Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/145/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: 1. Z. nar. XX.XX.XXXX a 2. H. nar. X.X.XXXX zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov: P. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. na ulici N. č. XX toho času v E. na ulici C. č. XX zastúpenej Centrom právnej pomoci kanceláriou Košice na ulici Moyzesovej č. 18 a Z. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. na ulici B. č. X toho času v S. na ulici E.. H. č. XXX zastúpeného JUDr. Danielou Knežovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na ulici Letnej č. 40 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 7.2.2012 č.k. -216 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I z 21.3.2012 č.k. -222 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej H. 150 € mesačne a maloletého Z. 100 € mesačne od 16.7.2009 do 7.5.2011.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil výživné od otca pre maloletú H. 150 € mesačne a maloletého Z. 100 € mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred za obdobie od 1.2.2009 do 7.5.2011. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2009 do 7.5.2011 pre maloletú H. 1.889 € a pre maloletého Z. 603 €, spolu 2.492 € povolil otcovi splácať v dvoch splátkach po 1.246 € spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok matke, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku a druhá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po zaplatení prvej splátky. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Opravným uznesením opravil druhý výrok rozsudku, ktorý má správne znieť tak, že: „Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2009 do 7.5.2011 pre maloletú H. 1.895 € a pre maloletého v sume 500 €, spolu 2.395 € súd povolil splácať v dvoch splátkach po 1.197,5 € spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok matke, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku a druhá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po zaplatení prvej splátky.

Proti rozsudku a opravnému uzneseniu podal odvolanie otec. Namietal v citovaných rozhodnutiach nesprávne označenie krstných mien maloletých detí a uplatnil odvolací dôvod v zmysle , pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci v zmysle ust. . Namietal výšku zvýšeného výživného, ako aj vyčíslenie dlžného výživného. Poukázal na to, že pracuje v kamiónovej doprave v pracovných cykloch, 6 týždňov je v zahraničí a 2 týždne na Slovensku. Poberá mesačný príjem a cestovné náhrady podľa . Do rozvodu manželstva uhrádzal náklady na spoločný majetok, a to byt, ktorý nadobudli s matkou detí počas manželstva do BSM a uhradil dlhy, ktoré vznikli počas spolužitia do 1.1.2009, a to dlh na American card 592 €, pretože pod hrozbou exekúcie si musel požičať finančné prostriedky, splácal hypotéku za byt 391,41 €, vklad na flexiúčet 660 €, ktorý slúžil na vyrovnanie debetu na účte matky detí plus vklad 1.884,92 € na odblokovanie flexiúčtu. Vyrovnal účet za telefón a internet matke detí 1.088,13 €, pretože nemal informácie o deťoch, keď bol na služobnej ceste a nevedel sa im dovolať, vyrovnal účet za telefón Orange matke detí, uhradil elektrickú energiu v byte na N. ulici č. XX 38 € plus 92,78 € plus 2 €, dlh na nájomnom za byt na N. ulici č. XX, pretože suma už bola vo vymáhaní, preto zaplatil aj trovy za právne zastúpenie 156,64 €, spolu 2.502,75 €. Na vyrovnanie týchto dlhov si musel požičať finančné prostriedky od svojej matky, ktoré musel vrátiť a splácal ich po 200 €. Od 10.2.2009 uhrádzal matke detí nájomné plus splácal hypotéku a pripojil presné vyčíslenie jednotlivých súm aj s uvedením presného dátumu zaplatenia. Uviedol, že do rozvodu uhrádzal výživné na dcéru S., ktorú má v osobnej starostlivosti 150 €, K. 25,40 €, na H. a Z. 150 € mesačne, 140 € manželské výživné, čo spolu činilo 465,40 €. Z pravidelného mesačného príjmu mu neostala ani nepostihnuteľná suma životného minima. Vlastné potreby kompenzoval cestovnými náhradami a zdôraznil, že v čase dovolenky alebo pobytu v SR mu diéty nepatria, ale naďalej musel uhrádzať pravidelné výdavky, výživné na náklady detí z prvého manželstva, hypotéku, úhrady za byt v BSM z bežnej mzdy. Aj on má právo na mzdu, aby sa mohol trikrát denne najesť, aspoň jedenkrát za deň umyť mimo kamióna, pričom oblečenie alebo iné základné potreby ani len neuvádzal, nakoľko ich hradí z nepostihnuteľnej sumy. Počas víkendov má právo spať v ubytovni v posteli, kde najlacnejšie ubytovanie v Belgicku stojí 15 € na noc, preto má za to, že konajúci súd nedostatočne posúdil nevyhnutnosť jeho výdavkov ako živiteľa rodiny. Zároveň výdavky na mobil a internet pre pracujúceho človeka v zahraničí sú dnes nevyhnutnými výdavkami a špecifikoval výdavky na pracovnej ceste v Belgicku, teplá strava 15 € na deň, studená strava 7,50 € na deň, toalety, sprchy 0,50 €, ubytovanie cez víkendy 35 € na noc, internet v Belgicku 25 €, zároveň si hradí vlastné životné poistenie 35 € mesačne a úhradou tejto poistky zabezpečuje aj vlastné deti do budúcnosti, aby mali prostriedky, ak by mal ujmu na zdraví alebo živote. Konštatoval, že svoje deti má rád, nikdy ich nenavštívi bez nejakých darčekov, zakupuje im bicykle a pod., zo zahraničia im donesie rôzne drobnosti a sladkosti, zakupuje im darčeky na Vianoce, napr. playstation 150 €, ktoré následne matka detí predala švagrine, zakúpil im mobilné telefóny a hradí im náklady na zábavu a spoločný relax. Dbá na to, aby sa sa upevňovali vzájomné citové väzby medzi jeho deťmi z prvého a druhého manželstva a rodinné pomery je potrebné posudzovať komplexne, pretože dcéra S. má matku v Južnej Afrike a styk s nevlastnými súrodencami je nevyhnutný pre jej riadny psychický vývoj. Uviedol, že životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu pre rok 2011 je v sume 185,38 €, 60% tejto sumy je nepostihnuteľná suma 111,23 €, ktorú potrebuje pre uspokojovanie svojich životných potrieb. Konštatoval, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil aj príjem matky z predaja spoločného bytu a nezohľadnil, že jej ostal nábytok z bytu a veci bežnej potreby zakúpené počas manželského spolužitia, pričom v čase delenia finančných prostriedkov sa výslovne dohodli na tom, že peniaze budú určené pre deti a matka si nebude uplatňovať výživné do rozvodu. Navrhuje, aby odvolací súd v plnom rozsahu zrušil rozsudok a opravné uznesenie, alternatívne určil výživné po 75 € na každé z detí a žiadal povoliť splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 100 € spolu s bežným výživným.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že pri uhrádzaní výživného 40 € bol daňový bonus od jeho zamestnávateľa, čo bolo 10.2.2009, v júni 2009 a ani v mesiaci máj neprispel na výživu detí žiadnou čiastkou, až po urgencii prispel 170 € v mesiaci júl 2009. Na Vianoce deťom nedal darčeky, pretože uviedol, že ich zabudol v kamióne. Čo sa týka dlhov, dlh na American card to boli finančné prostriedky užívané spoločne oboma manželmi, vklad na flexiúčet 660 € bol na kúpu horského bicykla, ktorý jej kúpil ako dar a suma 50.000,- Sk bola použitá na zakúpenie apartmánu v zahraničí. Dlh za telefón a internet vznikol v čase, kedy na spoločnej adrese s otcom už nebývala a jemu prestal platiť paušál na telefón, čo viedlo k odstúpeniu od zmluvy s telekomunikačnou

spoločnosťou a k povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu 800 €. K dlhu na nájomnom - tieto otec presunul na svoj vlastný účet, prestal platiť platby spojené s užívaním bytu, nájomné a hypotéku a teda sám sa zapríčinil o to, že tieto dlhy vznikli a následne ich bolo potrebné uhradiť. Má vedomosť o tom, že ich doposiaľ svojej matke nevrátil. Nakoľko bol ich spoločný byt predaný 22.11.2011 otec detí teda od toho času už nemusel platiť hypotéku ani nájomné a platby spojené s užívaním bytu. Navrhované výživné 75 € na každé z detí považuje za absolútne nepostačujúce vzhľadom na potreby detí a predovšetkým ani vzhľadom na finančné možnosti otca. Zároveň vyslovila nesúhlas aj so splácaním dlžného výživného formou mesačných splátok po 100 €, pretože ani ona pri plnení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v predmetnom období nemala takúto výhodu. Navyše po právoplatnom skončení tohto konania bude musieť časť priznaného výživného vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bez ohľadu na možnosť, či otec detí zaplatí dlžné výživné naraz alebo v splátkach.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu a zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd preskúmal podľa rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch o určení výživného aj závislého výroku o dlžnom výživnom a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie () ani na jeho zrušenie ().

Z citovaných zákonných ustanovení súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na základe ktorých konajúci súd o návrhu matky rozhodol nepochybne vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a rodiča vyplýva, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, sú rozhodujúce aj reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil počiatok plnenia vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa určil výživné od 1.2.2009 vychádzajúc z tvrdenia matky, že s otcom detí žili v spoločnej domácnosti a hospodárili spolu do 1.1.2009. Napriek tomu matka návrh na určenie výživného podala 16.7.2009 a na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 13.4.2010 (č.l. 30 spisu) matka prehlásila, že trvá na podanom návrhu, žiada zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné 270 € a 200 € mesačne od podania návrhu do budúcna, pričom nepreukázala v zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej bránili podať návrh skôr a umožnili by určiť výživné skôr, ako bol návrh podaný. V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd sa stotožnil s určením výšky výživného súdom prvého stupňa s tým, že rozsudok zmenil v určení počiatku určeného výživného dňom podania návrhu podľa .

So zreteľom na to, že došlo k zmene počiatku určenej vyživovacej povinnosti aj z hľadiska určenia dlžného výživného v zmysle odvolacích námietok oboch rodičov ohľadne plnenia vyživovacej povinnosti otcom, či už finančne alebo aj vecným plnením, ktoré skutočnosti sú významné a určujúce pre vyčíslenie dlžného výživného vychádzajúc zo zásady, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je súd povinný z úradnej povinnosti zisťovať všetky potrebné skutočnosti. Keďže ide o sporné skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa nezisťoval, odvolací súd podľa zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa.

Jeho úlohou bude doplniť dokazovanie, predovšetkým podrobným výsluchom účastníkov, prípadne listinnými dôkazmi, ktoré musia účastníci predložiť poprípade, ktoré vykoná súd aj bez návrhu, pretože len tak je možné zistiť, či a v akom rozsahu, či už finančne alebo vecným plnením si otec v predmetnom období plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Len vtedy budú predpoklady pre určenie dlžného výživného od otca, pokiaľ tento svoju vyživovaciu povinnosť nesplnil v rozsahu určenom týmto rozsudkom. Pri určení dlžného výživného konajúci súd súčasne rozhodne aj o spôsobe zaplatenia dlhu v zmysle ust. . Zároveň v zmysle odvolacieho návrhu bude potrebné v rozsudku aj v opravnom uznesení opraviť a správne označiť krstné mená maloletých detí a vo výroku opravného uznesenia opraviť, pre ktoré z detí určil dlžné výživné v sume 500 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.