Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/434/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. K., P. R., X. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom v Malackách, Pribinova 3, proti odporkyniam v X.I.: S.. S. K., P. R., X. XXX/XX, L. X.I.: R.. D. P., P. P., B. XX, L. X.I.: R.. K. P., P. R., X. XXX/XX, zastúpená matkou Ing. Ivetou Lániovou, bytom Malacky, Hurbanova 582/96, všetky zastúpené JUDr. Michaelou Tőrőkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, ul. 29.augusta č.5, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporkýň proti uzneseniu Okresného T. R., O. E. XX.T. XXXX, Č..Q.. XC/XXX/XXXX - XX, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporkyni v X./. I. S.. S. K., N. L. X./. I. R.. D. P. D. N. L. X./. K. P., aby umožnili navrhovateľovi vstup a nerušené užívanie rodinného domu T. T.. Č.. XXX, Y.X. na Y. Č.. XXXX/X, ktorý je zapísaný Q. Ú. L. P., T.L. Q. R. na K. L. Č.. XXXX pre katastrálne územie R., vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podal návrh na začatie konania vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa XX. X. XXXX, so stavebným povolením zo dňa X. X. XXXX, so sprievodnou, súhrnnou a technickou správou k prístavbe a nadstavbe rodinného domu, so zmluvou o dodávke plynu, so zmluvou o pripojení elektriny, s listami vlastníctva číslo XXXX, Č. XXXX, Č.T. XXXX, so záznamom o podaní oznámenia, s ambulantnou správou a s prepúšťacou správou a s poukazom na ustanovenie , , , , dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, nakoľko v danom prípade je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi konania. Uviedol, že navrhovateľ aj napriek skutočnosti, že sú s odporkyňou v 1.rade v rozvodovom konaní, má právo na prístup k vlastným veciam, má právo na usporiadanie si vecí vo vzťahu k dodávateľom energií, a samozrejme, aj na ukončenie stavebného konania, nakoľko je stále jeho účastníkom. Za týmto účelom mu musí byť umožnený prístup na nehnuteľnosti, ku ktorým sa tieto povinnosti vzťahujú. Dôvodil aj tým, že navrhovateľ je stále vlastníkom stavieb - garáže a skladu náradia bez súpisného čísla, postavených na parcele číslo XXXX/X D. XXXX/X O. na K. Č.. XXXX. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v petite návrhu predbežného opatrenia toto vydať až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM, konštatoval, že takýto návrh nemôže byť podaný, keďže účastníci sú v rozvodovom konaní, a preto v tejto časti návrh zamietol a lehotu určil do právoplatného skončenia konania o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako navrhovateľ v odôvodnení návrhu uviedol.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyne domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý dôvodiac tým, že navrhovateľ neosvedčil svoje právo, ktoré mu bolo predbežným opatrením priznané a neodôvodnil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, čím neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie predbežného opatrenia. Dôvodili

tým, že z návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu sa chce navrhovateľ domáhať určenia, že rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne v 1.rade. Podľa nich teda navrhovateľ svoje právo k rodinnému domu nijako neosvedčil, hoci má povinnosť deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Poukázali na to, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola zaplatená na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej pred uzavretím manželstva dňa XX. XX. XXXX v celosti, ku dňu jej podpísania, a to z výlučných prostriedkov odporkyne v 1.rade, ktoré nadobudla pred uzatvorením manželstva a predmetom kúpnej zmluvy bol prejav vôle zmluvných strán previesť vlastnícke právo k rodinnému domu a pozemku do výlučného vlastníctva odporkyne v 1. rade, v tom čase slobodnej. Ak teda bola odporkyňa v 1.rade účastníkom kúpnej zmluvy a zaplatila celú kúpnu cenu výlučne z vlastných finančných prostriedkov, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo ešte pred uzatvorením manželstva, stala sa jediným a výlučným vlastníkom rodinného domu a pozemku a je irelevantné, kedy bolo vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností. Podľa nich teda navrhovateľ nemá žiaden právny titul na určenie, že rodinný dom by mal byť v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho a odporkyne v 1.rade a svoje právo k rodinnému domu ničím neosvedčil. Toto právo mu nevzniklo ani prístavbou a nadstavbou k rodinnému domu, keďže v skutočnosti nešlo o vytvorenie novej veci, ale o umiestnenie prístavby a nadstavby rodinného domu, ktorá skutočnosť nemôže založiť vlastnícke právo navrhovateľa k rodinnému domu. Preto ani z uvedeného dôvodu navrhovateľovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní. Otázka financovania rodinného domu nijako nesúvisí s prejednávanou vecou a akékoľvek finančné nároky voči odporkyni v 1.rade si navrhovateľ môže uplatniť v inom konaní. Vzhľadom na uvedené zdôraznili, že neexistuje žiadna právna skutočnosť, ktorá by zakladala vlastnícke právo navrhovateľa k rodinnému domu, navrhovateľ toto svoje právo ničím neosvedčil a vydaním predbežného opatrenia bolo narušené ich vlastnícke právo k rodinnému domu a právo na ochranu ich súkromia a nedotknuteľnosti obydlia. Namietali, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, čím mal súd prvého stupňa preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v konaní, keď jeho návrhu vyhovel. Podľa nich navrhovateľ v návrhu na vydanie predbežného opatrenia rovnako ničím nepreukázal, a ani netvrdil, existenciu hroziacej ujmy a tým neosvedčil základný predpoklad na vydanie predbežného opatrenia, a to, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. Poukázali na to, že navrhovateľ od začiatku I. XXXX v rodinnom dome nebýva, jeho odchod zo spoločnej domácnosti s odporkyňou v 1.rade nebol spôsobený jeho zranením, ani jeho prípravou na štátne záverečné skúšky, ale nezhodami v manželskom živote. Pokiaľ aj súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ je vlastníkom garáže a skladu, zdôraznili, že predmetom návrhu na vydanie predbežného opatrenia boli práva k rodinnému domu, ktoré navrhovateľ nijako nepreukázal. Pokiaľ dôvodom na vydanie predbežného opatrenia má byť potreba prístupu navrhovateľa k jeho hnuteľným veciam, poukázali na to, že má od nich žiadať vydanie svojich vecí a nie prístup a nerušené užívanie rodinného domu. Navrhovateľovi takisto nič nebráni v tom, aby ukončil stavebné konanie a vyriešil vzťahy s dodávateľmi energií, vstup do rodinného domu a jeho nerušené užívanie s uvedenými záležitosťami nijako nesúvisia a ani môžu zakladať nárok navrhovateľa na vstup a nerušené užívanie rodinného domu. Odporkyňa v 1.rade výslovne žiadala navrhovateľa, aby zmluvu, ktorú uzavrel T. O. F., a.s. ukončil, čo však navrhovateľ odmietol, všetky náklady za elektrinu však platí ona, navrhovateľ sa jej vyhrážal, že ju od elektriny odpojí a hoci spoločnosť O. F., D..T.. žiadala navrhovateľa o vyjadrenie sa k prepisu odberného miesta a súhlas s ukončením zmluvy, navrhovateľ odmietol zmluvu ukončiť. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že má v rodinnom dome adresu na doručovanie zásielok, poukázali na to, že schránka sa nachádza zvonku a k jej prístupu nie je potrebný prístup do rodinnému domu, keďže je dostupná z ulice, navrhovateľ má stále k dispozícii kľúče od tejto schránky, a preto mu nič nebráni prevziať si poštu, navyše podľa ich vedomostí má navrhovateľ poštu presmerovanú na inú adresu a aj v návrhu na vydanie predbežného opatrenia uviedol inú adresu na doručovanie písomnosti. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ má svoju bytovú otázku vyriešenú, keďže žil a žije so svojimi rodičmi. Ďalej zdôraznili, že navrhovateľ mal až do XX. X. XXXX od rodinného domu kľúče a neuviedol, ako konkrétne mu odporkyne v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia bránili vstúpiť do rodinného domu, keďže nikdy mu kľúče od rodinného domu nevzali, ale až dňa

XX. X. XXXX vymenili zámok. Zdôraznili, že navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia podal dňa XX. X. XXXX, v tomto čase však na vydanie predbežného opatrenia nebol žiaden dôvod, pretože mal od rodinného domu kľúče. Na základe uvedeného podľa nich možno konštatovať, že navrhovateľ v návrhu na vydanie predbežného opatrenia uvádza nepravdivé a skresľujúce informácie, ktoré v žiadnom

prípade nemôžu zakladať jeho právo na vstup a na nerušené užívanie rodinného domu. Namietali, že v uznesení o nariadení predbežného opatrenia absentuje riadne odôvodnenie, ktorým by súd prvého stupňa ozrejmil, na základe akých skutočností navrhovateľ osvedčil svoje právo k rodinnému domu, teda aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a na základe akých skutočností mal súd prvého stupňa osvedčenú hroziacu ujmu, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť nariadením predbežného opatrenia. Ďalej považovali za potrebné uviesť, že správanie navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni v 1.rade a jej maloletej dcére - odporkyni v 3.rade vykazuje rozpor s dobrými mravmi, prítomnosť navrhovateľa v rodinnom dome je nežiaduca, odporkyne sa boja o svoje zdravie, život aj o majetok a odporkyňa v 1.rade, ako matka odporkyne v 3.rade, má obavu o dcérine dospievanie v prítomnosti navrhovateľa. Podľa vyjadrenia odporkyne v 1.rade navrhovateľ nikdy neprispieval ani neprispieva na náklady rodinného domu, počas celého manželstva sa na nej priživoval, nevrátil jej ani časť zapožičaných peňazí. Odporkyňa v 1.rade ďalej uviedla, že v čase spolužitia s navrhovateľom sa cítila byť z jeho strany týraná, napríklad tým, že jej neustále schovával a ničil veci, kradol a odnášal jej veci k svojim rodičom alebo kamarátom, stratila voči navrhovateľovi dôveru, nakoľko počas celého manželstva jej do očí klamal a podvádzal ju s inými ženami. Zdôraznili, že navrhovateľ viackrát fyzicky napadol dcéru odporkyne v 1.rade, z toho raz musela byť ošetrená aj v nemocnici, keď jej vykĺbil sánku. Odporkyňa v 1.rade sa cíti byť ohrozená na živote aj tým, že ju navrhovateľ naschvál rozčuľoval, lebo vedel, že má vysoký krvný tlak, bola nútená počúvať urážky a ponižovanie navrhovateľa, ktorých svedkom bola jej maloletá dcéra a tiež aj susedia, zopárkrát ju navrhovateľ zranil a spôsobil jej škrabance a modriny. Bolo by preto v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja maloletej odporkyne v 3.rade neprípustné, aby oni boli povinné umožniť navrhovateľovi vstup a nerušené užívanie ich rodinného domu. Namietali, že odporkyňa v 3.rade ako maloletá nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, napriek tomu však v konaní nebola zastúpená, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Záverom uviedli, že uložením povinnosti umožniť navrhovateľovi vstup a nerušené užívanie rodinného domu, im hrozí fyzické a psychické násilie zo strany navrhovateľa a tiež ujma na majetku. Súčasne založili do spisu kúpnu zmluvu zo E. XX. XX. XXXX, L. za Q. V. K. Č. XXXX, mailovú korešpondenciu, listy zo dňa XX. X. XXXX, XX. X. XXXX, XX. X. XXXX, X. XX. XXXX, pokladničný doklad, ambulantnú správu zo dňa X. XX. XXXX, Y. N. Y. T. O. E.

X. X. XXXX.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkýň zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v návrhu na začatie konania, zopakoval, že naďalej má všetky osobné veci v rodinnom dome, odporkyne mu N. J. XXXX neumožňujú vstup do domu a zadržiavajú mu jeho služobné veci, čím mu bránia v riadnom výkone povolania, a bol preto opakovane nútený vzniknutú situáciu riešiť privolaním X. N. Y., ktorá sa zakaždým uspokojila konštatovaním, že nie je uvedený ako vlastník v liste vlastníctva, a preto mu nebola v tejto veci nápomocná. Uviedol, že ako stavebník v zmysle stavebného povolenia je povinný plniť v súvislosti so stavbou určité povinnosti, čo mu odporkyne neumožňujú. Rovnako mu vyplývajú povinnosti voči dodávateľom energií. Zdôraznil, že s manželkou investovali do prestavby a prístavby rodinného domu nemalé finančné prostriedky a vzhľadom na to, že skutočnosť či rodinný dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je sporná, je potrebná jeho ochrana ako účastníka konania, keďže rodinný dom až do začiatku I. XXXX nerušene užíval. Uviedol, že v čase, keď býval v rodinnom dome, energie platil výhradne on, keď bol následne nútený opustiť rodinný dom, pravidelne odovzdával informácie o výške poplatkov odporkyni v 1.rade s tým, že ak energie v rodinnom dome využíva, má ich aj uhradiť. Zdôraznil, že je s odporkyňou v 1.rade momentálne v rozvodovom konaní, pričom od začiatku I. XXXX mu bráni k prístupu k vlastným veciam, on v súčasnej dobe nemá vyriešenú bytovú situáciu, a preto je nútený bývať v podnájme u svojich rodičov, hoci prestavba rodinného domu je aj v zmysle stavebného povolenia koncipovaná ako dve samostatné bytové jednotky. Zdôraznil, že odporkyne vymenili zámok na rodinnom dome, a preto je nútený vzniknutú situáciu opakovanie riešiť privolaním polície. Poprel však, že by opakovane fyzicky napadol odporkyňu v 1.rade alebo ich dcéru, prípadne, že by ich ohrozoval na živote, tieto tvrdenia nie sú podporené žiadnym dôkazom a pokiaľ ide o ambulantnú správu zo dňa X. XX. XXXX, ktorá je viac ako tri roky stará, o tejto až doteraz nevedel a poprel, že by lekárske ošetrenie malo akýkoľvek súvis s jeho konaním. V tejto súvislosti uviedol, že až E. J. XXXX bolo jeho manželstvo odporkyňou v 1.rade harmonické bez incidentov. Poukázal na to, že proti nemu nikdy nebolo v súvislosti s násilím voči manželke ani dcére vedené žiadne konanie či už pred orgánmi polície alebo obvodným úradom z dôvodu priestupku počas celej doby trvania manželstva. Poprel tvrdenie odporkýň, že by poškodzoval zariadenie rodinného domu, keďže od J. XXXX nežil v

spoločnej domácnosti s manželkou a jej neplnoletou dcérou a odporkyňa v 1.rade mu bránila v prístupe do rodinného domu. Na základe uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Zároveň založil do spisu záznam o podaní oznámenia zo dňa XX. X. XXXX a potvrdenie polície zo dňa X. X. XXXX.

Písomným podaním zo dňa X. XX. XXXX odporkyne poukázali na neúnosnosť situácie po vydaní uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, keďže navrhovateľ ničí majetok nachádzajúci sa v rodinnom dome, fyzicky napadol priateľa odporkyne v 3.rade, odporkyne žijú v každodennom strachu z navrhovateľa, navrhovateľ neužíva rodinný dom na účely bývania, nebýva v ňom a ani v ňom neprespáva a zneužíva vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia na poškodzovanie odporkýň, na ničenie hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome a na vynášanie hnuteľných vecí z rodinného domu, odporkyňa v 1.rade všetky incidenty hlásila na polícii. Zároveň doložili záznam o podaní oznámenia zo dňa X. XX. XXXX, záznamy o podaní oznámenia zo dňa 5. 11. 2012, ambulantnú správu zo dňa X. XX. XXXX, lekárske potvrdenie zo dňa X. XX. XXXX, vyjadrenie navrhovateľa k návrhu na rozvod zo dňa XX. X. XXXX.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov odvolania podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporkýň je dôvodné.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom.

Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej.

Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho

konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej.

V posudzovanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že navrhovateľ sa domáha nariadením predbežného opatrenia dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania tak, aby mu bol umožnený vstup a nerušené užívanie rodinného domu, ktorý je podľa neho v bezpodielovom spoluvlastníctve s jeho manželkou, odporkyňou v 1.rade, s ktorou je momentálne v rozvodovom konaní. Navrhovateľ odvodzoval svoje bezpodielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu zo skutočnosti, že odporkyňa v 1.rade uzatvorila kúpnu zmluvu pred uzatvorením manželstva, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený po uzatvorení manželstva, ako aj prestavbou a prístavbou pôvodného rodinného domu zo spoločných finančných prostriedkov počas manželstva, čím došlo k vybudovaniu prízemia pôvodného rodinného domu, bola vybudovaná prístavba rodinného domu a nadstavené prvé poschodie nad pôvodným rodinným domom a nad prístavbou k rodinnému domu.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v danom štádiu postupu konania dostatočne neosvedčil hmotnoprávny základ žaloby, nakoľko len na základe týchto jeho tvrdení uvádzaných v návrhu, nemožno spoľahlivo usudzovať na pravdepodobnosť úspechu jeho návrhu vo veci samej. Navrhovateľ totiž neuviedol žiadne také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vlastnícke právo odporkyne v 1.rade k rodinnému domu do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť predbežným opatrením ochranu jeho nároku domáhajúceho sa ním v základom konaní vo veci samej.

Pokiaľ je v danom štádiu konania vlastnícke právo navrhovateľa k rodinnému domu sporné, je potrebné splnenie podmienok pre nariadenie predbežného oparenia, ktorým sa domáha neobmedzeného vstupu do domu a jeho neobmedzeného nerušeného užívania zvlášť prísne posudzovať, nakoľko ide o značný zásah do vlastníckeho práva odporkýň. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v znení, v akom je predbežné opatrenie navrhované, by svojím rozsahom (bez presného vymedzenia miesta vstupu a konkrétnych častí domu a miestností, vzhľadom na to, že ide podľa tvrdenia navrhovateľa o dve samostatné bytové jednotky) neprimerane obmedzovalo odporkyne vo výkone ich užívacích práv.

Vzhľadom na to sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odporkýň, že len na základe skutočností uvádzaných v návrhu nemožno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania priaznivého rozhodnutia vo veci samej, nakoľko navrhovateľ neosvedčil v návrhu také relevantné skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok, ktorého sa chce domáhať vo veci samej.

Odvolací súd tiež považoval za opodstatnenú obranu odporkýň v tom, že v danom prípade absentuje aj osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, v podobe bezprostrednosti ohrozenia nároku navrhovateľa vo veci samej, nakoľko nenariadením požadovaného predbežného opatrenia nebude nijako zhoršené postavenie navrhovateľa v základnom konaní, nedôjde k ohrozeniu ním tvrdeného vlastníckeho práva, a preto nie je daná ani vecná súvislosť medzi nariadením požadovaného predbežného opatrenia a nárokom uplatňovaným vo veci samej.

Za tejto situácie sa teda nariadenie predbežného opatrenia nejaví potrebné ani z hľadiska efektívneho zabezpečenia ochrany vlastníckych práv navrhovateľa, keďže neumožnením mu vstupu a užívania domu, nemôže dôjsť k hrozbe reálneho nebezpečenstva v podobe zhoršenia alebo oslabenia jeho právneho postavenia v základom konaní, a preto nemôže byť ani daná naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov v záujme zabezpečenia ochrany práv navrhovateľa, ktorých sa bude domáhať v základnom konaní. Nenariadením predbežného opatrenia tak nie je potrebné zabezpečiť nerušený priebeh ďalšieho postupu konania, a nedôjde tým ani k oslabeniu procesnoprávneho postavenia navrhovateľa v konaní vo veci samej.

Rovnako nebola osvedčená naliehavosť potreby zabezpečenia dočasného bývania navrhovateľa v predmetnom dome, keďže navrhovateľ nie je výlučne odkázaný na bývanie v ňom. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že mu odporkyne neumožňujú N. J. XXXX užívanie domu, vo svojom návrhu v tejto súvislosti poukazuje na to, že L. J. XXXX odišiel bývať k rodičom z dôvodu potrebnej opatery a pomoci po úraze a L. R. XXXX z dôvodu doštudovania, ktorému mu mala odporkyňa v 1.rade brániť. Odporkyne preto dôvodne argumentujú tým, že navrhovateľ v čase podania návrhu L. D. XXXX nijako neosvedčil, že by mu bránili vo vstupe či užívaní domu, keďže až v T. XXXX vymenili zámok na dome, avšak dovtedy mal navrhovateľ k nemu prístup, keďže mal od domu kľúče. Rovnako mal navrhovateľ prístup k poštovej schránke, ktorá je umiestnená z ulice, a preto v tejto súvislosti nie je potrebné, za účelom vyberania si pošty, predbežným opatrením mu sprístupniť rodinný dom. Taktiež potreba usporiadania si vecí vo vzťahu k dodávateľom energií a ako stavebníka v stavebnom konaní nemôžu byť relevantným dôvodom pre sprístupnenie domu navrhovateľovi, nakoľko tieto skutočnosti nemajú žiaden vecný súvis s predmetom budúceho konania vo veci samej. Napokon ani vlastnícke právo navrhovateľa k stavbám garáže a skladu náradia nachádzajúcim sa pri rodinnom dome nemôže zakladať ním požadovanú dočasnú úpravu vzťahov v konaní, predmetom ktorého je vlastníctvo k rodinnému domu.

Pokiaľ má požadované predbežné opatrenie navrhovateľovi umožniť vstup a užívanie domu z dôvodu zadržiavania mu vecí odporkyňami, ktoré má v rodinnom dome, je potrebné uviesť, že v takejto podobe predbežné opatrenie presahuje rámec predmetu konania vo veci samej, nakoľko sa týka (iného) nároku navrhovateľa na vydanie vecí v jeho vlastníctve zadržiavaných odporkyňami v rodinnom dome, a preto ani uvedená potreba neopodstatňuje predbežným opatrením mu umožniť vstup a užívanie domu.

Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu odvolací súd považoval za opodstatnenú argumentáciu odporkýň, na ktorej založili svoje odvolacie dôvody a dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne v danom štádiu konania neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie ním požadovaného predbežného opatrenia, a preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti zmenil tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol (ust. ).

O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté samostatným uznesením (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.