Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_43Cob-102-2012.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej, v právnej veci žalobcu ECOSINPLAST s. r. o., so sídlom Trenčín, Zlatovská cesta 27, IČO: 34134093, zastúpeného JUDr. Danielou Surkošovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Na hrebienku 16, proti žalovanému K.. N. A. - BELVEDER, so sídlom Melčice - Lieskové 144, IČO: 40194892, zastúpenému JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, so sídlom Bratislava, Mestská 2/A, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/38/2009-382 zo dňa 07. februára 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 6Cb/38/2009-382 zo dňa 07. februára 2012 potvrdzuje.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok v právnej veci žalobcu K.. N. A. - BELVEDER, Melčice 144, proti žalovanému ECOSINPLAST s. r. o, so sídlom Zlatovská cesta 17, 911 05 Trenčín, o zaplatenie sumy 16.596,96 Eur (500.000,-- Sk), vydaný rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o., Veľký Krtíš dňa 10. 06. 2009 pod sp. zn. 1Sob/19/2008 a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.237,15 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Daniely Surkošovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca navrhol, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, vydaného rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r. o., so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš pod č. 1Sob/19/2008, zo dňa 04. 06. 2009 v znení opravného rozsudku zo dňa 10.06.2009 v právnej veci žalobcu K.. N. A. - BELVEDER (v tomto konaní žalovaný) proti žalovanému ECOSINPLAST a.s. Trenčín (v tomto konaní žalobca). Predmetom sporu v rozhodcovskom konaní bol nárok žalobcu K.. N. A. - BELVEDER, Melčice - Lieskové 144 na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) za porušenie povinnosti zo Zmluvy o preprave vecí zo dňa 01.09.2005, uzavretej medzi žalobcom K.. N. A. - BELVEDER ako dopravcom a žalovaným ECOSINPLAST a.s. Trenčín ako odosielateľom. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 04.06.2009 v znení opravného rozsudku zo dňa 10.06.2009 pod č. 1Sob/19/2008 zaviazal žalovaného ECOSINPLAST a.s. zaplatiť žalobcovi 16.596,96 Eur (500.000,- Sk) a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 94,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 778,93 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Žalobca ECOSINPLAST a.s. Trenčín sa domáhal zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku a tvrdil, že rozhodcovská zmluva nebola v tomto prípade platne uzavretá, ďalej namietal, že rozhodca v rozhodcovskom konaní rozhodoval v rozpore so zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď nenariadil ústne pojednávanie navrhnuté žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaný) za účelom vykonania dokazovania svedeckými výpoveďami, nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe čoho má žalobca za to, že rozhodcovské konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd prvého stupňa vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to aj so spisom rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r. o. Veľký Krtíš sp. zn. 1Sob/19/2008. Pri vyhodnotení skutočností zistených vykonaným dokazovaním vychádzal aj z právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho, vysloveného v uznesení č. k. 43Cob/345/2010-272 zo dňa 17. 03. 2011, ktorým odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci (rozsudok zo dňa 19.10.2010, č. k. 38 2009 - 234) a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Odvolací súd dospel k záveru, že v tomto prípade rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi v zmluve o preprave veci spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky v zmysle § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z., zo strany účastníkov zmluvného vzťahu bola dodržaná aj požadovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, a preto nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku postupom podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 244/2002 Z.z. pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ako to navrhoval žalobca. Žalobca však v podanej žalobe namietal aj porušenie procesných postupov rozhodcovského súdu, a to zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zák. č. 244/2002 Z.z. v súvislosti s § 17 tohto zákona. Odvolací súd preto uložil okresnému súdu, aby sa v novom konaní zaoberal námietkou žalobcu v uvedenom smere s tým, že ak po došetrení skutkového stavu zistí, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania tým, že vec nebola prejednaná ústne napriek výslovnej žiadosti žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaný ECOSINPLAST s. r. o.) a tým došlo k porušeniu uplatnenia ochrany práv žalovaného v rozhodcovskom konaní, bude to dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozhodnutia postupom podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zák. č. 244/2002 Z.z. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie aj o vyjadrenie vyššie uvedeného rozhodcovského súdu ohľadne formy prejednania veci a zistil, že rozhodcovské konanie vedené pod sp. zn. 1Sob 19/2008 v uvedenej veci nebolo prejednávané ústne.
Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa § 26 ods. 1, § 17, § 40 ods. 1 písm. g/ a § 43 ods. 1 a 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozhodca konajúci v uvedenej veci po zistení, že účastníci sa nedohodli na forme rozhodcovského konania, s prihliadnutím na okolnosti prípadu v súlade s § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s. r. o., ako aj ust. § 26 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodol, že rozhodcovské konanie bude písomné. Súd mal preukázané, že žalobca ECOSINPLAST s.r.o. (v rozhodcovskom konaní vystupujúci ako žalovaný), navrhol opakovane v zmysle § 26 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní, aby rozhodcovský súd nariadil ústne pojednávanie. Žiadosť žalobcu o nariadenie ústneho pojednávania je obsiahnutá v podaní zo dňa 02.07.2008 označeného ako vyjadrenie k žalobe a k predloženiu dôkazov, ako aj z podania žalobcu zo dňa 07. 03. 2009 označeného ako vyjadrenie k doplneniu žaloby zo dňa 17. 02. 2009. Súd prvého stupňa vychádzal z § 17 Zák. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva zásada rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní s tým, že každému účastníkovi rozhodcovského konania sa musí poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V zmysle § 26 ods. 1 Zák. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie na návrh účastníka rozhodcovského konania. Vzhľadom na to, že sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, žalovaný však v rozhodcovskom konaní navrhol, aby rozhodcovský súd nariadil ústne pojednávanie, bolo podľa názoru súdu povinnosťou rozhodcovského súdu na tento návrh nariadiť ústne pojednávanie v záujme zabezpečenia rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania, čím by mu poskytol možnosť na uplatnenie a ochranu jeho práv. Rozhodcovský súd si túto povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona nesplnil, navrhované ústne pojednávanie nenariadil, čím podľa súdu prvého stupňa porušil zásadu rovnakého postavenia účastníkov, vyjadrenú v § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní. Tým, že rozhodcovský súd neakceptoval návrh žalovaného a vec nebola ústne prejednaná, došlo k porušeniu uplatnenia ochrany práv žalobcu ako žalovaného v rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa preto rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zák. č. 244/2002 Z.z. zrušil. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatené súdne poplatky a trovy spojené s právnym zastupovaním advokátom.
Proti tomuto podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne, prípadne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa pri právnom posúdení veci nepostupoval správne. Podľa žalovaného pri správnom právnom posúdení § 17 Zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní nie je možné dospieť k záveru, že na porušenie zásady „rovnosti zbraní a rovného postavenia účastníkov konania“ stačí už samotná skutočnosť, že rozhodcovský súd nevyhovel návrhu na nariadenie ústneho pojednávania niektorého z účastníkov konania. Ustanovenie § 26 ods. 1 druhá veta Zákona, v zmysle ktorého rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka konania, je potrebné posudzovať v spojení s § 26 ods. 2 Zákona, v zmysle úpravy ktorého je to práve rozhodca, ktorý pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchle a hospodárne. Žalovaný má za to, že v danom prípade vzhľadom na písomne predkladané dôkazy oboma účastníkmi rozhodcovského konania nebolo nevyhnutné nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie veci. Tvrdil, že žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní nenavrhol vykonanie dôkazu, ktorý by bolo potrebné vykonať na pojednávaní v záujme lepšieho objasnenia veci, resp. úplného zistenia skutkového stavu, a preto sa rozhodcovský súd priklonil k písomnému prejednaniu veci v záujme zachovania rýchlosti a hospodárnosti rozhodcovského konania. Žalobca podľa žalovaného nevzniesol námietku, že by v rozhodcovskom konaní chcel uplatniť dôkaz alebo vyjadrenie, ktoré by pre nenariadenie ústneho pojednávania nemohol uplatniť. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) nenavrhol v rozhodcovskom konaní vykonanie dôkazu, ktoré by bolo potrebné vykonať na pojednávaní v záujme objasnenia veci, resp. úplného zistenia skutkového stavu. Žalovaný tvrdil, že obaja účastníci rozhodcovského konania mali rovnakú možnosť na uplatnenie svojich práv v konaní a na ich ochranu, mali možnosť navrhovať a označovať dôkazy za rovnakých podmienok, a obaja predkladali svoje vyjadrenia a označovali dôkazy len v písomnej forme. Všetky dôkazy navrhnuté oboma účastníkmi rozhodcovského konania boli podľa žalovaného vykonané zákonným spôsobom a obaja účastníci mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a vyjadreniam druhej strany, ktoré im boli z rozhodcovského súdu vždy riadne doručené. Žalovaný mal za to, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnakej možnosti uplatnenia práv účastníkov konania. Trval tiež na tom, že rozhodcovský súd neporušil svoju zákonnú povinnosť postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby zásada rovnosti účastníkov konania bola aj reálne v konaní naplnená, pričom poukazoval na doručovanie žaloby na vyjadrenie, dokazovanie a samotné rozhodovanie rozhodcovským súdom, vrátane odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Nenariadenie ústneho pojednávania nie je možné podľa žalovaného v žiadnom prípade považovať za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, nakoľko nenariadenie ústneho pojednávania sa týka oboch účastníkov konania rovnako a má pre oboch účastníkov aj rovnaké právne dôsledky (písomnosť konania, pričom nedochádza k zmene v rovnosti ich postavenia). Porušenie zásady rovnosti účastníkov konania podľa žalovaného už pojmovo predpokladá zvýhodnenie jedného účastníka na ujmu druhého účastníka, v dôsledku čoho jeden účastník nemá všetky tie právne prostriedky ochrany svojich záujmov, ktoré má účastník s protichodným záujmom na veci, k čomu však nenariadením ústneho pojednávania v rozhodcovskom konaní podľa žalovaného nedošlo. Žalovaný tvrdil, že rozhodnutím súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu práv žalovaného na právnu istotu, ako základného princípu právneho štátu.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 18. 04. 2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žalobca uviedol, že v dôsledku nezákonného postupu rozhodcovského súdu mu bola odňatá možnosť vykonať výsluch svedkov a prostredníctvom ich výpovede osvedčiť svoje tvrdenia. Je možné súhlasiť s tým, že v písomnom konaní mali obe sporové strany rovnaké možnosti uplatňovať svoje práva, namietal však, že preukázanie v rozhodcovskom konaní tvrdených skutočností bolo v tomto prípade možné len v ústnom konaní, v priamej konfrontácii osôb konajúcich pri uzatváraní zmluvy, neplatnosť ustanovení ktorej žalobca v rozhodcovskom konaní namietal. Uviedol tiež, že rozhodcovský súd nielen že nenariadil ústne pojednávanie, ale sa ani nevysporiadal so žiadosťou žalobcu o vykonanie dokazovania výsluchom svedkov.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods.3 OSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, pričom vychádzal aj z právneho názoru tunajšieho súdu ako súdu odvolacieho vysloveného v uznesení č. k. 43Cob/345/2010-272 zo dňa 17.03.2011 vydaného v tejto veci.
Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanou na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 13. 07. 2009 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s. r. o. Veľký Krtíš dňa 10.06.2009 pod sp. zn. 1Sob/19/2008 v právnej veci žalobcu K.. N. A. - BELVEDER, Melčice - Lieskové 144, IČO: 40 194 892 (v tomto konaní ako žalovaný) proti ECOSINPLAST a.s. so sídlom Trenčín, Zlatovská cesta 27, IČO: 34134093 (v tomto konaní žalobca, u ktorého došlo k zmene pracovnej formy z a.s. na s. r. o.) ako žalovanému o zaplatenie 16.596,96 Eur. Návrh odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzavretá, namietal tiež, že rozhodca v rozhodcovskom konaní rozhodoval v rozpore so Zák. č. 244/2002 Z.z., keď nenariadil ústne pojednávanie navrhnuté žalobcom za účelom vykonania dokazovania svedeckými výpoveďami a žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) navrhnuté dôkazy nevykonal.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
Podľa § 17 Zák. č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 26 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.
Ako odvolací súd uviedol už v uznesení č. k. 43Cob/345/2010 - 272 zo dňa 17.03.2011 v tejto veci, súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a preto nie je daný právny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovské konanie je jedno inštančné, zákon o rozhodcovskom konaní však v §40 ods. 1 uvádza dôvody, pre ktoré sa môže účastník rozhodcovského konania žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom. Žalobu je možné podať len v prípadoch, taxatívne vymenovaných v §40 ods. 1 Zák. č. 244/2002. Z úpravy zákona je zrejmé, že dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku sa týkajú zákonnosti postupu rozhodcovského súdu, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné navrhovať zrušenie pre porušenie hmotnoprávnych predpisov, a teda napádať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia.
Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vyjadrená v cit. § 17 Zákona a vychádza z toho, že každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Otázku porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vždy potrebné hodnotiť so zreteľom na všetky známe okolnosti namietaného porušenia tejto zásady.
Ako to uviedol aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, účastníci rozhodcovského konania v tomto prípade sa nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd preto s poukazom na svoj rokovací poriadok a § 26 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodol, že rozhodcovské konanie bude písomné. Na výzvu rozhodcovského súdu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k žalobe žalobcu, ktorá bola žalovanému v rozhodcovskom konaní (v konaní na súde žalobca) doručená dňa 23. 06. 2008, sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 02.07.2008, v ktorom okrem iného požiadal rozhodcovský súd o nariadenie ústneho pojednávania. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný začal realizovať medzinárodnú prepravu, žalobca v rozhodcovskom konaní podľa žalovaného neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, uviedol tiež, že ohľadne tejto skutočnosti žalovaný na ústnom pojednávaní predloží dôkazy o tom, že si u iných dopravcov neobjednáva prepravu tovaru. Žalovaný navrhol na ústnom pojednávaní vykonať dokazovanie svedeckými výpoveďami osôb a uviedol tiež, že predloží dôkazy, ktoré preukážu pravdivosť jeho tvrdení. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) navrhol nariadenie ústneho pojednávania teda hneď pri podaní vyjadrenia k žalobe.
Návrh účastníka rozhodcovského konania na ústne pojednávanie je potrebné hodnotiť v spojitosti s možnosťou predniesť označené dôkazy, s cieľom zachovať rovnosť účastníkov konania pri preukázaní svojich tvrdení v rozhodcovskom konaní. Ako to vyplýva z rozhodcovského spisu, žalovaný navrhol ústne pojednávanie s konkrétnym návrhom, vykonať dokazovanie svedkami na preukázanie tvrdení, že k porušeniu zmluvných povinností z jeho strany nedošlo. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok na zmluvnú pokutu, dohodnutú pre porušenie povinností zo zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania.
V návrhu na nariadenie ústneho pojednávania žalovaný síce uviedol, na preukázanie akých tvrdení navrhuje nariadiť ústne pojednávanie a vykonať na ňom svedecké dôkazy, neoznámil však mená svedkov, ktorých navrhuje vypočuť. Pokiaľ rozhodcovský súd chcel v tomto prípade zachovať rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, mal možnosť napríklad vyzvať žalovaného, aby označil konkrétnych svedkov, ktorých navrhuje predvolať a ďalej postupovať v konaní tak, aby nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania.
Je možné súhlasiť s odvolateľom v tom, že samotná skutočnosť, že rozhodcovský súd nenariadi ústne pojednávanie v konkrétnej veci napriek návrhu účastníka konania, nemusí byť porušením zásady rovnosti účastníkov konania. Je potrebné vždy zhodnotiť z akého dôvodu navrhuje účastník ústne pojednávanie, pričom sa prihliada aj k štádiu konania (citovaný § 26 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z.).
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že vyššie uvedeným postupom rozhodcovského súdu došlo v tomto prípade k porušeniu zákonom stanovenej požiadavky zachovania rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Ďalší postup v tejto veci vyplýva z cit. § 43 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z.
Podľa § 43 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 43 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
Porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. g/ Zák. č. 244/2002 Z.z.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 OSP. V odvolacom konaní bol síce úspešný žalobca, nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.