Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-126-2012.pdf
PDF · 81.64 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/126/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu CaC clearing, s.r.o. Letná 45, Košice, IČO: 36 194 336, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 5, Košice, proti žalovanému I. B., bytom N. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 7, 081 01 Stropkov, o zaplatenie 1.024,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C 24/2012-53 zo dňa 2.7.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok vo výške 54,37 eur. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 82,85 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.12.2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.024,75 eur s príslušenstvom z titulu poskytnutia úveru na nákup spotrebného tovaru na základe zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou HOME CREDIT Slovakia s.r.o. Pohľadávka bola žalobcovi postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky. Žalobca pred začatím pojednávania zobral žalobcu v celom rozsahu späť bez udania dôvodu a navrhol konanie zastaviť. S ohľadom na späťvzatie žaloby konanie podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. zastavil. Vrátenie súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Výrok o priznaných trovách konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. Konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý si ich aj v stanovenej lehote vyčíslil. Priznané trovy konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a priznal mu trovy právneho zastúpenia advokátom za 1 úkon právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. l, § 14 ods. l, písm. a) cit. vyhlášky vo výške 61,41 eur, l krát režijný paušál vo výške 7,63 eur a 20% DPH v sume 13,81 eur, spolu vo výške 8,85 eur a ich zaplatenie uložil žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, a to proti výroku o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi, včas podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu prvého
stupňa, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Podľa neho v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľov HOOS (ďalej Združenie) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Nakoľko zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, navrhovateľ sa nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Podľa neho v predmetnej veci nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom a nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Sú toho názoru, že ak združenie na ochranu spotrebiteľov sa rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje) musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému zvyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť mal súd prvého stupňa prihliadať a aplikovať zákonné ustanovenie § 150 O.s.p.
Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu, v akom bolo napadnuté, t.j. iba vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Ostatné výroky neboli odvolacím súdom preskúmané, nakoľko neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2,3 O.s.p.)
Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním.
Podľa § 93 ods. 2 až 4 veta prvá O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi, alebo proti odporcovi, zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak dôjde k zastaveniu konania, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma mieru zavinenia účastníkov konania na tomto zavinení. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, v prvom rade skúma to, či v dôsledku správania sa žalovaného nedošlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby (napr. ak by si žalovaný po podaní žaloby splnil žalovanú povinnosť). Pokiaľ nejde prípad v zmysle druhej vety citovaného ustanovenia (t.j. späťvzatie v dôsledku správania sa žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď. R 49/1993).
Ako správne konštatoval súd prvého stupňa, náležite posudzujúc úkon žalobcu z hľadiska procesného zavinenia na zastavení konania, zastavenie konania zavinil žalobca. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybňuje.
Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu je nadbytočnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka. Na margo tejto námietky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 2 až 4 veta prvá O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi, alebo proti odporcovi, zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“ pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa a z toho dôvodu nemá mať v tomto konaní právo na kvalifikované právne zastúpenie. Bez pochýb vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p..
Táto argumentácia žalobcu neobstojí zásadne ani vo svetle legislatívy Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ. „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Dôvodenie predmetom činnosti vedľajšieho účastníka žalobcom je neudržateľné aj v spojitosti so základnými princípmi občianskeho súdneho konania. Aj z ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. vyplýva, že postavenie vedľajšieho účastníka je rovnaké ako u účastníka konania a tento má rovnaké práva ako účastník konania, pričom koná sám za seba.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto nadväzujúc na uvedené právne závery odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou v konaní vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania právo na náhradu účelne vynaložených trov konania..
Bez pochýb vedľajší účastník vykonal úkony týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 1.012,75 eur s príslušenstvom a trov konania. V uplatnenom nároku žalobcom voči žalovanému, bol žalovaný za účinnej pomoci vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na ochranu jeho práv, úspešným účastníkom. Zo spisu nepochybne vyplýva, že predmetom konania, v
ktorom vystupoval vedľajší účastník na strane žalovaného bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a v tomto konaní bol žalovaný jednoznačne úspešným účastníkom v celom rozsahu, keďže v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby. Odvolací súd je toho názoru, že podľa výsledku konania vo vzťahu k rozhodnutiu o žalovanom nároku s príslušenstvom vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania v plnej výške podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p..
Výpočet náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňovým súdom bol realizovaný správne, preto odvolací súd nemal dôvod meniť výšku trov určených súdom prvého stupňa.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.