Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-18-2023.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/18/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v exekučnej veci v prospech oprávneného: MSI, spol s.r.o., IČO 31 343 015, so sídlom Jakabova 59, Bratislava, zastúpeného advokátkou: JUDr. Zuzana Pitoňáková, so sídlom Slovenská 5/B, Prešov, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, A., pre vymoženie 13 928,60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom Exekútorského úradu Kúpeľná 6, Prešov, pod sp. zn. EX 774/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 10Er/688/2011-17 zo dňa 04.05.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 196, § 200 ods. 1 prvá a druhá veta, ods. 5, § 203 ods. 3, § 243h ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 116a ods. 1, § 167f ods, 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.09.2011 vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý je špecifikovaný v samotnom poverení. Súdny exekútor dňa 22.06.2020 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 28OdK/293/2019 zo dňa 27.08.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý vystupuje na strane povinného v tomto exekučnom konaní. Súd konštatoval, že v danom prípade pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému ako dlžníkovi, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla na základe právoplatného a vykonateľného vyššie uvedeného exekučného titulu, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Následne súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR rozhodol o zastavení exekúcie. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1, § 203 ods. 3, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil tým, že exekučným titulom je Notárska zápisnica sp.zn. N 151/2011, Nz 11425/2011, NCRls 11726/2011 zo dňa 30.03.2011 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ivana Macáka. Z notárskej zápisnice vyplýva, že oprávnený uznáva svoj dlh vo výške 13 928,60 eur, ktorý vznikol ako dlh z nezaplateného nájomného, z inventúrneho manka a z neodvedenej tržby, ako záväzkov, ktorá mal povinný voči oprávnenému zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 30T/35/2012 zo dňa 23.08.2012 bol povinný uznaný vinným z úmyselného trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zo skutku, zo spáchania ktorého bol povinný uznaný vinným vyplýva, že ide o konanie, v dôsledku ktorého mu vznikol dlh voči oprávnenému, ktorý uznal notárskou zápisnicou. Poukázal na ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, podľa ktorého oddlžením nie sú dotknuté pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Mal za to, že pohľadávka, ktorá je v exekúcii vymáhaná je pohľadávkou, ktorá vznikla úmyselným konaním povinného, ide teda o pohľadávku, ktorá oddlžením nie je dotknutá a preto vyhlásenie konkurzu na majetok povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie.
5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnený argumentoval tým, že v prípade pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, ide o pohľadávku v súlade s ust. § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, nakoľko uvedená pohľadávka vznikla úmyselným konaním povinného. Svoje tvrdenie, že pohľadávka vznikla úmyselným konaním povinného založil na rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 30T/35/2012 zo dňa 23.08.2012, ktorým bol povinný uznaný vinným z prečinu sprenevery, avšak nebol zaviazaný na náhradu akejkoľvek škody v prospech oprávneného, súd odkázal oprávneného s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Exekučné konanie, ktoré súd prvej inštancie napadnutým uznesením v súlade s ust. § 167f ods. 1, 2 ZoKR zastavil, sa začalo na podklade exekučného titulu, a to Notárskej zápisnice sp.zn. N 151/2011, Nz 11425/2011, NCRls 11726/2011 zo dňa 30.03.2011 s vyhlásením o jej vykonateľnosti a nie na základe odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 30T/35/2021 zo dňa 23.08.2012. Poukázal tiež na to, že v uvedenej notárskej zápisnici sa uvádza pohľadávka povinného vo výške 13 928,60 eur, keď dlh povinného voči oprávnenému vznikol v čase od 07.07.2010 do 30.03.2011, a to nezaplatením nájomného za prenájom motorového vozidla, z inventúrneho manka, t.j. schodku na tovare na základe inventúry a z neodvedených tržieb. V rozsudku sa uvádza škoda v sume 17 236,30 eur, keď prečinom sprenevery sa dopustil tým, že ako obchodný zástupca spoločnosti (oprávneného) v postavení živnostníka, ktorý bol oprávnený uzatvárať s klientami spoločnosti kúpne zmluvy a dodávať jednotlivým zákazníkom spoločnosti tovar, postupne prevzal tržbu za tovar od rôznych klientov a takto získané prostriedky neodviedol spoločnosti, ponechal si ich pre svoju potrebu, pričom zároveň bol povinný uskladňovať tovar v konsolidačnom sklade, tento však rozpredal a finančnú hotovosť si ponechal pre seba, čím spôsobil spoločnosti škodu. Z uvedeného vyplýva, že konanie uvedené v odsudzujúcom rozsudku, ako popis skutkového deja prečinu sprenevery sa odlišuje od popisu konania v notárskej zápisnici, ktoré malo za následok vznik exekvovanej pohľadávky.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
7. V posudzovanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.07.2011 domáhal vymoženia istiny vo výške 13 928,60 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnej veci bola Notárska zápisnica sp.zn. N 151/2011, Nz 11425/2011, NCRls 11726/2011 zo dňa 30.03.2011 o uznaní dlhu a o súhlase dlžníka s exekúciou. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením
exekúciu zastavil z dôvodu, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - povinného s poukazom na § 167f ods. 2 ZoKR. Oprávnený namietal správnosť týchto záverov, nakoľko podľa neho ide o pohľadávku nedotknutú konkurzom podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie, alebo obdobné vykonávacie konanie.
11. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.
12. Z citovaného ustanovenia § 167f ods. 2 ZoKR vyplýva, že dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (tzv. oddlžovacieho konkurzu, resp. osobného bankrotu) je zastavenie exekučného konania, ku ktorému v tomto prípade nedochádza zo zákona, ale rozhodnutím súdu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za zverejnenie v právnom zmysle s poukazom na § 199 ods. 9 ZoKR sa považuje deň nasledujúci po faktickom zverejnení. Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného nastali dňa 05.09.2019. Ak teda súd vyhlásil konkurz, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik povinnosti exekučného súdu bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
13. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže zastaviť súd aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
16. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných skutočností. Úlohou súdneho exekútora a exekučného súdu je po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka zistiť, aký typ pohľadávky sa v danom exekučnom konaní vymáha.
17. Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii bola zavedená osobitná skupina chránených (nedotknutých) pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým nepôsobia účinky oddlženia, teda oddlžením sa nestávajú nevymáhateľnými, z čoho vyplýva, že rozhodnutie o oddlžení nie je dôvodom pre zastavenie exekučného konania, v ktorom sa vymáha oddlžením nedotknutá pohľadávka. Jednou z takýchto oddlžením nedotknutých pohľadávok je aj pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky (§ 166c ods. 1 písm. d) ZoKR).
18. Odvolací súd k námietke oprávneného, že ide o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR poukazuje na skutočnosť, že exekučným titulom v preskúmavanej veci je Notárska zápisnica sp.zn. N 151/2011, Nz 11425/2011, NCRls 11726/2011 zo dňa 30.03.2011 spísaná na notárom JUDr. Ivanom Macákom, predmetom ktorej je uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou v celkovej výške 13 928,60 eur. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/35/2012 zo dňa 23.08.2012 predloženého oprávneným súd zistil, že týmto rozsudkom bol povinný uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery a bol potrestaný podmienečným trestom odňatia slobody bez povinnosti uhradiť škodu, pričom súd odkázal oprávneného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V predmetnom exekučnom konaní si oprávnený uplatnil pohľadávku nie z titulu uvedeného rozsudku, ale z titulu
Notárskej zápisnice sp.zn. N 151/2011, Nz 11425/2011, NCRls 11726/2011 zo dňa 30.03.2011 . Táto notárska zápisnica je svojou povahou súkromným exekučným titulom, ktorej obsahom bolo uznanie dlhu, ktorý vznikol povinnému ako dlh z nezaplateného nájomného, z inventúrneho manka a z neodvedenej tržby, ako záväzkov, ktoré mal povinný voči oprávnenému zo zmluvy o obchodnom zastúpení. V tejto notárskej zápisnici povinný uznal dlh voči oprávnenému z titulu zmluvy o obchodnom zastúpení, nie z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Uvedená notárska zápisnica teda nie je takým exekučným titulom, ktorým by bola oprávnenému priznaná pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, keď konštatoval, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (t. j. že nejde o pohľadávku nedotknutú oddlžením). S poukazom na § 167f ods. 2 ZoKR preto súd prvej inštancie správne podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastavil.
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinný ani súdny exekútor si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a vychádzajúc z obsahu spisu im ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).