Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-172-2012.pdf
PDF · 93.41 KB
Case nature
Subarea
6Co/172/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G. P. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.898,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo 7. augusta 2012, č. k. 13C/398/2011-97, vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajší účastník je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia Advokátskej kancelárii TOMÁŚ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie o zaplatenie sumy 1.898,56 eura s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.289,22 eura od 11.03.2006 do zaplatenia zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 159,17 eura. Súčasne žalobcovi vrátil zo zaplateného súdneho poplatku za návrh sumu 106,87 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia zastal názor, že aj vedľajší účastník na stane žalovaného má procesné právo vzniesť námietku premlčania v rámci obrany proti žalobnému návrhu. Mal za to, že tento názor zastáva aj žalobca, ktorý po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania s námietkou premlčania prípisom súdu oznámil, že žalobu berie späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť s tým, že mu bude vrátený súdny poplatok. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Dodal, že žalobca bez zavinenia žalovaného zobral žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním. Bol toho názoru, že v danej veci sa konanie muselo zastaviť pre správanie žalobcu. Nemal preukázaný žiadny dôvod osobitného zreteľa pre postup podľa § 150 OSP a s poukazom na túto skutočnosť uviedol, že žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 159,17 eura. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli a ani postupom podľa § 151 ods. 1 OSP žalovaný nenavrhol rozhodnúť o náhrade trov konania.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie žalobca a vedľajší účastník.
Žalobca sa v odvolaní domáhal zmeny napadnutého uznesenia a nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 eura s DPH (9,96 eura + 9,16 eura) za podanie odvolania. V odvolaní uviedol, že sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko je zjavne neodôvodnené a má znaky arbitrárnosti. Argumentoval tým, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Mal za to, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Dodal, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Zastal názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Poukázal na to, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania. Dal do pozornosti, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom, a navyše vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach.
Vedľajší účastník v odvolaní navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka zmeniť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213,50 eura. Uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal, pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov konania, z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej ako „vyhláška“) na daný skutkový stav nie je náležitá. Jednak vedľajší účastník na strane žalovaného nie je samotným spotrebiteľom, ale právnickou osobou (občianskych združením) založenou za účelom ochrany práv spotrebiteľov. Nie je toho názoru, že žalovaný - spotrebiteľ, nebol v spore úspešný. Žalovaný bol v spore úspešný práve v dôsledku úkonov vedľajšieho účastníka stojaceho na jeho strane tým spôsobom, že žalobca bol kvôli vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nútený vziať žalobu na začatie konania späť, čoho následkom bolo konanie v celom rozsahu zastavené. Malo dôjsť k rozhodnutiu a aplikácii podľa § 10 ods. 2 vyhlášky v spojitosti s ust. § 10 ods. 1.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Zaujal názor, že ním vznesená námietka premlčania mala preukázateľne za následok späťvzatie žaloby na začatie konania. Uviedol, že námietka premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu. Námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych právnych predpisov. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobca vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Dôvodil, že nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných v § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom. Mal za to, že súd prvého stupňa v tomto prípade o trovách konania správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP (správne § 146 ods. 2 prvá veta OSP) a to vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník stojaci v konaní na strane žalovaného mal vo veci plný úspech. V závere svojho vyjadrenia vedľajší účastník uviedol, že v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu prvého stupňa žiadal, aby v zmysle 109 ods. 1 písm. c) OSP pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil, a požiadal Súdny dvor európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci, ako o predbežnej otázke.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. V predmetom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j., že poskytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky uviedol, že Súdny dvor EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje oprávnenie.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa § 220 OSP. V nenapadnutých častiach, týkajúcich sa zastavenia konania, vrátenia súdneho poplatku a náhrady trov konania žalovaného nadobudlo uznesenie právoplatnosť.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 201 OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 OSP). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení, všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP). Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 OSP možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Cieľom novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov vyplýva z § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 OSP. Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na stranu ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka, alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.
Nakoľko zastavil súd prvého stupňa konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, musel sa odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať použitím § 146 ods. 2 OSP a skutočnosťou, či niektorý z účastníkov zavinil zastavenie konania. Zavinenie posudzoval výlučne z procesného hľadiska, teda podľa
procesného výsledku. V prípade, ak by bolo zastavenie konania zavinené účastníkom konania, súd musí priznať ostatným účastníkom náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci vstúpil vedľajší účastník do konania podaním zo dňa 10.05.2012. V tomto podaní Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo, že vstupuje podľa § 93 ods. 2 OSP do konania ako vedľajší účastník a zároveň vznieslo námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanému. V prílohe predložili plnomocenstvo pre HKP Legal, s.r.o. a Stanovy spotrebiteľského združenia OSA, pričom žiadali o zaslanie návrhu na začatie konania v elektronickej verzii. Zároveň navrhli, aby im súd priznal náhradu trov konania. Odvolací súd konštatoval, že v dôsledku skutočnosti, že vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu pre späťvzatie žaloby na začatie konania, by bol žalobca povinný uhradiť trovy konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zdieľa postavenie účastníka, na ktorého stranu do konania vstúpil. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval trovy právneho zastupovania vo výške 213,50 eura. Odvolací súd podrobil priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi skúmaniu z hľadiska ich účelnosti. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Podľa čl. 47 Ústavy SR, má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, a preto žalovaným nič nebráni dať sa zastúpiť advokátom, ktorého si sami zvolia. Nie je účelné ani nevyhnutné, aby robil vedľajší účastník v tomto procese „prostredníka“, vzhľadom na skutočnosť, že evidentne sám žalovaným pomôcť nevie, i keď bol za týmto účelom založený. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok, a aj v prípade ak má účastník nárok na náhradu trov konania, každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Odvolací súd poukázal na to, že základným poslaním Spotrebiteľského združenia OSA, je podľa Stanov realizácia združovacieho práva občanov za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov v najširšom spektre možnosti a záujmov. Dospel k záveru, že samotné združenie je vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, a preto by malo byť spôsobilé chrániť práva a záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Toto právo mu neupiera, iba konštatuje, že tieto finančné prostriedky nepovažuje za účelné vynaložené na uplatňovanie a bránenie práva. Ak sa vedľajší účastník aj napriek uvedeným skutočnostiam dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba, ale bez práva na náhradu trov konania. Takéto zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a zástupcom vyúčtované trovy konania preto považoval za neetické, keď zástupca vedľajšieho účastníka si účtoval trovy konania za úkon prípravy a prevzatie zastúpenia, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pri vstupe do konania o danom spore nemal žiadnu vedomosť a o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani žalovaný, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu žalovanej strany, ktorej záujmy mal hájiť v danom spore a bez toho, aby mal náležitú vedomosť, odhliadnuc od spisovej značky a mena účastníka konania, o skutkovom stave danej veci, z čoho možno vyvodiť záver, že uvedený vstup do konania je paušálny a vedľajší účastník tak postupuje aj v stovke ďalších prípadov. Z takto vyčíslených trov právneho zastúpenia, ktoré si vedľajší účastník uplatnil už pri oznámení o vstupe do konania a hromadného vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa, zastúpenom advokátskou kanceláriou, skôr navodzuje dojem, že jeho účelom nebola ochrana samotného spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 220 OSP zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Žalobca, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, preto mu odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 OSP v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP náhradu trov právneho zastúpenia čiastočne priznal. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 19,12 eura a to podanie odvolania (polovica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) vo výške 8,30 eura a režijného paušálu vo výške 7,63 eura a 3,19 eura (20 % DPH), keď predmetom odvolania bol len výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v sume 159,17 eura. Nepriznal mu odmenu za úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka, pretože ho nepovažoval za účelne vynaložené. Už vo svojom podaní zo dňa 29. 06. 2012 (v spise na č.l. 78-79) okrem jednej vety, že berie návrh späť v celom rozsahu, sa zaoberal priznaním resp., nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi a veľmi podrobne rozoberal skutkovú aj právnu situáciu.
V samotnom odvolaní a v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka riešil tú istú situáciu opakovane, a preto tento úkon považoval za nadbytočný a účelový.
Pretože však žalobca bol zastúpený advokátom, ktorý vykonáva činnosť ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným - vykonávajúci advokáciu v mene a na účet spoločnosti podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii, je povinný túto náhradu trov konania zaplatiť Advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš Kušnír, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.