Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1130-2011.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1130/2011
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Miroslav Tapolčányi - GT TRANS, IČO: 22 710 337, so sídlom Komárno, Košická č. 3/1 proti povinnému: F.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Z. H. Č.. XXX, o vymoženie príslušenstva pohľadávky oprávneného v sume 1.551,12 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii pod sp. zn. 7Er/1130/2011 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Poláka, exekútorský úrad Skalica, Mazúrova č. 2, EX 1374/11 z a m i e t a .
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie pod sp. zn. 7Er/1130/2011 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Poláka, exekútorský úrad Skalica, Mazúrova č. 2, EX 1374/11 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Tunajší súd na základe návrhu oprávneného vydal dňa 05.10.2011 pod. sp. zn. 7Er/1130/2011 poverenie č. 5401 061157 na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1.551,12 Eur a trov exekúcie v prospech oprávneného pre súdneho exekútora JUDr. Ivana Poláka ( EX 1374/2011). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/44/2010-134 zo dňa 20.05.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 20.05.2010.
Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 16.09.2012 a dňa 26.09.2012 podal na poštovú prepravu námietky proti exekúcii, ktoré boli doručené na exekútorský úrad JUDr. Ivana Poláka dňa 27.09.2012. Teda povinný podal námietky proti exekúcii v lehote podľa § 50 Ex. poriadku.
Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že zaplatil dve sumy 700 Eur a 382,69 Eur o čom predložil aj listinný dôkaz- kópiu poštových ústrižkov o zaplatení sumy 700 Eur zo dňa 18.05.2012 a sumy 382,69 Eur zo dňa 17.09.2012. Na základe uvedeného povinný žiada, aby súd jeho námietkam vyhovel a exekúciu v plnom rozsahu zastavil.
Podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 233/95 Z.z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Exekučný poriadok ustanovuje, akými skutočnosťami je možné námietky proti exekúcii odôvodniť. Môžu nimi byť len dôvody, ktoré zákon pripúšťa. Na iné dôvody súd nemôže prihliadať (výnimkou sú
len skutočnosti, na ktoré musí súd pri rozhodovaní prihliadnuť z úradnej povinnosti, napríklad strata spôsobilosti byť účastníkom konania). Navyše tieto skutočnosti môžu spočívať iba v skutočnostiach, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a zároveň: a) ktoré spočívajú v zániku nároku, b) ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) v dôsledku ktorých je exekúcia neprípustná, alebo d) v tom, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby označenej v exekučnom titule. Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal v čase po vydaní exekučného titulu, avšak ešte pred začatím exekučného konania ( teda pred dňom kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie), pretože konanie o námietkach je sporom o to, či exekúcia začala oprávnene. Ak je nárok oprávneného splnený až po začatí exekučného konania, potom je exekúcia začatá dôvodne. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka).
Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie podľa § 57 Zák. č. 233/95 Z.z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Súd preskúmaním námietok povinného zistil, že námietky povinného sú nedôvodné. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu neuhradenia pohľadávky povinným, teda jeho návrh bol podaný dôvodne. Povinný bol exekučným titulom zaviazaný na zaplatenie sumy 1.551,12 Eur a svoju povinnosť si nesplnil. Rozhodnutie, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom nadobudlo vykonateľnosť dňa 20.0.52010, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 26.07.2011, teda povinný mal viac ako dosť času na dobrovoľné plnenie. Vo svojich námietkach povinný uvádza, že zaplatil spolu sumu 1.082,69 Eur, súd však v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že uhradením sumy 1.082,69 Eur nedošlo k úplnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného, ale len k čiastočnému, nakoľko celá pohľadávka predstavuje sumu 1.551,12 Eur. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že k plneniu došlo až po začatí exekúcie kedy plnenie už nie je považované za dobrovoľné, ale za nútený výkon rozhodnutia, z ktorého povinnému plynú aj ďalšie povinnosti, a to uhradiť trovy začatého exekučného konania vypočítané v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 16.09.2012. V danom prípade má tunajší súd na základe uvedeného za to, že nie je dôvod na to, aby námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, pretože nespĺňajú náležitosti podľa § 50 ods. 1 Ex. poriadku teda, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.
Povinný súčasne s námietkami proti exekúcii podal aj návrh na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu. Svoje podanie odôvodnil tými istými skutočnosťami ako námietky proti exekúcii, teda, že došlo z jeho strany k plneniu.
Podľa § 57 ods.1 Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 57 ods.2 Ex. poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Tunajší súd je v danom prípade toho názoru, že nie je dôvod na to, aby návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel, pretože návrh povinného vychádzal len zo skutočností tvrdených v námietkach proti exekúcii, ktoré súd po ich preskúmaní zamietol. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že povinný neuvádza, žiadne relevantné dôvody, pre ktorý by súd mal vyhovieť jeho návrhu a návrh povinného na zastavenie exekúcie nespĺňa náležitosti podľa ustanovení § 57 a 58 Ex. poriadku.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti s poukazom na to, že námietky povinného nespĺňajú náležitosti podľa § 50 Ex. poriadku ako aj s poukazom na to, že ani návrh povinného na zastavenie exekúcie nespĺňa náležitosti podľa § 57 a 58 Ex. poriadku mal tunajší súd za to, že nie je dôvod na to, aby povinnému vyhovel, a preto rozhodol o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Podľa § 49 ods.2 O.s.p. Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomností i na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie.
Podľa § 49 ods.3 O.s.p. Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na doručovanie označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných predpisov alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde
s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti podľa odseku 4.
Podľa § 49 ods.4 O.s.p. Ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia.