Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-99-2012.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/99/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. L. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. L. X., X. XXX/X, t.č. Š., B. XX, XXXX K., a P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., X. X, XXXX J., o návrhu W. V.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXX a L. V., B.. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXX na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca na mal. Q. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne a na mal. L. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.07.2012.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 01.07.2012 do 30.11.2012 na mal. Q. v sume 421,34 eura a na mal. L. v sume 421,34 eura je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľov do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to spoločne a nerozdielne.
III. Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 19.10.2011 č.k. 6C/146/2009-143 v časti výživného otca na maloleté deti.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 10.07.2012 žiadali navrhovatelia, teda starí rodičia, ktorým sú maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zvýšiť doteraz určené výživné zo strany otca zo sumy 45,- eur na 350,- eur mesačne na mal. Q. a zo sumy 45,- eur na 300,- eur mesačne na mal. L., a to s účinnosťou od 01.07.2012. Návrh odôvodnili tým, že výživné bolo zo strany otca určené v takto nízkej sume preto, že jeho pobyt nebol známy a teda ani jeho príjem. V súčasnej dobe poznajú miesto jeho pobytu, žije vo Š. a vedia, že otec je zamestnaný a vlastní osobné motorové vozidlo. Výživné v doterajšej výške je nízke, a preto celá ťarcha vyživovacej povinnosti spočíva na matke detí. Otec je schopný prispievať na výživu detí vyššou sumou ako je určená, pretože ako murár má vyšší príjem ako matka detí. Náklady na výživu detí aj v súvislosti so zabezpečením školských potrieb, ale aj stravy, ošatenia, záujmovými činnosťami, sú vysoké.
Otec sa na pojednávanie neodstavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Súd vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy. Otec sa k návrhu na výzvu súdu /§ 114 ods. 3 O.s.p./ písomne vyjadril. Súhlasil so zvýšením výživného na sumu 150,- eur na každé dieťa od 01.01.2013. Uviedol, že vyššie výživné nie je schopný platiť a nesúhlasil ani so spätným zvýšením výživného. Po
dohode s matkou platil na deti vyššie výživné, ako bolo určené súdom a na požiadanie matky prispel na potreby detí aj vyššou sumou /na Vianoce, lyžiarsky zájazd/. Tiež poukázal na to, že stará matka detí zrušila obchod, čím sa znížili jej príjmy. Ďalej uviedol, že do júna 2012 pracoval v jednom zamestnaní, jeho zamestnávateľ sa však dostal do konkurzu a z tohto dôvodu s ďalšou osobou začal podnikať. Firma činnosť len začína, v počiatkoch má iba výdaje. Nepoberá sociálne dávky, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žije sám. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľnosti väčšej hodnoty. Za prenajatý byt platí 1.000,- švajčiarskych frankov /ďalej len CHF/ a na stravu a oblečenie minie asi 1.500,- CHF mesačne, mesačne spláca po 810,80 CHF pôžičku.
Matka s návrhom súhlasila, pretože je podľa nej v možnostiach otca, aby platil na deti vyššie výživné. Uviedla, že aj ona žije vo Š.. Je zamestnaná ako upratovačka v hoteli s mesačným príjmom 2.800,- CHF. S otcom detí nie je v kontakte. Vie však, že si založil firmu, ktorej vlastníkom je sám, podniká v stavebníctve a v oblasti sprostredkovania pracovných síl pre zdravotníctvo. Vlastní osobné motorové vozidlo H. H.. Podľa nej má vyššie príjmy, pretože by nedostal pôžičku, ktorú spláca po 810,- eur. Potvrdila, že náklady na bývanie a stravu má približne také, ako uviedol a v podobnej výške sú aj jej výdavky na život.
Kolízny opatrovník maloletých detí vzhľadom k tomu, že otec detí začal v súčasnej dobe podnikať a jeho príjem je ťažko preukázateľný, súhlasil so zvýšením výživného na každé dieťa na sumu 150,- eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, navrhovateľov - starých rodičov detí, oboznámením písomného vyjadrenia otca s listinami preukazujúcimi jeho náklady, dokladmi o platení výživného, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/146/2009 a obsah celého spisu a zistil tento skutkový stav:
Maloleté deti pochádzajú z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.10.2011 č.k. 6C/146/2009-143, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2012. Zároveň boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Zverené boli do náhradnej starostlivosti starých rodičov, teda navrhovateľov, a to z toho dôvodu, že matka maloletých detí žila a pracovala vo Š., pobyt otca bol neznámy, v konaní ho zastupoval súdom ustanovený opatrovník. Starostlivosť o deti dlhodobo zabezpečovali starí rodičia. Rodičia detí boli zaviazaní prispievať na výživu detí, a to matka sumou 150,- eur na mal. Q. a 100,- eur na mal. L. a otec po 45,- eur na každé dieťa.
V tom čase mal mal. Q. 13 rokov, chodil do 7. ročníka základnej školy a mal. L. 9 rokov a bol žiakom 4. ročníka základnej školy. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z možností a schopností rodičov. Keďže otec detí sa zdržiaval v cudzine a súdu sa nepodarilo zistiť jeho príjem, ani to, či je zamestnaný, vychádzal pri určení výživného zo strany otca z návrhu samotného otca, ako vyjadrení ostatných účastníkov konania, ktorí v tom čase súhlasili s výškou výživného zo strany otca po 45,- eur na každé dieťa. U matky vychádzal z príjmu 2.300,- CHF.
V súčasnej dobe má mal. Q. 14 rokov, je žiakom 8. ročníka a mal. L. má 10 rokov a je žiakom 5. ročníka základnej školy. Obe deti chodia do školy na T., teda denne z miesta bydliska dochádzajú hromadnou dopravou a v prípade, že nemajú vhodné spojenie, zabezpečujú im dopravu svojím osobným autom starí rodičia. Maloleté deti žijú so starými rodičmi v ich rodinnom dome. Obaja starí rodičia sú na dôchodku.
Matka detí naďalej žije a pracuje vo Š., od 01.05.2012 má povolenie na prácu aj pobyt v tomto štáte. Je zamestnaná ako D. v V. s príjmom 2.800,- CHF. Býva v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 1.400,- CHF, ostatné náklady na stravu a oblečenie má asi 1.000,- CHF mesačne. S maloletými deťmi je v kontakte, pravidelne raz za dva mesiace ich navštevuje, určené výživné na deti platí. Celé prázdniny trávili deti u matky vo Š.N.. Okrem týchto detí matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec maloletých detí tiež žije a pracuje vo Š., s matkou detí nie je v kontakte. Ako vyplýva z jeho vyjadrenia a potvrdila to aj matka detí, do júna tohto roku bol zamestnaný, po skončení pracovného pomeru z dôvodu vstupu zamestnávateľa do konkurzu, začal súkromne podnikať v oblasti stavebníctva
a sprostredkovania pracovných síl pre zdravotníctvo. Daňové priznanie bude po prvýkrát dávať v januári 2013. Otec žije sám, nepoberá žiadne sociálne dávky. Žije v prenajatom byte, za ktorý platí nájomné 1.000,- CHF, jeho mesačné náklady na stravu a oblečenie sú asi 1.500,- CHF mesačne. Spláca úver po 810,- eur mesačne. Okrem maloletých detí nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec sa s mal. deťmi nestýka, tri roky ich nevidel, nie je s nimi v žiadnom kontakte, nezaujíma sa o ne. Výživné na detí platí, posiela vyššie výživné, ako má určené. Od júla tohto roku, od kedy žiadali navrhovatelia výživné zvýšiť, poslal 16.7. 162,83 eura, 14.8. 162,81 eura , 18.9. 151,72 eura, za október a november výživné ešte neposlal.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti je dôvodné. V podstate sa účastníci na zvýšení výživného dohodli. I keď uplynulo pomerne krátke obdobie od určenia výživného zo strany otca, vzhľadom na skutočnosť, že otec detí má príjem, z ktorého hradí svoje náklady na živobytie vo Š., ale aj nemalé splátky úveru, je zrejmé, že je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné, ako je určené. V skutočnosti aj prispieva na výživu detí vyššou sumou, aká bola určená súdom. Výdavky na 14 a 10 ročné deti sú vysoké a aj keď matka má určené vyššie výživné, nie je len ona povinná hradiť tieto náklady, ale sú povinní sa na nich podieľať obaja rodičia. Vzhľadom však na skutočnosť, že otec začal v súčasnej dobe podnikať, nie je objektívne možné zistiť jeho príjmy (tieto budú známe až začiatkom budúceho roka, kedy má povinnosť podať daňové priznanie), nebolo možné v plnej miere návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť. Navrhovatelia nakoniec súhlasili s výškou výživného, ktorú navrhol otec detí.
Záverom súd konštatuje, že je v možnostiach otca platiť vyššie výživné na svoje deti, o ktoré sa inak nestará, nepodieľa na ich výchove, nezaujíma sa o ne. Pre posúdenie jeho možností nie sú rozhodujúce len skutočné preukázané zárobkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti, dané okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne. Pokiaľ je matka schopná platiť podstatne vyššie výživné, tak je aj v možnostiach a schopnostiach otca prispievať vyššou sumou na výživu detí. Výživné zvýšené na sumu 150,- eur mesačne na každé dieťa je plne v súčasných možnostiach a schopnostiach otca.
Výživné bolo zvýšené od júla tohto roku tak, ako to žiadali navrhovatelia. Zvýšením výživného vznikol za mesiace júl - november 2012 na výživnom dlh na každé dieťa v sume 421,34 eura, pričom súd zohľadnil skutočné výživné zaplatené otcom za toto obdobie. V júli zaplatil spolu 162,83 eura, teda na každé dieťa 81,40 eura, v auguste 162,81 eura, teda na každé dieťa 81,40 eura a v septembri 151,72 eura, teda na každé dieťa 75,86 eura. Na každé dieťa teda zaplatil 238,66 eura, za október a november mal zaplatiť
za každý mesiac po 45,- eur. Dlh na výživnom predstavuje rozdiel zvýšenej sumy výživného a skutočne zaplateného výživného za mesiace júl - september a predtým určeného výživného za mesiace október a november /keďže súdu v čase rozhodovania nebolo známe, či otec výživné za tieto dva mesiace zaplatil a ak áno, v akej výške. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia potom predstavuje u každého dieťaťa 421,34 eura (júl 150,- eur - 81,40 eura, august 150,- eur - 81,40 eura, september 150,- eur - 75,86 eura, október 150,- eur - 45,- eur , november 150,- eur - 45,- eur) a súd ho uložil otcovi detí zaplatiť v zákonnej stanovenej podľa § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .