matka maloletého, ktorej bol maloletý pôvodne zverený do osobnej starostlivosti mala vážne zdravotné problémy, ktoré nedovoľovali zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého, rodičia o maloletého neprejavovali dlhodobo záujem, preto súd berúc do úvahy predovšetkým potreby maloletého, hlavne potrebu stabilného výchovného prostredia, rozhodol o jeho predbežnom zverení do starostlivosti navrhovateľov.
Z rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 29.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2012, súd zistil, že navrhovatelia boli zapísaní dňom 29.3.2012 do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, z odôvodnenia ktorého rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia si podali žiadosť vo veci ku ktorej doložili vyplnený dotazník, správy o zdravotnom stave, doklady o majetkových pomeroch, úradom boli vyžiadané opisy z registra trestov, správa o bytových, rodinných a sociálnych pomeroch navrhovateľov, vyjadrenie obce o spôsobe ich života, pričom žiadosť úradu práce doručili 1.2.2012. Následne úrad práce realizoval zákonom stanovené postupy smerujúce k zapísaniu manželov Q. do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom, po splnení všetkých zákonných predpokladov manželia boli do predmetného zoznamu následne zapísaní, a to i na základe záverečnej správy o absolvovaní prípravy na náhradnú rodinnú starostlivosť vypracovanej Miestom pod slnkom n.o., M. XX, O. dňa XX.X.XXXX, zo záverov ktorej vyplýva, že na základe absolvovanej prípravy a vyšetrenia u navrhovateľov bolo konštatované, že títo absolvovali predpísanú prípravu, sú spôsobilí na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti a to formou pestúnskej starostlivosti.
Zo sobášneho listu navrhovateľov súd zistil, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX.
Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR zo dňa 22.5.2012 súd zistil, že navrhovatelia nemajú záznam v registri trestov.
Z potvrdení zamestnávateľov navrhovateľov súd zistil, že navrhovateľka je zamestnankyňou C. A. X. F. U..Y..H. F. a navrhovateľ je zamestnancom S. J. Q. O..
Z lekárskej správy vystavenej praktickým lekárom Leteckej vojenskej nemocnice a.s. v Košiciach vyplýva, že navrhovateľ je spôsobilý na opateru zverenej osoby aj z pohľadu zdravotného stavu, obdobne zo správy praktického lekára pre dospelých súd zistil, že i navrhovateľka je telesne a duševne spôsobilá na starostlivosť o zverenú osobu.
Zo správy úradu práce z júna 2012 súd zistil, že otec dieťaťa bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.11.2009 do 4.1.2010, dávky úradom práce mu poskytované neboli a nie sú, matka dieťaťa poberá rodičovský príspevok na zabezpečenie starostlivosti o maloletého X. X., A.. XX.X.XXXX, od narodenia dieťaťa do trvania podmienok, t.č. vo výške 194,70 €, sú jej vyplácané aj rodinné prídavky na dieťa, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
Z písomného podania matky doručeného súdu dňa 22.6.2012 vyplýva, že matka s návrhom navrhovateľov nesúhlasila, uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom s ktorým majú spoločné dieťa, o ktoré sa spoločne starajú, preto požiadala aby súd zveril maloletého O. do jej osobnej starostlivosti.
Súd vypočul navrhovateľov, starú matku, otca dieťaťa a kolízneho opatrovníka na pojednávaní, ktoré bolo vo veci konané dňa 30.11.2012 pričom zároveň rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. o tom, že bude pojednávané bez prítomnosti matky a to z dôvodu, že matka vzala termín pojednávania na vedomie osobne dňa 17.10.2012 kedy bolo na ten deň vytýčené pojednávanie odročené na 30.11.2012, na pojednávanie sa ale nedostavila a svoju neúčasť nijako neospravedlnila.
Z výpovedí navrhovateľov súd zistil, že títo na podanom návrhu trvajú, vo svojich výpovediach upresnili písomný návrh vo veci a uviedli, že od Vianoc 2011 sú v kontakte s maloletým keďže prostredníctvom matky navrhovateľa boli skontaktovaní so starou matkou dieťaťa z dôvodu, že v tom čase mala problémy so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého, bola veľmi vyčerpaná, unavená a preto požiadala rodičov navrhovateľa, či by jej nevedeli pomôcť pri realizácií starostlivosti o maloletého, preto ho navrhovatelia následne začali brávať na výlety a podobne, brávali ho neskôr k sebe i na víkendy a po vzájomnej dohode so starou matkou pristúpili i k podaniu si žiadosti o pestúnsku starostlivosť. Uviedli, že maloletý po pobytoch u nich sa nechcel vracať do výchovného prostredia u starej matky, poukazovali na to, že v čase keď sa s dieťaťom začali kontaktovať napriek tomu, že maloletý mal 4 roky veku, stále nosil plienky, používal cumeľ, pil z fľaše, pričom po polročnom pobyte u nich sa jeho stav výrazne zlepšil, dieťa pribralo z 13 kg na 17 kg, prestalo používať plienky, cumeľ i fľašu, poukázali na to, že počas pobytu maloletého u nich rodičom v styku nebránili, tieto stretnutia prebiehali po ich vzájomných dohodách, avšak nie vždy dôsledky týchto stretnutí maloletého s rodičmi boli pozitívne, dieťa si niekedy prinášalo do výchovného prostredia u navrhovateľov spôsoby správania odpozorované od svojich rodičov, ktoré potom prenášalo napr. vo svojom správaní sa k navrhovateľke, poukázali na to, že výchova maloletého je veľmi náročná, ide o dieťa živé, ktoré si vyžaduje veľa starostlivosti, pevné citové väzby a stabilitu. Od začatia pobytu u navrhovateľov sa výrazne zlepšil i rečový prejav maloletého ktorý v čase keď k ním prišiel v tejto oblasti výrazne zaostával, jeho spôsobilosť komunikovať bola na úrovni dieťaťa vo veku 2 rokov. Od príchodu k navrhovateľom dieťa vlastne spontánne pozitívne nespomínalo či už starú matku alebo svojich rodičov, za týmito nikdy nežialilo, nepýtalo sa k nim. Navrhovateľka nepopierala vzťah maloletého k otcovi, ale poukazovala na isté prejavy maloletého vedúce k záveru nie celkom vhodného prístupu otca k dieťaťu v minulosti. Obaja navrhovatelia zhodne poukázali na potrebu stabilného výchovného prostredia maloletého O., ktorý od narodenia bol na 7 miestach, stále bol presúvaný cez rôzne výchovné prostredia čo sa uňho prejavilo aj istými negatívami, ako napr. tým, že nemá rád zvieratká, tieto ničí, býva dosť agresívny, máva nervové záchvaty, je veľmi živý. Z dôvodov uvedených problémov s maloletým s ním navrhovatelia začali navštevovať i klinickú detskú psychologičku T.. H., ktorá okrem iného konštatovala, že nedôvera voči dospelým, jeho nepriateľský postoj na strane maloletého sú vlastne vyústením jeho predchádzajúceho životného obdobia, ktoré v dieťati zanechalo istý pocit krivdy. Navrhovateľka ostala s maloletým t.č. na rodičovskej dovolenke, prerušila preto i svoju pracovnú kariéru a to z dôvodu aby umožnila maloletému vytvoriť si aspoň jeden trvalý vzťah s dospelou osobou, ktorá sa o neho stará a ktorej by mohol dôverovať. Poukázala na snahu navrhovateľov zachovať u maloletého pozitívny obraz o otcovi, byť ústretovými pri stretávaní sa maloletého ako so starou matkou, matkou, tak i otcom, avšak za korektných okolností. V súčasnosti vzhľadom na spomínanú rodičovskú dovolenku je jediným príjmom navrhovateľky rodičovský príspevok a prídavok na maloletého O..
Z výpovede starej matky na uvedenom pojednávaní súd zistil, že otec dieťaťa dlhodobo nepracoval, žil rovnako ako maloletý a stará matka len z dôchodku starej matky, ktorý mala vo výške 400 €, čo im nestačilo na úhradu ich potrieb, nedokázala dať preto vnukovi všetko čo dieťa potrebovalo, spočiatku sa musela starať aj o ťažko chorého manžela, o syna, t.j. otca dieťaťa, ktorý nepracoval a o maloletého, na dieťa otec maloletého nijako neprispieval, pričom všetci bývali v 3-izbovom byte, situácia sa vyhrotila po úmrtí manžela starej matky, kedy táto už nechcela zostať pod jednou strechou so svojim synom, otcom maloletého, keďže sa stal voči nej agresívnym, jeho agresivita spočívala v tom, že sa jej začal vyhrážať, napr. tým, že ju vyvezie na Bankov a tam ju „dobije bejsbalkou" a podobne, z dôvodu čoho podala i trestné oznámenie na otca dieťaťa, keďže z tohto mala strach, otec bol následne priestupkovo riešený za uvedené správanie sa a bola mu uložená i pokuta, ktorú však v konečnom dôsledku uhradila stará matka dieťaťa sama. Vzhľadom na túto tiesnivú situáciu po porade i s dospelou dcérou stará matka pristúpila k výmene svojho pôvodne 3-izbového bytu čo umožnilo to, že stará matka s dieťaťom a otec maloletého začali každý bývať samostatne, zhruba v tomto období sa skontaktovala s navrhovateľmi ktorých požiadala o pomoc, dieťa v tom čase, ako tvrdila stará matka, že nemohlo bývať so svojim otcom, keďže ten začal žiť v prízemnom byte kde bolo chladno, ale maloletý strávil u otca 3 mesiace v čase, keď ona pracovala v zahraničí ako opatrovateľka, následne deň pred Vianocami mala záchvat, vzhľadom na vzniknuté akútne zdravotné problémy síce hospitalizovaná nebola, ale musela chodiť na rôzne vyšetrenia, preto jej navrhovatelia začali pomáhať na jej požiadanie so starostlivosťou o maloletého, tohto začali brávať i k sebe aby si ona mohla odpočinúť. V čase keď ešte stará matka pracovala v Rakúsku maloletý bol na 3 mesiace u svojej matky, ktorá ho však doniesla späť k starej matke v noci o 23.00 hod., pričom bola opitá, maloletý bol celý zmodratý, zmrznutý, bol špinavý a vo fľaštičke v ktorej mal
mať čaj mal pivo, žiadala preto o pomoc pri riešení danej situácie i sociálny úrad a bolo jej oznámené, že dieťa môže byť umiestnené u profesionálnej matky pracujúcej pre zariadenie T. u ktorej následne maloletý bol po dobu 3 - 4 mesiacov, následne bol umiestnený do zariadenia patriaceho Detskému domovu O. A. Q. a to predbežne a z dôvodu aby u maloletého nebola nariadená ústavná starostlivosť sa ona rozhodla ukončiť prácu v Rakúsku a dieťa prevziať do svojej starostlivosti, čo bolo v lete minulého roku. Zároveň poukazovala na to, že odkedy dieťa vzali do svojej starostlivosti navrhovatelia, zmenili sa pomery na strane otca dieťaťa, ktorý si následne našiel prácu, v ktorej bol zamestnaný i v čase výpovedí účastníkov, kúpil si auto, zmenilo sa údajne aj jeho správanie k starej matke dieťaťa, otec sa začal starať o seba, začal platiť riadne poplatky. Odkedy otec sa osamostatnil a býva vo vlastnom byte stará matka uviedla, že zabezpečoval starostlivosť o maloletého po dobu 3 dní, k čomu ale upresnila, že v podstate otec s maloletým boli v byte starej matky dôvodiac tým, že otec si svoj byt prerábal, nemal ho dokončený a preto stará matka maloletému i otcovi dieťaťa aj varila, avšak strávili, otec a maloletý, jednu noc v byte otca, v tom čase otec s maloletým chodieval vonku na prechádzky v trvaní 3 - 4 hodín. Stará matka uviedla, že biologická matka o dieťa neprejavovala a neprejavuje žiaden záujem a to ani v čase keď bývala v blízkom susedstve starej matky a dieťaťa, záujem o maloletého neprejavovala ani na požiadanie starej matky, ktorá ju zvykla požiadať, aby jej so starostlivosťou o maloletého pomohla.
Otec vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní konštatoval, že s návrhom navrhovateľov nesúhlasí, poukazoval na svoje zlepšené podmienky, na samostatné bývanie, na to, že si našiel prácu a preto žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. To, že doposiaľ sa o syna nestaral zdôvodňoval tým, že nemal prácu a nemal financie. Poukazoval na to, že býva v 1-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky dieťaťa, úhrada za ktorý je 133 € mesačne, zamestnal sa v spoločnosti J.. X.. X. Q. O., u ktorého zamestnávateľa pracuje ako žeriavnik od 16.6.2012 s príjmom 600 € mesačne, pričom výška jeho mzdy je pohyblivá, záleží na tom, koľko hodín odpracuje, pričom by mohol mať príjem aj 1.000 €, pracovný pomer vykonáva na základe dohody o vykonaní práce do 31.12.2012, pracuje v zmennej prevádzke tak, že má zmeny dennú, nočnú a následne má 2 dni voľna, pričom pracovná zmena uňho má 12 hodín, k čomu doplnil, že ak by mu dieťa bolo zverené do starostlivosti v čase výkonu práce by starostlivosť o dieťa riešil cestou napr. opatrovateľky, ktoré možnosti si zatiaľ ešte ale bližšie nezisťoval. Okrem maloletého O. má vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. X., A.. X.XX.XXXX, na výživu ktorého prispieva po 33 € mesačne, s týmto dieťaťom dlhodobo nie je v kontakte. Zhruba v septembri 2012 si kúpil auto Škoda Fabia, splátky za ktoré spláca po 94 € mesačne.
Z výpovede kolíznej opatrovníčky, obdobne ako s ňou podanej písomnej správy vo veci vyplýva, že maloletý pochádza z družského pomeru rodičov, narodil sa v Českej republike, rodičia sa s maloletým vrátili na Slovensko 2 týždne po jeho narodení keďže v Čechách bývali na ubytovni a nemali vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého. Od príchodu na Slovensko bývali spolu v byte s rodičmi otca maloletého, v auguste 2008 otec podal na tunajšom súde návrh na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti dôvodiac zanedbávaním starostlivosti o maloletého zo strany matky, jej nezáujmom o dieťa, ako i zvýšenou konzumáciou alkoholických nápojov matkou, ktorá bola prichytená v pohostinstvách spolu so synom aj v neskorých nočných hodinách, následne prespávala u náhodných známych, nemala hygienické návyky. Matka dieťaťa namietala tvrdenia otca, tvrdila, že tento ju bil a preto odišla z bytu jeho rodičov a dieťa jej pri odchode odmietli vydať, neskôr mávala maloletého u seba cez víkendy v čase keď stará matka dieťaťa pracovala v Rakúsku, matka v tom čase bývala u svojho priateľa. Rodičia v priebehu konania menili svoje výpovede. V januári 2009 z vyjadrení starej matky dieťaťa kolízny opatrovník zistil, že táto nedokázala zabezpečovať starostlivosť o vnuka vzhľadom na svoj zdravotný stav pričom dovtedy zabezpečovala vnukovi celodennú starostlivosť ona sama, rodičia dieťaťa maloletého zanedbávali, nikde nepracovali, často navštevovali pohostinstvá, v tom čase stará matka dieťaťa vyjadrila súhlas s možným umiestnením vnuka do ústavnej starostlivosti, otec tvrdil, že sa o dieťa vie postarať s pomocou svojej matky a ak ona nebude môcť, súhlasil aby syn bol umiestnený v ústavnej starostlivosti, vo februári 2009 otec vzal návrh na zverenie maloletého do jeho starostlivosti späť a konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 23P 214/2008 bolo zastavené uznesením zo dňa 18.2.2009 z dôvodu späťvzatia návrhu odôvodneného tým, že došlo k dohode medzi členmi rodiny, že o dieťa sa bude starať stará matka dieťaťa, otec s uvedeným súhlasil napriek tomu, že predtým opakovane vyhlasoval, že stará matka starostlivosť o maloletého zanedbáva. Úrad práce, sociálnych vecí uložil obom rodičom dieťaťa rozhodnutím č. O. zo dňa 23.2.2009 výchovné opatrenie, ktoré sa stalo právoplatným dňa 17.3.2009, v ktorom rodičov napomenul z dôvodu zanedbávania rodičovských povinností, upozornil ich do budúcna zvýšiť starostlivosť o maloletého pod hrozbou, že v opačnom prípade budú prijaté prísnejšie
opatrenia. Pri následnom šetrení v domácnosti matky dieťaťa neboli zistené v starostlivosti o maloletého žiadne nedostatky. V júni 2009 úrad práce urgentne bol nútený umiestniť maloletého O. do krízového strediska T. na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu sp. zn. 5 PPom 35/2009 zo dňa 4.6.2009, ktoré bolo nariadené na základe hlásenia starej matky, že matka jej doniesla maloletého dňa 2.6.2009 v neskorých nočných hodinách pričom dieťa bolo výrazne zanedbané, so zapareninami v plienkovej oblasti, bez primeraného oblečenia, podchladené a v kojeneckej fľaši malo pivo, matka dieťa priniesla pod vplyvom alkoholu, nenechala pre maloletého žiadne oblečenie ani hygienické potreby, neuviedla či a kedy sa po dieťa vráti ani kde sa zdržiava, život maloletého bol ohrozený, stará matka žiadala o umiestnenie vnuka do detského domova keďže nemohla zabezpečovať jeho starostlivosť kvôli práci v Rakúsku, ktorú mala zmluvne dohodnutú v 2 týždňových turnusoch, otec dieťaťa v tom čase mal zdravotné problémy psychického charakteru z dôvodu zvýšeného požívania alkoholických nápojov a bol liečený u psychologičky, o syna sa vedel postarať iba za pomoci svojej matky, nie sám, preto maloletý bol prijatý do krízového strediska T. dňa 5.6.2009, kde ho stará matka a otec pravidelne navštevovali, brávali ho i na dlhšie pobyty domov v čase keď stará matka dieťaťa bola na Slovensku. V krízovom stredisku prejavovali vôľu vziať si dieťa domov, nesúhlasili s nariadením ústavnej starostlivosti, signalizujúc prevzatie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starou matkou. V októbri 2009 pri pohovore u kolízneho opatrovníka stará matka a otec dieťaťa uviedli, že ešte si maloletého O. domov vziať nemôžu čo zdôvodňovali finančnou situáciou, stará matka dieťaťa pracovala ešte v Rakúsku, otec mal možnosť vycestovať do zahraničia a hrať futbal v Rakúsku, maloletého plánovali vziať si domov až neskôr, matka neprejavovala o maloletého žiaden záujem. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 175/2009 zo dňa 30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2009, bola nad maloletým nariadená ústavná výchova za účelom ktorej bol umiestnený v Detskom domove O. A. Q.. V marci 2010 podal otec dieťaťa návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti s tým, že maloletého žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti, matka sa o dieťa nezaujímala nijakým spôsobom, Detský domov O. A. Q. podal na matku trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy, v novembri 2011 tunajší súd rozsudkom sp. zn. 27P 106/2010 zo dňa 5.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2010, zrušil ústavnú výchovu maloletého a zveril ho do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky P. W., v tom čase sa otec dieťaťa zamestnal, na pojednávaní o zrušení ústavnej starostlivosti uviedol, že sám nevie v plnom rozsahu zabezpečiť starostlivosť o maloletého, súhlasil s jeho zverením do náhradnej osobnej starostlivosti jeho matky, stará matka dieťaťa prejavila záujem prevziať starostlivosť o dieťa keďže plánovala ukončiť svoj pracovný pomer v Rakúsku dňom 18.12.2010, maloletý následne bol v starostlivosti starej matky, následnými šetreniami kolízneho opatrovníka bolo zistené, že podľa tvrdení starej matky otec jej so starostlivosťou o syna nijako nepomáhal, všetku starostlivosť zabezpečovala stará matka sama, v júli 2011 predala svoj 3-izbový byt a mala kúpiť 2 menšie byty aby sa syn osamostatnil, keďže si sám nezabezpečil samostatné bývanie, v decembri 2011 stará matka dieťaťa mala vážne zdravotné problémy, prostredníctvom svojej známej - matky navrhovateľa, sa zoznámila s navrhovateľmi, ktorí jej začali na jej požiadavku pomáhať so starostlivosťou o maloletého O., spočiatku ho navštevovali, brávali ho na prechádzky, ich návštevy a kontakty boli čoraz častejšie, od januára 2012 začal maloletý tráviť v domácnosti navrhovateľov víkendy, na prítomnosť navrhovateľov si maloletý zvykol, tešil sa na nich, preto navrhovatelia požiadali úrad práce dňa 1.2.2012 o zapísanie do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnmi alebo osvojiteľmi, absolvovali prípravu a po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok boli dňa 29.3.2012 zapísaní do zoznamu žiadateľov vedenom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zdravotný stav starej matky sa zhoršil natoľko, že nebola schopná v plnej miere zabezpečovať starostlivosť o maloletého, preto dňa 3.5.2012 podali navrhovatelia na tunajšom súde návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti aj predbežným opatrením, ktorému návrhu bolo vyhovené uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 109/2012 zo dňa 9.5.2012, maloletý je v starostlivosti navrhovateľov od 10.5.2012, t.č. maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie, kontakt maloletého so starou matkou je zabezpečovaný aj keď nie je až taký častý, maloletý v starostlivosti navrhovateľov napreduje, začal zrozumiteľnejšie rozprávať, prestal si obhrýzať nechty, pribral, zbavil sa cumlíky. Šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené z pohovoru s otcom, že ten si plánoval zlepšiť svoje pomery a požiadať súd o zverenie maloletého do svojej starostlivosti, po dlhodobej nezamestnanosti, kedy si privyrábal brigádnicky, sa zamestnal v J.. X.. X. O., X..H..E.., žije v 1-izbovom byte, tvrdil, že nevedel o zámere starej matky zmeniť starostlivosť o maloletého v prospech navrhovateľov, stará matka svoje rozhodnutie neoznámiť tento svoj zámer otcovi dieťaťa odôvodňovala strachom z jeho reakcie. Kolízny opatrovník zistil, že vzťahy starej matky a otca dieťaťa sú konfliktné, stará matka podala na svojho syna, t.j. otca maloletého, aj trestné oznámenie kvôli útoku na jej osobu, otec dieťaťa od jeho narodenia nikdy sám nezabezpečoval celodennú starostlivosť o syna, podľa vyjadrení starej matky jej neprispieval ani finančne ani osobne so starostlivosťou o
maloletého jej nepomáhal, od starej matky otec dieťaťa vyžadoval starostlivosť nielen o maloletého ale aj o seba vrátane varenia, finančného zabezpečovania a podobne. Matka dieťaťa pri pohovore u kolízneho opatrovníka vyjadrila nesúhlas so zverením maloletého do pestúnskej starostlivosti cudzím ľuďom, tvrdila, že sa chce o maloletého osobne starať, na čom sa údajne dohodla s otcom dieťaťa, otec ale túto dohodu poprel. V čase šetrení kolízneho opatrovníka matka žila s druhom v Košiciach v 2-izbovom byte v osobnom vlastníctve druha matky, mala vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu synovi X. X., A.. XX.X.XXXX, s týmto bola na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, s maloletým O. sa stretávala iba náhodne na ulici o tomto sa, tvrdila telefonicky informovala, výživné na syna platila pravidelne starej matke, tvrdila, že stará matka si neželala, aby sa so synom stretávala, preto s ním dlhšie v kontakte nebola, taktiež matka dieťaťa tvrdila, že má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o toto dieťa a údajne s týmto rozhodnutím súhlasí i jej druh, tvrdila, že s druhom konflikty vzájomne nemajú.
Z úradných záznamom úradu práce kolízny opatrovník zistil, že v apríli 2011 matka dieťaťa spolu s druhom boli riešení úradom práce z dôvodu anonymného oznámenia, že sa často zdržiavajú s maloletým X. v pohostinských zariadeniach, kde v nadmernej miere konzumujú alkoholické nápoje, boli vykonané šetrenia v domácnosti, v pohostinstvách, pohovory s rodičmi, bolo potvrdené zdržiavanie sa v pohostinstvách s maloletým X. a konzumovanie alkoholických nápojov, zanedbávanie starostlivosti o maloletého nebolo šetreniami preukázané, situácia bola riešená pohovormi s matkou a jej druhom, v mesiaci apríl 2012 matka požiadala referát o kontakt na núdzové bývanie v krízovom stredisku nakoľko chcela s maloletým X. odísť zo spoločnej domácnosti kvôli konfliktnému správaniu druha.
K navrhovateľom kolízny opatrovník uviedol, že títo obývajú 3-izbový byt, vlastné deti zatiaľ nemajú, tieto plánujú mať v budúcnosti, žijú v harmonickom manželstve, toho času trávia viac času v rodinnom dome v F. v ktorom bývajú rodičia navrhovateľky, ktorý dom pozostáva zo samostatných bytových jednotiek, navrhovatelia majú k dispozícií v tomto dome samostatný byt, pri dome je záhrada kde maloletý trávi veľa času, obaja sa dieťaťu venujú. Kolízny opatrovník poukázal na potrebu zabezpečiť maloletému stabilné výchovné prostredie, keďže už v útlom veku vystriedal niekoľko prostredí, vzhľadom na jeho doterajšie správanie je predpoklad, že nie je citovo naviazaný na žiadnu dospelú osobu a je pre jeho ďalší psychický a fyzický zdravý vývin potrebné, aby si takýto vzťah vybudoval k osobe, ktorá preňho bude vzorom, navrhovatelia mu poskytujú potrebné rodinné zázemie, starostlivosť a lásku, ktorú pre svoj vývoj maloletý veľmi potrebuje, preto kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť a zároveň zabezpečil prešetrenie pomerov na strane navrhovateľov aj prostredníctvom dožiadaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, ktorý vo svojej správe zo dňa 21.8.2012 na základe šetrení na strane navrhovateľov konštatoval, že títo majú maloletého vo svojej starostlivosti od 10.5.2012, na toto nové rodinné prostredie u navrhovateľov si maloletý zvykol, kde uňho badať, že na svojich „pestúnov" sa hlbšie citovo naviazal, maloletý je sledovaný v ambulancii detskej lekárky, od príchodu k navrhovateľom nebol chorý, pravidelne s ním navrhovatelia navštevujú logopedickú ambulanciu, keďže pri príchode k ním nezrozumiteľne rozprával, navštevujú s ním aj detskú psychologičku a navrhovateľka s ním doma praktizuje psychologickú terapiu s hračkami, navrhovateľka taktiež navštevuje semináre, ktoré organizuje o.z. A. v F., zhruba raz mesačne sa maloletý stretáva so svojim otcom, stretávajú sa všetci spoločne v meste, maloletý sa stretnutiam s otcom vždy poteší, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove konštatoval veľmi pekný vzťah maloletého a navrhovateľky pri spoločnej hre, navrhovatelia bývajú v rodičovskom dome navrhovateľky, ide o poschodový rodinný dom, na poschodí bývajú rodičia navrhovateľky, ktorí sú starobnými dôchodcami, na prízemí v zadnej časti domu býva brat navrhovateľky, kde má vlastné bývanie, ktoré priestory v súčasnosti využívajú navrhovatelia s maloletým, do budúcna nie sú definitívne rozhodnutí kde budú bývať, terajšie domáce prostredie navrhovateľov je riadne zariadené a úrad práce konštatoval, že navrhovatelia majú pre maloletého vytvorené vhodné bytové podmienky, podnetné prostredie, dobré rodinné zázemie pre zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd upustil od vykonania dôkazu vypočutím matky dieťaťa a to aj vzhľadom na jej neospravedlnené nezúčastnenie sa na pojednávaní vo veci ktorým, súd mal za to, že vyjadrila svoj skutočný nezáujem o dieťa.
Podľa ust. § 48 Zákona o rodine, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa ustanovené predpoklady (ďalej len „pestún").
Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu 10) a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
V rozhodnutí podľa odseku 1 súd vymedzí rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu.
Podľa ust. § 49 Zákona o rodine, maloleté dieťa, nad ktorým nie je nariadená ústavná starostlivosť, možno takto zveriť do starostlivosti budúcich pestúnov iba so súhlasom rodičov.
Ak do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 1 nepodá budúci pestún návrh na začatie konania o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, dočasné zverenie maloletého dieťaťa uplynutím tejto lehoty zanikne.
Podľa ust. § 50 Zákona o rodine, pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak pestún predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
Ak bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti len jednému z manželov, ustanovenie § 30 ods. 2 sa použije primerane.
Maloleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s pestúnom, je povinné podieľať sa osobnou pomocou, a ak má príjem z vlastnej práce, aj príspevkom z tohto príjmu na spoločných potrebách rodiny.
Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti. Ak sa s pestúnom nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo pestúna súd.
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane použijú aj na dočasné zverenie maloletého dieťaťa podľa § 49.
Podľa ust. § 51 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali orgánu sociálnoprávnej ochrany detí.
Podľa ust. § 52 Zákona o rodine, pestúnska starostlivosť zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
b) smrťou maloletého dieťaťa,
c) smrťou pestúna,
d) umiestnením maloletého dieťaťa do ochrannej výchovy alebo nástupom do výkonu trestu odňatia slobody,
e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení pestúnskej starostlivosti,
f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.
Ak zanikla pestúnska starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, zomrie, stáva sa pestúnom pozostalý manžel.
Ak s tým pestún a maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti súhlasia, súd môže z dôležitých dôvodov predĺžiť pestúnsku starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Ak zanikne pestúnska starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej starostlivosti o dieťa; ak súd zistí, že u maloletého dieťaťa sú predpoklady na osvojenie, začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti. 11)
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia.
Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 80 Zákona o rodine, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytovať náhradné výživné na zabezpečenie výživy oprávneného podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 2 Zákona č.601/2003 Z. z. o životnom minime, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa (t.j. 26,65 € mesačne).
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľ a zveril maloletého O. do ich pestúnskej starostlivosti, keďže, vzhľadom na vykonané dôkazy, dospel k jednoznačnému záveru, že navrhovateľmi podaný návrh je jednoznačne dôvodný a je bez akýchkoľvek ďalších pochybností jednoznačne v záujme maloletého jeho zverenie do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania maloletý napriek tomu, že je v podstatne dieťaťom v útlom veku veľmi často menil výchovné prostredia, pričom v prevažnej miere šlo o výchovné prostredia nepodnetné a nedostačujúce, ktoré dieťaťu neumožnili jeho citové zakotvenie sa, z vykonaných dôkazov vyplynulo, že v podstate od narodenia matka vo výchove o maloletého absentuje, ako vyplynulo zo zistení aj kolízneho opatrovníka, matka dieťa mala vo svojej starostlivosti len krátkodobo aj v tom čase nedokázala zabezpečiť starostlivosť o maloletého ani primerane, dieťa v zanedbanom stave bez predchádzajúceho dohovoru priniesla starej matke v nočných hodinách, v súčasnosti, ako vyplynulo zo šetrení kolízneho opatrovníka, matka napriek tomu, že síce písomne navrhla zverenie maloletého do jej starostlivosti tvrdiac, že sa riadne stará o svoje ďalšie dieťa z terajšieho pomeru pričom žije v spoločnej domácnosti s otcom tohto ďalšieho svojho dieťaťa a tvrdila harmonické spolužitie, bolo preukázané, že tieto tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde, matka ani starostlivosť o svoje druhé dieťa nedokáže zabezpečovať dlhodobo riadne, bolo pristúpené k výchovným opatreniam vo vzťahu k matke a jej ďalšiemu maloletému dieťaťu, matka v tomto kalendárnom roku kontaktovala i sociálne úrady z dôvodu požiadavky o zabezpečenie krízového bývania pre konflikty v jej terajšom prostredí, teda je nesporné, že aj bez vypočutia matky bolo dostatočne preukázané, že matka nedokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého a súd poukazuje na to, že matka mala dostatočný aj časový priestor v ktorom svoju skutočnú vôľu podieľať sa na výchove maloletého mohla preukázať.
Na strane otca súd dospel k záveru, že taktiež neexistuje záruka preto, aby bolo možné mu maloletého zveriť do osobnej starostlivosti, tak isto otec, obdobne ako matka, napriek veku dieťaťa doposiaľ sa nepreukázal ako zodpovedný rodič pričom mal k tomu lepšie vytvorené podmienky ako matka dieťaťa, keďže dlhodobo žil s maloletým v domácnosti u starej matky dieťaťa, napriek tomu sa nijakou formou nepodieľal na výchove svojho syna keďže je nesporné, že za takúto výchovu dieťaťa nemožno považovať iba občasné prechádzky s maloletým, naopak na strane otca bolo zistené, že tento v minulosti viackrát zlyhal, dlhodobo si nezabezpečil riadne zamestnanie, súd sa priklonil k názoru právnej zástupkyne navrhovateľov, že od narodenia dieťaťa doposiaľ vlastne nastúpil do práce len 2-krát, vždy v čase prebiehajúcich konaní vo vzťahu k maloletému, čo súd hodnotí ako účelové správanie sa otca, doposiaľ si otec nedokázal zabezpečiť vlastné bývanie a v čase keď mu bolo umožnené starou matkou dieťaťa bývať s ňou v spoločnej domácnosti, sa správal k svojej vlastnej matke nevhodne, čo viedlo i k jeho priestupkovému riešeniu, nepodieľal sa riadne na zabezpečovaní potrieb maloletého po finančnej stránke, vlastné bývanie nemá zabezpečené doposiaľ a teda súd má za to, že vzhľadom na tieto osobnostné, majetkové a zárobkové pomery na strane otca, otec nedáva záruku riadnej starostlivosti o maloletého, v predchádzajúcich konaniach otec sám opakovane udával, že starostlivosť o dieťa nevie zabezpečovať bez pomoci ďalšej osoby.
Stará matka dieťaťa bola vlastne bola iniciátorkou celej terajšej situácie predovšetkým z dôvodov jej vážnych zdravotných problémov súvisiacich ako s jej vekom, tak i s predchádzajúcim traumatizujúcim obdobím, na zhoršenom zdravotnom stave starej matky sa výrazne podpísal i samotný otec dieťaťa správaním sa k nej ako i tým, že na ňu prenechával kompletnú starostlivosť o maloletého syna. Stará matka s návrhom navrhovateľov súhlasila, pričom je to osoba, ktorej ostatným rozhodnutím súdu maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti formou náhradnej osobnej starostlivosti a tu zároveň súd poukazuje obdobne na to, že napriek tomu, že stará matka mala maloletého zvereného do náhradnej
osobnej starostlivosti, ani ona nezabezpečila riadny vývoj maloletého, keďže maloletý vo veku 4 rokov, v čase keď, začali kontakty medzi ním a navrhovateľmi, bol plienkovaný, užíval cumlík, užíval dojčenskú fľašu a nevedel zrozumiteľne komunikovať, vo svojom vývoji teda jednoznačne zaostával.
Z vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia po všetkých stránkach dávajú záruku riadnej starostlivosti o dieťa, majú vytvorené rodinné, osobné, finančné, majetkové, ako i bytové podmienky pre zabezpečenie riadnej všestrannej starostlivosti o maloletého, medzi nimi a maloletým sa už vytvorili citové väzby, navrhovateľka vytvorila všetky podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého s ktorým zostala i na materskej dovolenke napriek svojej pracovnej kariére, čím jednoznačne preukázala svoj skutočný a vážny záujem zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa, obdobne navrhovateľ sa na starostlivosti o maloletého po všetkých stránkach podieľa, obaja navrhovatelia podstúpili kompletnú prípravu na to, aby sa mohli stať pestúnmi, ktorú prípravu úspešne absolvovali a boli zaradení do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosti po absolvovanej príprave, preto je jednoznačne v záujme maloletého, aby bol zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov, ktorí napriek signalizovaným doterajším hendikepom u maloletého sú ochotní prevziať na seba starostlivosť o doposiaľ v podstate zanedbávané dieťa, sú si vedomí z toho vyplývajúcich rizík a sú schopní a ochotní maloletému zabezpečiť stabilné výchovné a citové zázemie.
O povinnosti rodičov prispievať na výživu maloletého O. súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami o úprave vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu, rodičom uložil stanovené výživné platiť na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v súlade s citovaným ust. § 81 ods. 1 Zákona o rodine, pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú vzhľadom na vek dieťaťa predovšetkým potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i potreby súvisiace s jeho všestranným rozvojom, na druhej strane súd vychádzal z pomerov na stranách rodičov, kde každý z rodičov má okrem tohto dieťaťa jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka dieťaťa v súčasnosti ako jediný príjem má rodičovský príspevok vo výške 194 €, preto súd zo strany matky voči maloletému O. určil nateraz výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, na strane otca súd vychádzal zo zistení, že otec je riadne zamestnaný, dosahuje príjem 600 € mesačne a v súčasnosti nadobudol motorové vozidlo formou splátok, ktoré spláca v mesačných výškach po 94 €, býva sám v 1-izbovom byte patriacom jeho matke, platí s týmto bytom súvisiace úhrady, z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že je v schopnostiach a možnostiach otca hradiť súdom stanovené výživné bez toho, aby úhradou stanoveného výživného došlo k ohrozeniu potrieb jeho a jeho domácnosti.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd zamietol návrh matky, ako i návrh otca na zverenie maloletého do ich starostlivosti.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).