Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3S-5-2023.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Subarea
3S/5/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX/ XX, XXX XX C. a 2/ D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX C., obaja právne zastúpení: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka, so sídlom Komenského 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 273 854 proti žalovanému: Mesto Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21, 020 01 Púchov, v konaní o žalobe opomenutých účastníkov konania, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou správnou žalobou opomenutého účastníka domáhajú, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť doručiť im rozhodnutie žalovaného č. OVIŽPaSÚ/2022/632/2263-TS1-20-TKO zo dňa 25. 02. 2022, ako aj rozhodnutie č. OVIŽPaSÚ/2022/3297/26257 zo dňa 04. 10. 2022. Žalovaný v administratívnom konaní, ako stavebný úrad, rozhodnutím o umiestnení stavby „Bytové domy A-B. Púchov“ (ďalej aj „stavba“) č. OVIŽPaSÚ/2022/632/2263-TS1-20-TKO zo dňa 25. 02 .2022 povolil stavebníkovi SESTAV, s.r.o., so sídlom J. L. Bellu 34/809, 019 01 Ilava (ďalej aj „stavebník“) umiestnenie stavby v tam špecifikovanom rozsahu na pozemkoch KN-C parc. č. 1680/1, č. 1680/2, č. 1679/36. Následne žalovaný rozhodnutím č. OVIŽPaSÚ/2022/3297/26257 zo dňa 04. 10. 2022 vydal stavebné povolenie, teda povolil stavebníkovi predmetnú stavbu uskutočniť. Žalobcovia v podanej žalobe ďalej uviedli že žalobca 1/ je okrem iného vlastníkom bezprostredne susediacej stavby na pozemku KN-C parc. č. 1627/4 k.ú. C., na ktorej je umiestnená fotovoltická elektráreň, ktorej užívanie bolo povolené na základe kolaudačného rozhodnutia č. 2011/01631-TX3-A/10-IK zo dňa 26. 05. 2011 a žalobkyňa 2/ je vlastníčkou susediacich stavieb umiestnených na pozemkoch KN-C parc. č. 1672/2, 1627/3, 1627/7, 1672/31 a 1672/32 k.ú Púchov, na ktorých je taktiež umiestnená fotovoltická elektráreň, ktorej užívanie bolo povolené na základe kolaudačného rozhodnutia č. 2011/01632-TX3-A/10-IK zo dňa 26. 05. 2011. Na základe uvedeného žalobcovia majú za to, že v danom prípade sú naplnené zákonné predpoklady pre postup podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku a teda, že od vydania napadnutého rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky, a rovnako, že žalobcom patrí postavenie opomenutých účastníkov konania.
2. Žalobcovia zároveň navrhli správnemu súdu, aby priznal podanej žalobe odkladný účinok, nakoľko majú za to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V súvislosti s tým predložili súdu aktuálnu fotodokumentáciu o stave výstavby, z ktorej vyplýva, že v prípade pokračovania stavby do výšky určenej stavebným povolením dôjde k škode veľkého rozsahu, nakoľko začne tieniť na stavby s fotovoltickými elektrárňami. Predpoklad zníženia výroby elektriny pri plánovanej výstavbe je 39 MW/h ročne, čo je pri priemernej cene 387,65
eur za jeden MW/h vo výške 15.118,- eur za jeden kalendárny rok. Uvedená cena bola určená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví pre oboch žalobcov na základe rozhodnutia, ktoré pripojili k správnej žalobe. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že existujú skutočnosti na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a to najmä finančnej škody a keďže ide o zelenú energiu tak možno konštatovať, že aj o čiastočnú ujmu na životnom prostredí.
3. Žalovaný k návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku uviedol, že v prípade priznania odkladného účinku je potrebné prihliadať aj na dopad na strane stavebníka a nie len na dopad na strane žalobcov. Priznanie odkladného účinku stavebnému povoleniu, by znamenalo zastavenie stavebných prác, nutnosť zabezpečenia stavby počas prerušenia prác na stavbe, aby počas súdneho konania nedochádzalo k jej poškodeniu v dôsledku vplyvu poveternostných podmienok. Dôsledkom nedodržania termínu odovzdania stavby stavebníkom, by došlo k zásahu do legitímnych očakávaní a oprávnených záujmov budúcich vlastníkov pri zabezpečení vlastného bývania. Žalovaný má za to, že stavebníkovi hrozí nepomerne vyššia škoda, ako potenciálna strata zisku z prevádzky fotovoltickej elektrárne. V dôsledku výstavby obytných budov nie je ohrozená bezpečnosť, stabilita, existencia fotovoltických elektrární. Ak by aj prípadne naozaj došlo k strate zisku z prevádzky fotovoltickej elektrárne, tak je možné ho kompenzovať finančnou náhradou, kým v prípade stavebníka, by určite došlo k oveľa vyšším škodám vynúteným zastavením stavebných prác. Zo snímky katastrálnej mapy predloženou žalobcami vyplýva, že na parcele č. 1672/36 sa nachádza budova, na ktorej sú umiestnené fotovoltické panely, avšak z údajov z katastra nehnuteľností nevyplýva, že na danej parcele sa nejaká budova nachádza. Prevádzka fotovoltickej elektrárne nie je znemožnená, ani znemožnená nebude, aj ak by sa stavba dotknutých obytných budov dokončila. Priznaním odkladného účinku by došlo k zásahu do práv budúcich užívateľov bytového domu, ktorí majú legitímne očakávanie vychádzajúce z právoplatného stavebného povolenia a územného rozhodnutia. Žalovaný má za to, že priznanie odkladného účinku je v rozpore s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie bývania pre budúcich užívateľov bytov.
4. Podľa § 179 ods. 1, 2, zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
5. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcov v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k ním nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, nakoľko žalobcovia vo svojom návrhu neosvedčili hrozbu závažnej ujmy a škody, ktorá by hrozila výkonom napadnutého rozhodnutia. 10. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
11. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovenia § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
12. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd posudzuje každú vec individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
13. Žalobcovia svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili iba konštatovaním, že v prípade pokračovania stavby do výšky určenej stavebným povolením dôjde k škode veľkého rozsahu, nakoľko začne tieniť na stavby s fotovoltickými elektrárňami. Predpoklad zníženia výroby elektriny pri plánovanej výstavbe je 39 MW/h ročne, čo je pri priemernej cene 387,65 eur za jeden MW/h vo výške 15.118,- eur za jeden kalendárny rok. Žalobcovia však v posudzovanom prípade podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom neosvedčili hrozbu škody veľkého rozsahu, resp. finančnej škody, nakoľko z návrhu žalobcov nie je zrejmé, akým spôsobom (akým výpočtom) dospeli k predpokladu zníženia výroby elektriny pri plánovanej výstavbe vyčíslenej sumou 39MW/h ročne a či pri svojom predpoklade žalobcovia zohľadnili aj ďalšie faktory, ktoré môžu výrazne ovplyvniť výkon fotovoltických panelov, ako počasie, orientácia strechy na určitú svetovú stranu, teplotu ovzdušia a podobne. Vzhľadom na uvedené nie je možné bez pochybností dospieť k záveru, že výška finančnej škody uvedená žalobcami zodpovedá skutočnej výške finančnej škody, ktorá by dokončením výstavby bytových domov mala žalobcom vzniknúť. V tejto časti preto správny súd považoval návrh žalobcov za nedostatočný a neurčitý, nakoľko odhad zníženia výroby elektriny zostal iba v rovine tvrdení, bez osvedčenie ktorých nie je možné vyhovieť návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby opomenutých účastníkov konania.
14. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. 05. 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018.
15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcami podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).