Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-235-2012.pdf
PDF · 97.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1016/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270, Prievozská 6/A, Bratislava, proti žalovanej: E. Ť., F.. X.X.XXXX, T. XXX, v konaní o zaplatenie 732,49 eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 165,42 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 23.10.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej úhrady sumy 732,49 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Žalovaná prejavila ochotu dlžobu za služby zaplatiť, avšak ohľadom zmluvnej pokuty nehodlala zaplatiť nič, resp. to ponechala na úvahe súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
- žalovaná dňa 31.10.2006 uzavrela so žalobcom zmluvu o pripojení a poskytovaní služieb A2605822, súčasťou ktorej sú aj Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb
- Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 12.9.2008v rámci akcie „Výmeny 200“ žalobca poskytol žalovanej telefón LG KU990LG za podmienečne zníženú cenu 159 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v právnom vzťahu so žalobcom 24 mesiacov. aparátu činila v tom čase 198,83 eura
- na základe zmluvy a dodatku k nej sa žalovaná zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu karty a podľa písm. c/ sa zaviazala, že (súd to zostručnil) že nedá svojím konaním žiaden taký negatívny podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany žalovanej, ku ktorým sa zaviazala týmto dodatkom, alebo ktorým by bol žalobca oprávnený v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb.
- podľa čl. 2.5 bod v prípade porušenia niektorej z povinností žalovanej uvedenej v čl. 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služieb, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2.... je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu 20.000 Sk (663,88 eura)
Žalobca tvrdil, že žalovaná nezaplatila cenu služieb, vyúčtovaných jej faktúrou:
- č.8041112668 zo dňa 9.6.2010, splatnú 23.6.2010 titulom hovorného na sumu 32,38 eura,
- č. 8041639862 zo dňa 9.7.2010 splatnú 23.7.2010 titulom hovorného na 29,32 eura
- č. 8042168225 zo dňa 9.8.2010 splatnú 8.9.2010 titulom hovorného v sume 4,25 eura, čím cena služieb činí 68,61 eura.
Okrem záväzku titulom hovorného žalobca žalobou uplatnil tiež zmluvnú pokutu v sume 663,88 eura.
Zmluvnú pokutu si žalobca v sume 663,88 eura uplatnil u žalovanej listom - pokusom
o pokonávku zo dňa 8.10.2010 ktorou sa domáhal tiež úhrady dlžnej sumy titulom vyššie uvedených faktúr. Dlžoba na hovornom 68,61 eura spolu so zmluvnou pokutou činil záväzok v celkovej výške 732,49 eura, ktorý mala žalovaná zaplatiť do 22.10.2010. Keďže žalovaná pohľadávku nezaplatila, žalobca sa dňom 23.10.2010 domáhal tiež zákonného úroku z omeškania.
Súd vyhodnotil dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:
Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
3) Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 Zákona 610/2003 Z.z.:
(1) Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
(2) Účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
(3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
V súlade s cit. ustanoveniami zákona preto súd žalobu v rozsahu sumy 53,65 eura uznal za dôvodnú.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
§ 545 Obč. zákonníka:
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 545a OZ: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Zo zákonného znenia § 544 ods. 2 OZ vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomnú formu, a musí by jej výška určitá, zrozumiteľná, a tiež musí by definovaná zmluvná povinnosť, na ktorej porušenie je zmluvná pokuta viazaná (t.j. ktorú zabezpečuje. V § 544 OZ sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje.
Platnosť dohody o zmluvnej pokute je ešte podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
V danom prípade je zmluvná pokuta priamo upravená v Dodatku k zmluve o pripojení, pričom jej výška bola individuálne negociovaná. Z okolností daného prípadu tiež Dodatok k zmluve o pripojení je zrejmé, že dohoda o zmluvnej pokute bola prijatá práve v súvislosti s tým, že žalovaná požiadala aj o telefónny aparát (teda nie len o pripojenie k elektronickej sieti) za nadštandardných cenových podmienok.
Podľa 53 ods. (1) OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
V odseku 1 zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.
Novela (zákon č. 575/2009 Z.z.) účinná od 1. marca 2010 zmenila znenie druhej vety v odseku 1 tak, že za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a ďalej (to bolo aj pred novelou), že neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. V tejto súvislosti treba uviesť, že v § 37 ods. 1 je zakotvená požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, (čo sa, samozrejme, predovšetkým týka predmetu zmluvy) ako podmienka jeho platnosti.
Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy (podľa nášho vymedzenia v užšom zmysle), pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.
V prípade, ak boli podmienky dojednané individuálne (v spotrebiteľských zmluvách v širšom zmysle), tak sa na ne režim uvedený v tomto ustanovení, okrem odseku 4 písm. a), nevzťahuje.
V novelizovaných odsekoch 2 a 3 sa spresňuje, ktoré podmienky, ak boli individuálne dojednané, sa za neprijateľné nepovažujú. V prípade pochybností či sporu musí dodávateľ preukázať, že zmluvné podmienky boli dohodnuté individuálne.
Ako už bolo vyššie uvedené, ustanovenia o zmluvnej pokute boli upravené priamo v zmluve (teda nie odkazom na úpravu vo Všeobecných podmienkach, kedy by takéto dojednanie bolo neplatené pre nedodržanie formy v prípade, že by tieto VP neboli inkorporované do zmluvy), a výška bola dohodnutá individuálne . Nie je dôležité, že samotné znenie článku o zmluvnej pokute už bolo vopred napísané (jedná sa o zákonnú formuláciu, na ktorú ako na nekalú nemožno prihliadať), nehovoriac o tom, že nemožno od žalobcu očakávať, aby v každom jednotlivom prípade sa vo veľkom počte písala zmluva od A po Z osobitne. Pre individuálnu negociáciu a dodržanie zákonnej formy teda postačí, ak je zmluvná pokuta upravená priamo v zmluve, a ak je so „zákazníkom“ dohodnutá osobitne tak, ako to bolo aj v tomto prípade.
Podľa názoru súdu si strany zmluvnú pokutu zmluvnú pokutu z formálneho hľadiska dohodli platne, avšak súd zohľadnil zásadu, upravenú v ust. §545a OZ: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Vychádzajúc zo zásady, vyjadrenej vo vyššie cit. ustanovení súd zvážil okolnosti danej veci a to najmä skutočnosť, že žalovaná po uplynutí prvej doby viazanosti na základe zmluvy z r. 2006 sa „upísala“ na ďalšie dva roky počnúc dňom 12.9.2008. Z toho vyplýva, že dňom 12.9.2010 by jej doba viazanosti uplynula a do skončenia daného obdobia jej zostávalo 3 a pol mesiaca. Ak teda zmluvná pokuta zabezpečovala poskytnuté benefity vrátane hodnoty telefónu po 24 mesiacov, súd prihliadol na to, aká výška škody v danom prípade žalobcovi vznikla. Ak žalovaná nevyužívala služby po dobu 3,5 mesiaca, škoda vznikla v sume 96,81 eura, pretože: 663,88 eura : 24 mesiacov = 27,66 eura na jeden mesiac, takže na 3,5 mesiaca pripadá suma 96,81 eura. Túto sumu súd spolu s dlžnou cenou 68,61 eura (spolu 165,42 eura) zaviazal žalovanú zaplatiť v stanovenej lehote. V prevyšujúcom rozsahu bola žaloba zamietnutá.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úrok z omeškania preto súd žalobcovi priznal v súlade so žalobou, pretože bol žalovaný v správnej sadzbe.
Rozsah zamietnutia žaloby bol v rozsahu 75,53%, čo znamená prevažný neúspech a preto súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.