Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-38-2022.pdf
PDF · 110.39 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 246 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á v o č i žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa (pôvodne so žalobcami F. E. a A. E.) sa žalobou podanou dňa 11.07.2022 domáhala zaplatenia sumy 246 eur od žalovanej.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že z dôvodu, že od 25.05.2022 do 08.06.2022 sa vykonala domová prehliadka na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D. E. u jej rodičov, kde prechodne býva a kúpila im bezpečnostné vchodové dvere Hormann, žiada spolu so súhlasom rodičov náhradu týchto dverí, ktoré boli zničené pri domovej prehliadke, kde nič nebolo nájdené. Sám policajný vyšetrovateľ jej na otázku, čo s tými dverami, odpovedal, že si to majú dať k úhrade.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.12.2022 uviedla, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 246 eur je preukázaný doloženou faktúrou za opravu vchodových dverí na rodinnom dome na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D. E.. To že je splnená aj podmienka nesprávneho úradného postupu v zmysle § 3 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. žalobkyňa mieni preukázať na hlavnom pojednávaní, kde navrhuje ako svedkov vypočuť brata žalobkyne - G. E. a syna žalobkyne H. B. ako aj matku žalobkyne A. E. k priebehu vykonávania domovej prehliadky v rodinnom dome na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., hlavne ku skutočnosti či zo strany policajtov vykonávajúcich domovú prehliadku bola dodržaná predchádzajúca výzva podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku. Svedkovia G. E. a H. B. sa nachádzali v čase príchodu policajtov k vykonaniu domovej prehliadky v rodinnom dome na adrese C. XXXX/XXX, XXX XX D. E. a v prípade, že by policajti vykonávajúci domovú prehliadku boli pri vchodových dverách zazvonili alebo na vchodové dvere zaklopali, nebolo by nutné vchodové dvere poškodiť. V tejto súvislosti žalobca navrhuje ako svedka predvolať a vypočuť policajta riadiaceho vykonanie domovej prehliadky A. I. C., ktorý je ako prvý uvedený na „Zápisnici o vykonaní domovej prehliadky" zo dňa 25.05.2022 pod ČVS: PPZ-14/NKA-FVZ-2022. Tohoto svedka žalobca navrhuje vypočuť k skutočnostiam či a ako bolo dodržané ustanovenie § 104 ods. 1 Trestného poriadku o predchádzajúcej výzve, nakoľko keby bolo toto ustanovenie dodržané, tak osoby nachádzajúce sa v tom čase v rodinnom dome, teda G. E. a H. B. by jednoznačne umožnili vstup do objektu bez nutnosti, aby policajti vykonávajúci domovú prehliadku násilím vnikli do rodinného domu. Na základe uvedených
skutočnosti je písomné vyjadrenie žalovaného nepravdivé a zavádzajúce, preto trvá na podanej žalobe a súčasne aj na vykonaní dôkazov uvedených v texte tohto vyjadrenia.
4. Žalobkyňa ako dôkaz označila a predložila faktúru č. XXXXXXX zo dňa 23.06.2022, príkaz na domovú prehliadku sp.zn. 2Tp/29/2022-2-V-OSTN.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu žalobkyne odmietnuť alebo zamietnuť. Podľa jeho názoru je žaloba žalobkyne zmätočná, nakoľko z jej obsahu vyplývajú viaceré nejasnosti, ktorých existencia bráni meritórnemu prejednaniu veci súdom a je dôvodom na odmietnutie žaloby en bloc. Žalovaný má za to, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a nespĺňajúca zákonné kritériá žaloby o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný so žalobou žalobkyne nesúhlasí, považuje ju za zmätočnú a nejasnú. Žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdení ani bremeno dôkazu, nepreukázala kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existenciu nesprávneho úradného postupu, existenciu a výšku škody a ani existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi údajným nesprávnym úradným postupom a škodou. Poukázal na § 3, § 9 ods. 1, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., § 99 ods. 1, § 104 ods. 1 a § 106 ods. 1, 2 Trestného poriadku. Uviedol, že domová prehliadka bola uskutočnená na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn.: 2Tp/29/2022-2-V-OSTN zo dňa 23.05.2022 a bola nariadená v rodinnom dome súpisné číslo XXXX, D. J. XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. 3389/195 a priestoroch a pozemkoch k nemu patriacich, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E., ktorého vlastníkmi o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 sú rodičia žalobkyne, t. j. F. E. a A. E.. Nakoľko domová prehliadka bola uskutočnená v nehnuteľnosti, ktorej nie je žalobkyňa vlastníkom, poškodením vchodových dverí nedošlo k poškodeniu majetku žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žalobcu nie je možné považovať za osobu poškodenú na účely§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda nie je osobou oprávnenou domáhať sa nároku na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s realizáciou domovej prehliadky. Žalovaný v tejto súvislosti vznáša námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Predmetná domová prehliadka bola nariadená a uskutočnená z dôvodu existencie odôvodneného predpokladu, že v predmetnej nehnuteľnosti sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie súvisiace s osobou S. B. – synom vlastníkov nehnuteľnosti. Po posúdení situácie na mieste, oboznámení sa s celým na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, ako i po posúdení charakteru podozrivého, resp. podozrivých zo spáchania trestnej činnosti, ako aj samotného zákroku, ministerstvo konštatuje, že donucovacie prostriedky boli použité dôvodne a plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zo súvisiaceho spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že pri domovej prehliadke predmetnej nehnuteľnosti boli v plnej miere dodržané príslušné ustanovenia Trestného poriadku a iných všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, aby bola zabezpečená ochrana života a zdravia prítomných osôb a tiež aby sa predišlo možnému zmareniu účelu domovej prehliadky, je možné jednoznačne konštatovať, že postup zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru zúčastnených na predmetnom úkone domovej prehliadky nehnuteľnosti bol zákonný a dôvodný. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že zákrok zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru bol v predmetnej veci oprávnený. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že v tomto prípade absentuje existencia nesprávneho úradného postupu, ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný tiež vzniesol námietku pasívnej legitimácie, keď uviedol, že žalobkyňa na strane žalovaného označila Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, nie štát Slovenskú republiku, ktorá ako jediná môže byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.02.2023 uviedol, že zotrváva na svojich dôvodne vznesených námietkach – námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a súčasne námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ako aj na dôvodne vznesenej námietke nepreukázania kumulatívneho splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 27.12.2022 je zrejmé, že žalobkyňa žalovaným vytýkané nedostatky a námietky neodstránila, dokonca sa k nim nijakým spôsobom nevyjadrila. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalovaným rozporované skutočnosti, ktoré žalobkyňa nijakým spôsobom nezdokladovala a nepreukázala, dokonca ani slovne k nim nezaujala žiaden postoj, menujúc nejasnosť a zmätočnosť žaloby ako dôvod na jej odmietnutie en bloc či
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako jednej z neodstrániteľných vád konania, ktoré vedú k meritórnemu zamietnutiu žaloby, nakoľko je zrejmé, že žalobkyňa v žalobe na strane žalovaného označila subjekt, ktorý nie je nositeľom hmotnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Tvrdenie žalobkyne o preukázaní zaplatenej faktúry za opravu vchodových dvier je tvrdení nepreukázaným a nezdokladovaným. Je nutné uviesť, že žalobkyňou priložená faktúra samo o sebe nie je dôkazom vzniknutej škody, nakoľko faktúra ako taká nepreukazuje, že z finančných prostriedkov žalobkyne ubudlo, resp. že došlo k zníženiu ich obnosu v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s predmetným policajným zákrokom a vznikom škody. Faktúra je spôsobilá byť dôkazom fakturovania určitej služby alebo dodania tovaru, tiež ale musí byť jasne z nej zrejmé, že o aký tovar alebo službu išlo, komu sa dodávalo, dátum dodania, cena a pod. Úbytok majetkových hodnôt ale faktúra nepreukazuje. Ten je spôsobilý preukázať výpis z bankového účtu alebo príjmový pokladničný doklad, ktoré žalobkyňa nepredložila. Žalobkyňa nepreukázala splnenie ani jednej zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Skutočnosť, že žalobkyňa chce preukázať existenciu nesprávneho úradného postupu na pojednávaní je bezpredmetná a právne irelevantná, a to s poukazom na zásadu koncentrácie konania, ako zákonnej tak sudcovskej, na ktorých uplatnenie zo strany súdu prvej inštancie si žalovaný dovoľuje apelovať. Navyše, navrhovaní svedkovia nie sú podľa žalovaného spôsobilí preukázať objektívnu kategóriu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ktorý ale na to kompetentným orgánom nebol nikdy vyslovený. Žalovaný považuje preto predvolávanie a následný výsluch svedkov považuje za zbytočný a neúčelný, nesúvisiaci s predmetom konania, nakoľko údajnú nesprávnosť alebo nezákonnosť úradného postupu môže vysloviť len na to oprávnený orgán, ako napríklad prokurátor alebo orgán kontroly či inšpekcia žalovaného. Za predpokladu, že mala žalobkyňa za to, že postup polície, či už samotný procesný úkon domovej prehliadky alebo predchádzajúca výzva zo strany polície, neboli v súlade so zákonom, mohla sa so svojom sťažnosťou, podnetom alebo trestným oznámením na konkrétneho príslušníka Policajného zboru obrátiť na príslušný orgán, ktorého závery by boli pre súd prvej inštancie v tomto konaní kľúčové. Žalobkyňa však žiaden podnet nepodala, úradný postup nebol nikdy ako nezákonný alebo nesprávny nevyhodnotený, pričom je dôležité uviesť, že domová prehliadka bola uskutočnená dňa 25.05.2022 a žalobkyňa jej nezákonnosť napáda až teraz v konaní pred súdom, t.j. s veľkým časovým odstupom, čo žalovaný vníma ako účelové a nevidí v uvedenom žiadnu príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou. Preto aj výsluch vyšetrovateľa považuje žalovaný za neúčelný, nakoľko zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky je uvedené, aký postup, s akými osobami, kde bol vykonaný, taktiež je zrejmé, že sa pri domovej prehliadke našli veci súvisiace s trestnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené žalovaný rozporuje a namieta predmetný návrh na vykonanie dôkazu a dovoľujeme si požiadať súd prvej inštancie, aby mu nevyhovel. Zákrok žalovaného, resp. polície bol uskutočnený plne v súlade so zákonom, t. j. bol zákonný a proporcionálny. K výkonu domovej prehliadky v predmetnej nehnuteľnosti bolo prikročené pre dôvodné podozrenie z páchania závažnej drogovej trestnej činnosti. Nakoľko účelom výkonu domovej prehliadky v predmetnej nehnuteľnosti bolo zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie, a to najmä omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov a vecí slúžiacich na ich výrobu, prechovávanie, ďalšiu distribúciu a pod., a teda výkon domovej prehliadky zapríčinila osoba, resp. zapríčinili osoby dôvodne podozrivé zo spáchania drogovej trestnej činnosti, tak žalovaný namieta existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi údajným nesprávnym úradným postupom a škodou. Žalobkyňa si mala uplatňovať, resp. domáhať sa svojho nároku voči osobe, resp. osobám v trestnom konaní (v rámci adhézneho konania) alebo v občianskoprávnom konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru, príkladmo na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/184/2018 zo dňa 28.05.2020.
7. Uznesením č.k. 28C/38/2022-15 zo dňa 21.09.2022 súd konanie o žalobe žalobcov F. E. a A. E. zastavil pre späťvzatie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2022.
8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti strán sporu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením faktúry č. 2022111 zo dňa 23.06.2022, príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín na domovú prehliadku sp. zn.: 2Tp/29/2022-2-V-OSTN zo dňa 23.05.2022, žiadosti o náhradu škody zo dňa 09.09.2022, žiadosti o náhradu škody – odpoveď zo dňa 26.10.2022 a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Z faktúry č. 2022111 zo dňa 23.06.2022 bolo zistené, že faktúrou bola vyúčtovaná suma 246 eur za madlo vchodových dverí, zámok vchodových dverí a montáž spoločnosťou INSTEL, s.r.o. Faktúra bola vystavená odberateľovi – A. B., C. XXXX/XXX, XXX XX D. E..
11. Z príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín na domovú prehliadku sp. zn.: 2Tp/29/2022-2-V-OSTN zo dňa 23.05.2022 bolo zistené, že bola nariadená domová prehliadku u osoby I. E. v rodinnom dome a priestoroch a pozemkoch k nemu patriacich zapísanom na LV č. XXXX.
12. Zo žiadosti o náhradu škody zo dňa 09.09.2022 bolo zistené, že žalobkyňa adresovala Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky list označený ako žiadosť o náhradu škody spôsobenej príslušníkmi PZ – pokus o zmier, v ktorom žiadala uhradenie sumy 246 eur s tým, že vo veci bola podaná žalobca o náhradu škody.
13. Zo žiadosti o náhradu škody – odpovede zo dňa 26.10.2022, ktorú súd oboznámil oboznámením dôležitých častí obsahu na pojednávaní, na ktorom ho súdu predložil žalovaný na nahliadnutie, bolo zistené, že žalovaný neposkytol žalobkyni plnenie na základe tejto žiadosti.
14. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.09.2023 uviedla, že žiada, aby jej bola preplatená náhrada škody a aby bol vypočutý príslušník, ktorý vykonával domovú prehliadku, ktorý jej povedal, že túto náhradu škody si má uplatniť na súde a bude jej v plnej sume preplatená, pokiaľ sa v dome nič nenájde. A v dome sa nič nenašlo. Podľa jej názoru došlo k neoprávnenému zásahu, nakoľko v dome sa nachádzali dvaja ľudia, bol tam aj zvonček a otvorené balkónové dvere, keby sa niečo v dome našlo, jej brat by nebol vonku.
15. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.09.2023 uviedol, že pri domovej prehliadke boli nájdené veci, ktoré boli zaistené v súvislosti so závažnou drogovou trestnou činnosťou.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
19. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj ako „zák.č. 514/2003 Z.z.“) v znení účinnom do 30.06.2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
20. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
21. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
22. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
23. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
25. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
26. Podľa § 25 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.
27. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, t.j. aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. V danom spore žalovaný namietol aktívnu legitimácie žalobkyne a tiež svoju pasívnu legitimáciu.
28. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť poškodením vchodových dverí pri vykonávaní domovej prehliadky na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobkyne z dôvodu, že nedošlo k poškodeniu majetku žalobkyne, nakoľko nie je vlastníkom poškodených vchodových dverí. Bolo zistené, že predmetná domová prehliadka bola nariadená a uskutočnená v rodinnom dome súp. č. XXXX, popisné číslo XXX v D. E., ktorých vlastníkmi sú F. E. a A. E. v podiele 1/1, ktorí v konaní vystupovali ako pôvodní žalobcovia 1/, 2/. Žalobkyňa sa voči vznesenej námietke bránila tvrdením, že predmetné vchodové dvere kúpila ona, pričom však túto skutočnosť súdu žiadnym listinným dôkazom nepreukázala. K tomu súd uvádza, že ak aj predmetné vchodové dvere zaobstarala žalobkyňa, tieto sa ich namontovaním stali súčasťou rodinného domu a vlastník hlavnej veci, t.j. rodinného domu sa stal aj vlastníkom tejto súčasti domu, t.j. vlastníkom namontovaných vchodových dverí sa stali F. E. a A. E.. Žalobkyňa žalobou uplatnila náhradu škody, ktorej výšku preukazovala predloženou faktúrou na sumu 246 eur, ktorá však bola vystavená na jej meno, nie na meno vlastníkov rodinného domu F. E. a A. E.. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že z predloženej faktúry vyplýva, že žalobkyňa uhradila za vlastníkov predmetného rodinného domu škodu, ktorá im vznikla poškodením vchodových dverí, čo však zakladá právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia od vlastníkov predmetného rodinného
domu a žalobkyňa sa nemôže domáhať vzniku tejto škody, nakoľko nevznikla na jej majetku. Na základe uvedeného súd konštatuje, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie vznesená žalovaným je dôvodná a nie je daná aktívna legitimácia žalobkyne na uplatnenie vzniknutej škody v predmetnom spore. Táto podmienka by nebola splnená ani v prípade, ak by žalobcami ostali aj pôvodní žalobcovia 1/, 2/ F. E. a A. E., nakoľko podľa predloženej faktúry, títo škodu na vchodových dverách neuhradili a teda nenastal úbytok z ich majetku. Na základe nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne súd žalobu zamietol.
29. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie vznesenej žalovaným, keď žalobkyňa na strane žalovaného označila Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správa, nie štát Slovenskú republiku, ktorá ako jediná môže byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd uvádza, že ak bol žalobcom v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať, pričom z iných častí žaloby zjavne vyplýva, že smeruje proti štátu, je povinnosťou konajúceho všeobecného súdu žalobcu vyzvať na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti (Nález Ústavného súdu SR z 12. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 675/2016 – viď rozsudok uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/18/2022– 140 zo dňa 21.06.2022). Na základe uvedeného, keď žalobkyňa na výzvu súdu upravila identifikáciu žalovaného, súd dospel k záveru, že námietka žalovaného nie je dôvodná.
30. Nad rámec súd uvádza, že v danom prípade nie sú ani splnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ako bolo vyššie uvedené v spore nebola preukázaná existencia škody, ktorá by vznikla vlastníkom predmetných vchodových dverí, z dôvodu, že opravu dverí uhradila žalobkyňa za vlastníkov dverí, pričom nebolo preukázané, že by vlastníci rodinného domu ako poškodení uhradili predmetnú sumu žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia a teda nebol preukázaný úbytok z majetku poškodených v sume uplatnenej majetkovej škody. Taktiež nie je splnená podmienka nesprávneho úradného postupu. Bolo zistené, že predmetná domová prehliadka bola uskutočnená na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín a vykonal ju príslušný vyšetrovateľ Policajného zboru. Proti postupu policajta neboli zo strany vlastníkov rodinného domu (ani žalobkyne) podané žiadne sťažnosti a postup vykonaný pri domovej prehliadke nebol na základe podnetu posúdený ako nesprávny úradný postup. Z uvedeného možno konštatovať, že pri domovej prehliadke boli dodržané ustanovenia Trestného poriadku a všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa výkonu domovej prehliadky. Žalobkyňa žiadala v konaní vypočuť navrhovaných svedkov, ktorí boli prítomní pri domovej prehliadke, avšak tieto výpovede nie sú spôsobilé preukázať existenciu nesprávneho úradného postupu. Nesprávnosť daného postupu môže vysloviť len na to oprávnený orgán s poukazom na § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Bolo tiež preukázané, že postup pri domovej prehliadke bol namietaný jedine žalobkyňou (nie vlastníkmi rodinného domu), a to nie bezodkladne po domovej prehliadke, ale až podaním žaloby (takmer 2 mesiace po prehliadke – 11.07.2022). Tým nie je splnená ďalšia podmienka podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vyžadovaná na úspešné uplatnenie nároku zo zodpovednosti štátu za škodu, a to podmienka podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. spočívajúca v predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. Bolo zistené, že žiadosť o náhradu škody u príslušného orgánu bola podaná až po podaní žaloby dňa 14.09.2022, pričom tiež nebola splnená podmienka legitimácie na podanie tejto žiadosti, nakoľko ju podala sama žalobkyňa (nie ako bolo vyššie uvedené vlastníci predmetného rodinného domu ako vlastníci poškodených vchodových dverí), z ktorého dôvodu ani nebolo zo strany žalovaného poskytnuté plnenie. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v spore nie sú splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žaloba je (popri nedostatku aktívnej vecnej legitimácie) nedôvodná.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p. a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobkyni ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.