Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-147-2007.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9T/147/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v senáte zloženom z predsedu Mgr. Evy Straškovej a prísediacich Alžbety Kaššaiovej a Pavla Celenga na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. J. H. B. W. C. , nar. XX. XX. XXXX P. W., bytom L. B. N. XXX, r. č. XXXXXX/XXXX,
j e v i n n ý , ž e
- od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2003 do 15. 06. 2007 vo Veľkých Zlievciach opakovane v spoločnej domácnosti bil rukami po celom tele, taktiež aj drevenou palicou, koženým opaskom svojho maloletého syna Y.B. J., nar. XX. XX. XXXX, spôsoboval mu krvné podliatiny po celom tele, zakazoval mu navštevovať matku H. Š., po návštevách maloletého Y. u matky ho taktiež zbil, maloletého posielal do školy špinavého a v špinavom odeve, tak, že zapáchal, v zimnom období bez dostatočného zimného oblečenia, v presne nezistený deň v mesiaci jún 2006 udrel maloletého drevenou násadou od metly a spôsobil mu zlomeninu vzdialenej časti pravej lakťovej kosti pri zápästí bez posunu úlomkov s pracovnou neschopnosťou v rozsahu 31 dní,
t e d a
- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, spôsobením rán, ponižovaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia a hygieny, čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l
- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
odôvodnenie:
Na obžalovaného Y. J. námestníčka Okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši podala dňa 05. 12. 2007 obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák.
Obžalovaný Y. J. spáchanie protiprávneho konania popieral, i keď pripustil, že svojho maloletého syna trestal bitkou, ale neudieral ho žiadnymi predmetmi, v priebehu celého konania poukazoval na osobnosť samotného maloletého Y. J., jeho hyperaktivitu, nezvládateľnosť a vplyv jeho matky H. Š.. Pokiaľ ide o špinavé či potrhané oblečenie maloletého, toto odôvodňoval syndrómom ADHD, ktorým maloletý trpí a tiež konfliktmi s kamarátmi a spolužiakmi, ktoré mu potom ubližovali. Obžalovaný tvrdil, že celá jeho starostlivosť o syna bola v poriadku aj v oblasti výchovných metód.
Súd vypočul i samotnú matku maloletého Y. H. Š., ktorej bol maloletý následne zverený do výchovy a starostlivosti. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že súd jej zveril syna do výchovy 08. 10. 2007, keďže syn dobitý ušiel od otca k nej, a následne išla na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň uviedla, že i v priebehu spolužitia s obžalovaným ju tento týral, vyhrážal sa jej, a vlastne sa jej ani nedovoľoval riadne starať o syna. Pokiaľ bol maloletý Y. J. zverený do výchovy matky, táto sa mu snažila poskytnúť všetko, čo bolo v jej silách, nemala však dostatok finančných prostriedkov, a uviedla tiež, že po stretnutí s otcom sa správanie maloletého zmenilo, začal sa zle správať (žobral pred Lidlom), nedal si povedať, a následne bol umiestnený v Reedukačnom domove Mlynky - Biele Vody. Podľa vyjadrenia svedkyne maloletý chcel mať všetkého veľa, z toho dôvodu začal kradnúť, a keďže nezvládala jeho výchovu, chodila aj k psychologičke Dr. Makanovej, a po porade na odbore sociálnych vecí súhlasila, aby tento išiel do reedukačného domova. Podľa svedkyne Š. maloletý nemal hygienické návyky, nebol k tomu v predchádzajúcom období obžalovaným vedený. Uviedla, že si zvykol sám ubližovať, nechcel nosiť spodnú bielizeň, keďže na túto z pobytu u obžalovaného nebol zvyknutý. Podľa jej názoru kým bol maloletý u obžalovaného, v prípade, že sa stretli, bol nedostatočne oblečený, mal na sebe neopraté veci a na nohách starú obuv. Konanie obžalovaného neoznámila príslušným orgánom z opatrnosti, aby mu obžalovaný neubližoval a aby neublížil ani jej. Svedkyňa tiež uviedla, že maloletý sa nechcel vrátiť k otcovi, a pokiaľ ide o obžalovaného, tento nikdy svedkyňu nekontaktoval v čase, keď bol syn zverený do jej výchovy a starostlivosti. Pripustila, že ani ona sa o zdravotný stav maloletého Y. dostatočne, nestarala nenavštevovala pedopsychiatra, čo odôvodňovala zlou finančnou situáciou, keďže mala v starostlivosti i ďalšie deti. Opakovane poprela akékoľvek ovplyvňovanie syna Y. J. ml. pokiaľ ide o jeho výpoveď proti obžalovanému.
Súd vypočul svedkyňu N. Ď., ktorá pracuje v Špeciálnej škole vo Veľkom Krtíši, ktorú navštevoval maloletý Y. J.. Táto svedkyňa uviedla, že učila maloletého v 6. ročníku, a podľa jej vyjadrenia rešpektoval učiteľov, i keď bol hyperaktívny (ADHD), jeho výsledky boli veľmi dobré, patril medzi najlepších žiakov. Zároveň tiež uviedla, že maloletý do školy chodil hladný, a stala sa aj situácia, kedy mu boli uhradené obedy zástupkyňou riaditeľa školy. Podľa svedkyne nedošlo k výraznej zmene v správaní maloletého Y. ani po zmene výchovného prostredia, o ktorej škola vedela. Maloletý bol pod dohľadom ÚPSVaR, ktorému škola dávala pravidelné správy o maloletom. Zároveň tiež uviedla, že ošatenie maloletého nebolo vždy dostatočné, a stalo sa, že v decembri prišiel do školy v teniskách a svetri, a taktiež že mal znaky od bitky na chrbte. Podľa svedkyne mu bolo poskytnuté oblečenie aj zo zásob školy, ktorej ho poskytujú sponzori.
Ďalej súd vypočul svedkyňu T. L., takisto zo Špeciálnej školy vo Veľkom Krtíši, podľa ktorej sa zvykol maloletý Y. správať v škole aj arogantne, a podľa svedkyne už v čase, keď maloletý bol zverený matke, bolo zistené, že žobral v meste.
Svedkyňa J. V., tiež zo Špeciálnej školy vo Veľkom Krtíši, sa k osobe maloletého vyjadrila v tom smere, že tento mal v rámci školy veľmi dobré vyučovacie výsledky, stávalo sa však, že prichádzal do školy oneskorene, ale neospravedlnene nevymeškával školu. Podľa tejto svedkyne chodil do školy čisto oblečený, nenosil si desiaty a v škole sa stravoval len sporadicky. Stávalo sa tiež, že kradol sladkosti. Táto svedkyňa učila maloletého v školskom roku 2008/2009, a v týchto súvislostiach chodila do rodiny matky H. Š., ktorá sa sťažovala na maloletého.
Ďalšia z učiteliek maloletého, svedkyňa T. Š., hodnotila maloletého Y. ako živé dieťa, ale šikovné, s dobrými výsledkami. S Y. bola v kontakte v čase, keď bol zverený do výchovy a starostlivosti matky. V tom čase chodil do školy pravidelne, i keď skromne oblečený, ale čisto.
Svedkyňa Q. T., ktorá tiež učila maloletého Y. J. v Špeciálnej škole, vo svojej výpovedi uviedla, že tento bol výrazne hyperaktívnym dieťaťom, z čoho vyplývali i problémy v škole, i keď jeho vyučovacie výsledky boli veľmi dobré, čím sa vynikal z kolektívu spolužiakov. Podľa jej názoru ani jeden z rodičov výchovu maloletého nezvládol, keďže dieťa s touto diagnózou, ktorú má stanovenú, vyžaduje veľmi citlivý prístup, a maloletý bol citovo deprimovaný a konal skratovo i v dôsledku toho. V čase umiestnenia maloletého u otca podľa výpovede svedkyne T. sa stalo, že prišiel tento do školy nedostatočne oblečený, na čom sa však mohlo podpísať i to, že maloletý Y. je hyperaktívny. Táto svedkyňa tiež vyslovila názoru, že maloletý nemal byť zverený ani do výchovy matky, keďže domácnosť tejto následne navštevovala často, prostredie, v ktorom žil maloletý, bolo nevyhovujúce, nemal tam absolútne žiadne súkromie, ani svoj vlastný životný priestor. Zároveň uviedla, že sa stretávala aj s otcom, teda obžalovaným, a ani tento výchovu maloletého nezvládol. Podotkla tiež, že na tejto situácii má svoj podiel viny aj sociálny odbor, keďže sa mal tento viacej venovať maloletému. Pokiaľ ide o začlenenie maloletého Y. do kolektívu spolužiakov, svedkyňa T. uviedla, že spolužiaci ho neakceptovali, lebo sa vzhľadom na jeho dobré vyučovacie výsledky vymykal z kolektívu. Podľa svedkyne sa jej osobne maloletý Y. nesťažoval na chovanie otca. Poukázala tiež na tú skutočnosť, že maloletý mal tendenciu klamať, čo však vyplýva z jeho diagnózy. Pokiaľ ide o dodržiavanie hygieny, svedkyňa uviedla, že v čase, keď bol u obžalovaného, nebola dostatočná, a maloletý chodil čistejší v čase, keď bol zverený svojej matke H. Š..
Ďalší svedok O. Š., ktorý je bývalým manželom družky obžalovaného, sa nevedel vyjadriť priamo k pomerom v domácnosti, uviedol však, že pokiaľ on sa stretol s maloletým, tento chodil čisto oblečený, bolo to neposedné dieťa, a pokiaľ chodil na návštevy svojho syna, bol len pri bráne domu a nechodil do domácnosti. Pokiaľ ide o trestanie maloletého, svedok uviedol, že obžalovaný zvykol nakričať na maloletého, ale bolo to potrebné v súvislosti s jeho chovaním.
Ďalší svedok H. J., ktorý bol susedom obžalovaného, uviedol, že maloletý Y. bol problematický, zvykol sa pobiť s chlapcami, a chodil aj kradnúť ovocie susedom, za čo ho obžalovaný zvykol vyhrešiť, ale on nebol svedkom žiadnej bitky.
Svedok T. X., ktorý je kamarátom obžalovaného a pomáhal pri rekonštrukcii domu vo Veľkých Zlievciach spoločne so svedkom J. a nebohým svedkom Z., uviedol, že s obžalovaným chodil na nákupy do Maďarska, kde obžalovaný s družkou nakupovali veci pre všetky deti, ale maloletý Y. veci, ktoré dostal, hneď zničil. Podľa svedka maloletý bol živý chlapec, ale obžalovaného nikdy nevidel biť toto dieťa.
Svedkyňa R., ktorá je tetou G.Ž. Š. (družky obžalovaného), a žila v spoločnej domácnosti s nimi, nevidela žiadne bitky zo strany obžalovaného a obžalovaný sa podľa jej názoru dobre správal nielen k deťom ale aj k nej.
Ďalej súd vypočul ako svedkov manželov H. O. a Y. O., ktorí sa však či už k spolužitiu obžalovaného s H. Š., ani k výchove obžalovaného v súvislosti so starostlivosťou maloletého Y. nevedeli vyjadriť. Podľa vyjadrenia svedkov sa stretávali viacej s maloletým v čase, keď bol zverený do výchovy matky, a v tom čase sa voči nim aj ich deťom správal normálne.
Svedkyňa G. Š., ktorá je družkou obžalovaného a žije s ním dlhodobo v spoločnej domácnosti, vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uvádzala, že s maloletým boli výrazné výchovné problémy, neposlúchal ani ju ani svojho otca, poškodzoval sám seba, oblečenie i veci okolo seba. Pokiaľ ide o trestanie maloletého, uvádzala, že obžalovaný aj ona trestali maloletého len tým spôsobom, že na neho nakričali, ale popierala fyzické trestanie zo strany otca. Pokiaľ ide o zlomenú ruku maloletého Y., podľa tejto svedkyne k tomuto nedošlo v domácnosti, ale niekde mimo domu. Zároveň uvádzala, že maloletého bíjavali deti v dedine, s ktorými sa dostával do konfliktu, a správanie maloletého sa ešte zhoršilo potom, čo začal navštevovať matku. Pokiaľ ide o odievanie maloletého, svedkyňa uviedla, že chodil čisto oblečený, nakupovali mu veci tak, ako ostatným deťom, aj v zime mal riadne zimné oblečenie. Podľa svedkyne maloletý často klamal, nechcel jesť, čo uvarila, a nedodržiaval ani hygienické návyky a nedal si povedať. Svedkyňa poprela akékoľvek násilné správanie obžalovaného aj voči sebe, resp. jej deťom Y. a T. Š..
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedkov Y. a T. Š., synov družky obžalovaného, ktorí na hlavnom pojednávaní popierali násilné konanie obžalovaného voči maloletému Y., aj voči nim samotným.
Svedok Y. Š. však v prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo dňa 13. 07. 2007 uviedol, že obžalovaný svojho syna Y. bil väčšinou preto, lebo tento „nebol dobrý“, avšak keď dostal bitku, tak to bola veľká bitka, dostal gumou, palicou, pričom mal aj čmuhy na tele. Obžalovaný podľa svedka bil svojho syna najmä po chrbte a takúto bitku dostával mal. Y. J. viackrát týždenne a zároveň tiež uviedol, že pokiaľ mal maloletý zlomenú ruku, vedel o tom, že mu to spravil obžalovaný. Zároveň tiež tento svedok uviedol, že pokiaľ obžalovaného maloletý neposlúchal, za trest mu nedal jesť. Neskôr však tento svedok svoju výpoveď odvolal a uviedol, že si to všetko vymyslel.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka poškodeného maloletého Y. J., ktorý na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach z prípravného konania. I naďalej trval na tom, že obžalovaný ho neprimerane trestal, za trest nedostával, pokiaľ neposlúchal, jedlo. Otec ho bil rôznymi predmetmi a pokiaľ ide o zlomeninu ruky, túto mu spôsobil práve obžalovaný. Pokiaľ ho obžalovaný trestal, bolo to vlastne po celom tele. Tak isto ho trestal aj pokiaľ sa dozvedel, že bol za svojou matkou H. Š.. Pokiaľ ide o modriny, ktoré mával na chrbte, tieto boli podľa svedka spôsobené obžalovaným a ukazoval ich aj svojej učiteľke N.. Ď., pokiaľ navštevoval Špeciálnu základnú školu vo Veľkom Krtíši. Tak isto uvádzal, že nemal primerané oblečenie ani obutie, zvlášť v zimnom období a chodil často v špinavom oblečení, keďže družka obžalovaného poriadne neprala. Tak isto tiež uviedol, že často nemal spodnú bielizeň ani ponožky. Podľa svedka býval tiež často hladný, ale z tohto dôvodu vošiel v tom čase do domu susedov, odkiaľ vzal sáčkové polievky. Na záver tiež uviedol, že svojho otca nemá rád. Pri konfrontácii so svedkom Y. L. poprel, že by niekedy uvádzal tú skutočnosť, že ho matka H. Š. ovplyvnila pri výpovedi, resp. že by si bol tvrdenia proti svojmu otcovi, teda obžalovanému Y. J. st., vymyslel.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj svedka Y. L., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa zvykol stretávať náhodne s poškodeným mal. Y. J., pokiaľ sa tento zdržiaval u svojej matky H. Š. a maloletý mu pri jednej z týchto príležitostí uviedol, že si vlastne pod vplyvom svojej matky vymyslel tvrdenia proti svojmu otcovi.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výsluchu Dr. Paškovej, Y. W., G. O., svedkyne I., Y. B., znaleckými posudkami MUDr. Barana, MUDr. Rovderovej, MUDr. Mikulášovej a Mgr. Sirankovej, Dr. Tibora Ďuriana, PhDr. Jindřicha Cupáka, správami na maloletého zo Špeciálnej školy, ktorú navštevoval, ÚPSVaR Veľký Krtíš, lekárskou správou maloletého, správou ÚPSVaR zo dňa 23. 04. 2007, rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. P 86/96-210 a 6P 123/2007-6, návrhom matky H. Š., rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 1T 113/00, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6To 14/01, správou Obecného úradu vo Veľkých Zlievciach, záznamom z psychologického vyšetrenia, správou psychiatrickej ambulancie, správou Obecného úradu Veľké Zlievce, rozhodnutím o výchovnom opatrení a záznamami zo šetrení ÚPSVaR Veľký Krtíš, rozsudkom sp. zn. P 86/96 Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 9T 17/2010 a 2T 112/2004, záverečným hodnotením dieťaťa - Y. J. od Reedukačného centra Košice, Bankov 15.
Súd dal vypracovať aj znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného a to MUDr. Jánom Vongrejom a MUDr. Ludvíkom Nábělkom, keďže obžalovaný si sám spôsobil popáleniny (už aj v predchádzajúcom čase), je liečený na Psychiatrickej ambulancii MUDr. Miloty Farbiakovej pre reaktívny depresívny syndróm ťažkého stupňa. Podľa tohto znaleckého posudku obžalovaný v čase spáchania skutku i neskôr trpel poruchou osobnosti, charakterizovanou ako akcentovaná, emočne instabilná, impulzívna osobnosť, čo je vo všeobecnosti považované za relatívne stálu osobnostnú charakteristiku a bol tiež konštatovaný nenávykový abúzus alkoholu bez znakov závislosti, zároveň tiež, že obžalovaný trpí depresívnou poruchou (aktuálne stále v liečbe). Znalci nenavrhli uloženie žiadneho ochranného liečenia.
Podľa znalkyne Dr. Rovderovej u maloletého ide o dieťa postihnuté odmalička somatopsychicky, keďže bolo toto v útlom veku opakovane operované, a negatívne psychické vplyvy následne pôsobili na jeho ďalší vývoj. Má výrazne narušený mravný vývoj, jeho intelekt je však v dolnom pásme populačnej normy. Znalkyňa tiež uviedla, že ona sama doporučovala umiestnenie maloletého do reedukačného ústavu. Podľa znalkyne ani jeden z rodičov výchovu maloletého nezvládol od začiatku a aj genetická výbava zohráva u maloletého svoju úlohu. Medzi rodičmi maloletého panuje ťažká disharmónia, ako to vyplynulo aj z ich poslednej komunikácie. Maloletý má dostatočné pamäťové schopnosti, konfabulácie u neho neboli zistené.
Po vykonanom dokazovaní, vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že obžalovaný Y. J. sa konania, ktoré mu je kladené za vinu v obžalobe, dopustil a mal za preukázané, že obžalovaný v období roku 2003 až do 15. 06. 2007 v domácnosti vo Veľkých Zlievciach, kde žil spolu s družkou G. Š., jej deťmi T. a Y., spoločnými deťmi a Y.Á. J. ml., tohto neprimerane fyzicky trestal (bil ho rukami, poriskom metly, koženým opaskom a pod.), spôsoboval mu tak zranenia (krvné podliatiny, resp. zlomeninu ruky), zanedbával jeho výchovu v oblasti hygieny, starostlivosti o čistotu ošatenia následkom čoho maloletý Y. J. v škole zapáchal, nezabezpečoval maloletému ani primerané oblečenie a obutie v zimných mesiacoch, bránil maloletému kontakt s biologickou matkou H. Š. a pokiaľ obžalovaný zistil, že sa maloletý s touto stretol, fyzicky ho trestal. Taktiež obžalovaný zanedbával starostlivosť o zdravotný stav svojho syna, ktorý dlhodobo trpí duševnou poruchou, syndrómom ADHD s nerovnomerným vývojom osobnosti, ktorá si vyžaduje zvýšenú citlivú starostlivosť. Maloletý preukázateľne utrpel zlomeninu ruky, kde aj ošetrujúci pediater maloletého MUDr. Tibor Kalmár pripúšťal možnosť násilia použitého voči maloletému. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Barana vyplýva, že zranenie, ktoré maloletý utrpel v júni 2006 (spomínaná zlomenina hornej končatiny) s veľkou pravdepodobnosťou vzniklo pôsobením tvrdého predmetu na vzdialenú časť predlaktia tak, že predmet smeroval na hlavu alebo chrbát poškodeného a tento sa bránil zdvihnutím ruky (toto zranenie podľa znalca typické pri napadnutí palicou a pri obrannom mechanizme poškodeného), i keď podľa znalca nemožno úplne vylúčiť ani pád poškodeného, považoval to však za menej pravdepodobné ako popísaný spôsob. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého Y. J. a to duševnú poruchu, syndróm ADHD je nevyhnutné tiež poukázať na tú skutočnosť, že maloletý Y. J. bol od 08. 09. 2004 v liečebno- výchovnom ústave v Ľubochni, ktoré obžalovaný svojvoľne ukončil napriek upozorneniu kompetentných, že tento pobyt je v záujme maloletého Y. (má tam zabezpečenú odbornú starostlivosť, ktorú obžalovaný sám nevie zabezpečiť a u maloletého počas tohto pobytu ustúpili nevhodné prejavy ako ničenie si vlastných vecí, zvláda hygienické i samoobslužné činnosti), keďže po letných prázdninách v roku 2005 už maloletého nevrátil do liečebne, tento ostal v domácnosti s odôvodnením, že obžalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov a pre maloletého toto nemá podstatný význam. Aj úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a psychologičkou Mgr. Makanovou bol jednoznačne odporúčaný iný spôsob liečenia maloletého ako ambulantnou formou, čo však obžalovaný nepripúšťal. Je potrebné tiež v súvislosti s príjmom obžalovaného podotknúť, že jeho príjem v tom čase predstavoval čiastku cca 16.000,- Sk (531,10 Eur). Obžalovaný teda týral blízku osobu svojho maloletého syna spôsobujúc mu fyzické i psychické utrpenie bitím, spôsobením rán, ponižovaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním nevyhnutnej starostlivosti, ošatenia a hygieny a tohto konania sa obžalovaný dopúšťal po dlhší čas. Súd konanie obžalovaného kvalifikoval zhodne s obžalobou ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný dostatočne nespolupracoval ani s lekármi, nevenoval sa dostatočne zdravotnému stavu maloletého v tom smere, že mal navštevovať pedopsychiatra, keďže maloletý, tak ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Editou Rovderovou, MUDr. Ivetou Mikulášovou, bol v liečbe pre syndróm ADHD, poruchy správania a emócií, poruchy učenia a úzkostné stavy. V týchto súvislostiach bol maloletý aj hospitalizovaný na Detskom psychiatrickom oddelení v Kremnici, odkiaľ ho však obžalovaný svojvoľne vzal domov napriek neukončenej liečbe, čo odôvodňoval, že to maloletému nepomáha a nepotrebuje to. Vzťah obžalovaného k maloletému bol necitlivý a chladný, a tento trpel aj nedostatkom stravy. Obžalovaného v tomto smere usvedčujú svojimi výpoveďami predovšetkým maloletý Y. J., ktorý podľa znalkýň Mgr. Sirankovej, MUDr. Rovderoveja a MUDr. Mikulášovej, aj keď trpí duševnou poruchou syndrómom ADHD táto nemá vplyv na jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, maloletý nie je zýšene sugestibilný, sklony ku klamstvu, vymýšľaniu si v danej veci u neho neboli zistené rovnako ako ovplyvnenie inou osobou, čiastočne aj H. Š., matkou maloletého, svedkýň Q. T., N. Ď., v ktorých starostlivosti bol maloletý počas vyučovacieho procesu ako aj pracovníkmi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Taktiež výpovede manželov B. z prípravného konania usvedčujú obžalovaného z používania neadekvátneho fyzického trestania maloletého. V neposlednom rade i samotný obžalovaný i pred pracovníkmi ÚPSVaR vo Veľkom Krtíši sám priznal, že maloletého fyzicky trestal najmä keď ho tento vyvedie z miery a obžalovaný stratí trpezlivosť. Súd tiež poukazuje na znalecký posudok vypracovaný na obžalovaného znalcami MUDr. Vongrejom a MUDr. Nábělkom (i keď v súvislosti s konaním obžalovaného voči samému sebe), že obžalovaný je emočne instabilnou impulzívnou osobnosťou s nenávykovým abuzom alkoholu bez znakov závislosti, a v čase vyšetrenia navyše trpel depresívnou poruchou. Znalec PhDr. Cupák vo svojom znaleckom posudku charakterizoval osobnosť obžalovaného ako mentálne podpriemerne diferencovanú, abnormne štrukturovanú s akcentáciou disociálnych čŕt, mravné cítenie u neho nedosahuje úroveň populačnej normy a agresivita patrí do trvalej výbavy obžalovaného. Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že maloletý bol
evidovaný v evidencii detí s poruchami správania od mája 2004 na podnet samotného obžalovaného, a zároveň následne absolvoval maloletý psychiatrické vyšetrenie u PhDr. Kubišovej, kde bol následne stanovený psychologický nález - syndróm ADHD, známky diskalkulie a dislexie, výchovné manko, vysoký neurotizmus, strach a nadpriemerná depresia, ktorá pramení z rodinného prostredia maloletého. Rozhodnutím tohto úradu zo dňa 18. 06. 2004 bol nad maloletým nariadený dohľad. I podľa správy tohto úradu obžalovaný ukončil pobyt maloletého Y. v Liečebno-výchovnom zariadení v Ľubochni s poukazom, že tento pobyt nemá žiadny význam pre jeho syna. Podľa správy úradu maloletý v rodinnom prostredí obžalovaného postráda chápajúce výchovné prostredie s trpezlivým prístupom, ktoré si vyžaduje jeho stav. Súd tiež poukazuje na závery tohto úradu, podľa ktorých otec maloletého má tendenciu konať len vo svoj prospech, a je menej citlivý ku svojmu okoliu. Súd teda konanie obžalovaného kvalifikoval v zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. Zo strany obžalovaného išlo o závažnejší spôsob konania podľa 138 písm. b) Tr. zák., teda že sa ho dopúšťal po dlhší čas. Súd opakovane musí upozorniť i na celkovú nízku sociálnu úroveň rodiny. Táto úroveň platí i pokiaľ bol maloletý Y. zverený do výchovy a starostlivosti matke H. Š.. Uložený dohľad podľa názoru súdu nesplnil svoj účel a ÚPSVaR sa mal venovať maloletému výraznejšie.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, obžalovaný Y. J. bol v predchádzajúcom čase 5-krát súdne trestaný, naposledy Okresným súdom vo Veľkom Krtíši pod sp.zn. 9T 17/2010 pre prečin podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Pri ukladaní trestu podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného, naopak bral do úvahy priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., ukladal trest pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 4 a § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. keďže vo veci sp. zn. 9T 17/2010 bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 300,- Eur, ktorý tento aj uhradil. Vzhľadom na odstup času od spáchania skutku súd ukladal trest za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa mal za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom a pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov a to vo výmere troch rokov nepodmienečne ako trest postačujúci pre nápravu páchateľa a pre výkon tohto ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).