Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10P-108-2012.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/108/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou E.. D. P. v právnej veci navrhovateľky: E.. E. E., F.. X.X. XXXX, T. A., P. XX, v konaní zastúpená D.. S. Q., I., A., P.. D. X proti odporcovi: O.. S. E., F.. XX.X. XXXX, Q. T. A., P. XX, Q..Č.. A., H. XX v konaní zastúpený D.. T. U., I., A., J.Z. X, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k mal. S., F.. X.X. XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto
rozhodol:
Súd manželstvo E.. E. E., S. G. F.. X.X. XXXX I. O.. S. E., F.. XX.X. XXXX, uzatvorené dňa X.X. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž., R. W. XX, S. XXXX, J. XXX, H..Č.. XX r o z v á d z a .
Mal. S. F.. X.X. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou XXX,-L. mesačne, vždy do 15.teho dňa v mesiaci, počnúc dňom výroku rozsudku o rozvode manželstva tak, že sumu XXX,-L. bude poukazovať k rukám matky a sumu XX,-L. na osobitný účet maloletého, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka a jeho číslo oznámi otcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Pre nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
U p r a v u j e sa styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený byť s maloletým každý párny týždeň v pondelok a v stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod., v piatok od 17,00 hod. do nasledujúcej nedele do 17,00 hod., nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod., každoročne počas jarných prázdnin od pondelku od 9,00 hod. do stredy 17,00 hod., v čase letných prázdnin od prvého júlového pondelka od 9,00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 17,00 hod., prvé dva týždne v auguste od prvého augustového pondelka od 9,00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 17,00 hod., každý párny rok od 25.12. od 9,00 hod. do 28.12. do 17,00 hod., od 30.12. od 9,00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 17,00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 9,00, od 27.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 17,00 hod., každý nepárny rok počas jesenných, polročných, Veľkonočných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17,00 hod.
Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní maloleté dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred bytom matky.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode. Maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená dieťa zastupovať, zo strany odporcu určiť výživné XXX,-L. mesačne. V písomnom návrhu žiadala styk odporcu so synom upraviť každý druhý víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. Na pojednávaní súhlasila s úpravou styku navrhnutou odporcom s výnimkou stretávania sa v priebehu pracovného týždňa. Poukázala na to, že otec trávi počas stretávania sa s dieťaťom čas u svojich rodičov v Q.. Pokiaľ by styk bol upravený aj počas pracovného týždňa museli by byť niekde vonku. Tak isto by takáto úprava nebola vhodná do budúcna keď dieťa už bude mať školské povinnosti. Tiež navrhla, aby počas štedrého dňa a Silvestra bol maloletý každý rok u iného z rodičov. Uviedla, že jej vzťah s odporcom bol v celku usporiadaný do obdobia, kým mala nastúpiť z materskej dovolenky do práce. Síce mala pocit, že odporca ju v návrate do zamestnania podporuje. Napriek tomu, že syn mal len dva roky. Neskôr jej začal vyčítať, že dieťa muselo ísť do jasiel. Pokiaľ bola na materskej dovolenke o všetko sa starala a odporca po návrate z práce mal všetko zabezpečené, avšak po nástupe do práce sa nestihla o všetko starať. Odporca sa nechcel odsťahovať od svojich rodičov i napriek tomu, že medzi ňou a jeho matkou dochádzalo k nezhodám. Osamostatnili sa a ž keď otehotnela. Mali problémy aj v intímnom živote, vyše roka sa intímne nestýkali, čo odporca vyriešil mimomanželskou známosťou, ktorá trvá dodnes. Napriek tomu, že sa zúčastnili pohovoru v manželskej poradni k zlepšeniu vzťahov nedošlo. Poukázala tiež na to, že odporca trávil väčšinu času v práci 10-12 hodín, niekedy aj víkendy. Od prerušenia spolužitia sa odporca so synom stretáva, pokiaľ zavolá, umožní mu byť s dieťaťom aj cez týždeň, dieťa následne plače, nakoľko chce byť s otcom dlhšie.
Odporca súhlasil s rozvodom manželstva a v zásade aj so skutočnosťami uvedenými navrhovateľkou. Nie je si však vedomý, že by medzi navrhovateľkou a jeho rodičmi boli nejaké problémy. Jednalo sa o dvojgeneračný dom, pričom mali k dispozícii samostatné poschodie. Uviedol, že po nástupe navrhovateľky do zamestnania ( v čom ju skutočne podporoval) sa začali prejavovať jej povahové vlastnosti ako hašterivosť a vulgárnosť, čo mu vadilo. Potvrdil, že mali problémy v intímnom živote, a že nadviazal vzťah s inou ženou, čo považuje za osobné zlyhanie. O mimomanželskej známosti povedal navrhovateľke vo februári tohto roka a známosť ukončil. Chcel manželstvo zachovať kvôli synovi. Síce navštívili poradňu, avšak navrhovateľka len raz, keďže aj u psychologičky reagovala podráždene. Priznal, že vzťah s priateľkou obnovil, keď mu navrhovateľka definitívne oznámila, že sa chce rozviesť. S dotyčnou už žijú v spoločnej domácnosti. V poslednom období dochádzalo medzi nimi k hádkam, do ktorých navrhovateľka zaťahovala aj dieťa napr. ho fyzicky napadla keď mal syna na rukách. Má záujem sa stretávať s dieťaťom, súhlasil so zverením syna do osobnej starostlivosti navrhovateľke a výživné navrhol upraviť vo výške XXX,-L. mesačne, nakoľko má za to, že táto suma pokryje všetky náklady pre dieťa. Chce naďalej maloletému kupovať veci navyše, avšak bol by rád keby sa financie dostali priamo synovi a nie k navrhovateľke. Styk navrhol upraviť každý párny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každú stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod, každý štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., každoročne počas jarných prázdnin od pondeľku 9.00 hod. do stredy 17.00 hod., počas letných prázdnin prvé dva júlové a prvé dva augustové týždne, v párnom roku od 23.12. do 9.00 hod. do 29.12. do 17.00 hod., v nepárnom roku od 30.12. od 9.00 hod. do 6.1. do 17.00 hod., nepárny rok počas jesenných, polročných a Veľkonočných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa do 17.00 hod.
Kolízny opatrovník pre prípade rozvodu manželstva rodičov navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca určiť výživné XXX,-L. mesačne, z dôvodu rozdielneho príjmu na strane rodičov a zachovania životnej úrovne maloletého. Zároveň navrhol styk otca s dieťaťom upraviť v zmysle otcovho návrhu.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Manželstvo účastníci konania uzatvorili dňa 9.9. 2006, po asi štvorročnej známosti, na základe vzájomnej citovej náklonnosti. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého sa narodil mal. S., F.. X.X. XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bola adresa A., P. XX. Po uzatvorení manželstva, až do otehotnenia navrhovateľky manželia bývali v rodinnom dome rodičov odporcu. Následne sa presťahovali do nadobudnutého bytu v A.. Manželstvo bolo vcelku usporiadané až do januára 2010, kedy navrhovateľka z materskej dovolenky nastúpila opätovne do práce. Začali sa častejšie hádky, odporca veľkú časť času trávil v práci. Nesúlad medzi manželmi nastal aj v intímnej oblasti, keď podľa tvrdenia odporcu ho navrhovateľka odmietala prakticky od svadby. V máji 2011 nadviazal vzťah s inou ženou, ktorý ukončil vo februári 2012 po priznaní sa k nevere. V snahe zlepšiť vzájomný vzťah účastníci navštívili manželskú poradňu, avšak k náprave vzťahov nedošlo. Následne sa navrhovateľka so synom odsťahovala k svojim rodičom a v mesiaci júl 2012, keď odporca sa z bytu odsťahoval, vrátila sa do spoločného bytu.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko z vykonaného dokazovania je preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo a vážne narušené. Napriek počiatočnej snahe oboch manželov a zachovanie manželstva a spolupráci s psychologičkou manželskej poradne, nedošlo k náprave, naopak podľa tvrdenia manželov ich vzájomné vzťahy sa zhoršili, čo vyústilo do prerušenia spolužitia. Za daného stavu berúc do úvahy kategorické odmietanie ďalšieho spolužitia zo strany oboch manželov nie je predpoklad, že by toto manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, resp. že by mohlo dôjsť k reparácii narušených vzťahov. Manželia spolu nežijú, nehospodária, vzájomne si nepomáhajú. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil na strane oboch účastníkov, ktorí mali od inštitútu manželstva rozličné očakávania, neboli schopní racionálne riešiť problémy, ktoré ich spolužitie prinieslo, pričom rozvrat vo vzájomných vzťahov zavŕšil odporca nadviazaním známosti s inou ženou.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Mal. S. na čas po rozvode súd zveril do osobnej starostlivosti matke berúc do úvahy zachovanie stability doterajšieho výchovného prostredia ako aj súhlasné stanovisko otca a kolízneho opatrovníka. Zo strany otca určil výživné vo výške XXX,-L. mesačne, ktoré výživné je primerané tak odôvodneným potrebám mal. dieťaťa ako i možnostiam a schopnostiam rodičov. Rodičia sú spoluvlastníkmi štvorizbového bytu, obidvaja sú zárobkovo činní. Otec dieťaťa za r. 2012 ( január až júl ) dosiahol priemerný čistý mesačný príjem X.XXX,XX L., matka za r. 2012 ( január - júl ) XXX,XX L. a poberá rodinné prídavky vo výške XX,XX L.. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Takto určené výživné rešpektuje zásadu upravenú v zákone o rodine, v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a to tak v pozitívnom ako i v negatívnom zmysle. Pokiaľ to možnosti a schopnosti rodičov umožňujú, odôvodnenými potrebami dieťaťa ( okrem nevyhnutných potrieb pre život) sú aj potreby ostatné, ktoré
sú dôležité pre všestranný telesný a duševný rozvod dieťaťa. Maloletý navštevuje materskú školu, kde mesačný poplatok predstavuje okolo XX,-L. ( stravné) a školné XX,-L.. Navštevuje výuku anglického jazyka v predškolskom zariadení, je zdravý. V danom prípade súd s poukazom na príjem otca dospel k záveru, že za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať i tvorbu úspor. Otca preto zaviazal výživné vo výške XXX,-L. mesačne poukazovať k rukám matky a zostávajúcu časť XX,-L. mesačne na účet dieťaťa, ktorý je matka povinná zriadiť a jeho číslo oznámiť otcovi. Pre nakladanie s finančnými prostriedkami na predmetnom účte maloletého je potrebný súhlas opatrovanského súdu.
Súd v rozhodnutí upravil aj styk otca s mal. S., nakoľko z prednesov rodičov je zrejmé, že sa mimosúdne o rozsahu styku dohodnúť nevedia i napriek tomu, že styk otca s dieťaťom sa realizuje aj po prerušení ich spolužitia.
Rozhodnutie súdu o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu rodičovi, ktorému dieťa do starostlivosti zverené nebolo. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodič, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a povinností. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie jeho účasti na výchove dieťaťa, udržiavania rodičovského vzťahu a upevňovania citových väzieb s dieťaťom je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd za každých okolností v zmysle čl. 3 dohovoru o právach dieťaťa musí dbať na to, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Je v záujme mal. S., aby sa na jeho výchove i po rozvode manželstva rodičov, podieľal aj jeho otec, ktorý má nenahraditeľnú úlohu v zdravom vývoji mal. dieťaťa a ako mužský prvok má nezastupiteľnú úlohu podieľať sa na postupne vyvíjajúcej sa životnej orientácii maloletého. Pri určení rozsahu styku otca s maloletým súd prihliadol i na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav ako i jeho bezproblémový vzťah k otcovi. Námietku matky spočívajúcu v nevhodnosti upraviť styk otca s dieťaťom počas pracovného týždňa z dôvodu budúcej prípravy maloletého do školy, resp. že otec by s maloletým musel tráviť čas vonku, súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V zmysle § 154 odsek 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. V súčasnosti dieťa navštevuje len predškolské zariadenie, žiadne školské povinnosti zatiaľ nemá, ani záujmové aktivity, ktoré by mu bránili stretávať sa s otcom aj počas pracovného týždňa. Je celkom v dispozícii otca, ktorý počas realizácie styku s dieťaťom je zaň v plnej miere zodpovedný, kde budú so synom tráviť spoločný čas. V konečnom dôsledku matka sama na pojednávaní poukazovala na to, že pokiaľ sa otec s dieťaťom stretáva cez týždeň, zvykne syn plakať, nakoľko s ním chce byť dlhšie.
Súd má za to, že rozsah styku upravený vo výroku tohto rozsudku dáva otcovi možnosť podieľať sa dostatočne naďalej na výchove svojho syna a s dieťaťom upevňovať citové väzby. Je namieste uviesť, že vhodnosť výchovného prostredia toho-ktorého rodiča pre výkon osobnej starostlivosti o mal. dieťa v sebe zahŕňa aj povinnosť viesť mal. dieťa k správnemu vzťahu k rodičovi ( v tomto prípade k otcovi), ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko priznanie náhrady trov neodôvodňujú žiadne okolnosti prípadu, resp. pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.