Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-183-2006.pdf
PDF · 90.5 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/183/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľa : F. W., bytom D. ulica č. XXXX/XX, W., zastúpený JUDr. Milanom Nitranským, bytom Pečnianska ulica č. 21, Bratislava, proti odporcovi : ISS Security, spol. s r.o., so sídlom Mokráň Záhon č. 2, Bratislava, IČO: 31345212, zastúpený JUDr. Ondrejom Matejkom, advokátom, Špitálska 25, Bratislava, o zaplatenie 3.373,46 eur takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.913,23 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 302,35 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
II. Konanie v časti o zaplatenie 650,89 eur sa zastavuje.
III. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 239,56 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania štátu vo výške 2.208,78 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 13.12.2006, sa navrhovateľ domáhal, aby mu odporca zaplatil 3.373,46 Eur (101.629 Sk).
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.12.2003 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu. Dňa 01.10.2004 došlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa zmenila mzda a osobné ohodnotenie. Dňa 31.05.2005 došlo medzi účastníkmi konania k dohode o skončení pracovného pomeru. Po skončení pracovného pomeru navrhovateľ zistil, že mu nebola uhradená mzda tak, ako to vyplýva z ustanovení Zákonníka práce, kontaktoval preto odporcu listom zo dňa 10.11.2006, ktorý bol odporcovi doručený dňa 13.11.2006 a na ktorý odporca nereagoval. Navrhuje preto, aby súd zaviazal odporcu doplatil mu mzdu vo výške, na akú mal zákonný nárok.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal, aby súd návrh ako neopodstatnený zamietol. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepredložil pre svoje výpočty, resp. tvrdenia žiadne relevantné dôkazy. Pracovné výkazy nie sú hodnoverné, nakoľko tam chýba podpis zodpovedných osôb a to pracovníčok mzdovej učtárne a tiež podpis samotného navrhovateľa. Podľa jeho názoru záznamy týkajúce sa práce nadčas nezodpovedajú skutočnosti, tvrdenia navrhovateľa preto považuje za nepodložené a nepreukázané.
Na pojednávaní dňa 29.11.2012 zobral navrhovateľ, so súhlasom odporcu, návrh v časti o zaplatenie sumy 650,89 eur späť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to pracovnou zmluvou zo dňa 12.12.2003, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2004, skončením pracovného pomeru dohodu zo dňa 28.05.2005, pracovnými výkazmi navrhovateľa v rozhodnom období, výplatnými páskami, znaleckým posudkom č. 8/2012 zo dňa 16.04.2012, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa , svedkyne P. A. a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 12.12.2003 účastníci konania uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ bol povinný vykonávať bezpečnostnú službu. Dňa 01.10.2004 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa menila výška dojednanej mzdy na 37,50 Sk za hodinu a osobné ohodnotenie na výšku 12,50 Sk za hodinu.
Dňa 27.05.2005 účastníci konania uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorý sa skončil dňom 31.05.2005.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť ISS SECURITY spol. s r. o. dňom 01.03.2012 zanikla dobrovoľným výmazom a to v dôsledku zlúčenia zo spoločnosťou ISS Facility services spol. s r. o..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnaný ako bezpečnostný pracovník u odporcu. Odporca evidoval služby v takzvanej knihe služieb, ktorú viedla strážna služba. Pri nástupe do služby podpisom potvrdil nástup do zamestnania a po skončení služby sa odpísal. Kontroloval to zástupca zamestnávateľa, p. D., ktorý bol jeho priamym nadriadeným. Tabuľky, z ktorých pri výpočtoch vychádzal a ktoré sú založené v spise vyhotovil odporca, ktorý do nich sám vpisoval odpracované hodiny. Nevyplácanie mzdy navrhovateľ nenamietal skôr, pretože sa bál že s ním odporca ukončí pracovný pomer.
Svedkyňa P. A., zamestnaná u odporcu ako vedúca mzdovej učtárne, uviedla, že navrhovateľ počas trvania pracovného pomeru nenamietal správnosť vedenia dochádzky, ani výpočet mzdy. Uviedla, že každý zamestnanec sám, alebo jeho priamy nadriadený, zapisovali odpracované hodiny do pracovného výkazu a tento výkaz bol vždy podpísaný zamestnancom, jeho priamym nadriadeným a bol schválený konateľom a predložený do mzdovej učtárne na spracovanie. Pri vyúčtovaní miezd sa robila kontrola aj mesačnou rekapituláciou, pričom musel sedieť počet odpracovaných hodín v pracovných zmenách z rozpisom služieb, ktorý bol vopred daný.
Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika. Expertízny a edukačný inštitút, ustanovená znalecká organizácia, vypracoval znalecký posudok č. 8/2012. Znalec uviedol, že pri preverovaní správnosti vedenia mzdovej evidencie odporcu vychádzal len zo mzdových listov navrhovateľa a pracovných výkazov predložených odporcom, nakoľko odporca na vyžiadanie nevedel predložiť smernice spoločnosti, vopred daný rozpis pracovných zmien, prípadne knihu služieb a podobne. Skúmaním jednotlivých mzdových položiek za obdobie december 2003 až máj 2005 bolo zistené, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu v správnej výške. Pri výpočte správnej výšky znalec vychádzal z dvoch variantov výpočtu. V jednom prípade vychádzal pri výpočte hrubej mzdy z hodinovej sadzby, v zmysle pracovnej zmluvy, tj. zo sumy 35 Sk za hodinu, ktorá sa od 01.10.2004 zvýšila na 37,50 Sk. V druhom prípade bola pri výpočte hrubej mzdy použitá minimálna hodinová sadzba v zmysle platných právnych predpisov tj. 37,20 Sk, ktorá sa od 01.10.2004 zvýšila na 39,90 Sk. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu v nižšej výške ako mu prináležala podľa počtu odpracovaných hodín a mzdových podmienok. Porovnaním reálne vyplatenej mzdy a mzdy, ktorá navrhovateľovi patrila podľa počtu odpracovaných hodín, berúc do úvahy minimálnu hodinovú sadzbu
znalec zistil, že zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi mzdu v nižšej výške o 2.722,57 eur (82.020 Sk) v hrubom, v čistom to predstavuje sumu 1.913,23 eur (57.638 Sk).
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je vzatý návrh späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v časti späť a odporca so späťvzatím súhlasil, súd konanie v tejto časti (650,89 eur) zastavil.
O náhrade trov konania v tejto časti súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil navrhovateľ, preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za nasledovné úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 16.5.2007, á 1.250 Sk, režijný paušál 178 Sk,
2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, vyjadrenie zo dňa 23.5.2007, á 1.250 Sk, režijný paušál 178 Sk,
3. účasť na pojednávaní dňa 21.4.2008, á 1.250 Sk, režijný paušál 190 Sk,
4. účasť na pojednávaní dňa 29.5. 2008 , á 1.250 Sk, režijný paušál 190 Sk,
5. účasť na pojednávaní dňa 29.11. 2012 , á 41,50 eur, režijný paušál 7,63 eur.
Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 239,56 eur.
Podľa ustanovenia § 118 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) platný v rozhodnom čase je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej
v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "stupeň") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci v prepočte na odpracovanú hodinu sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
Podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
V konaní nebolo sporné, že účastníci ukončili pracovný pomer dňa 31.5.2005. Navrhovateľ sa domáhal vyplatenia mzdy v správnej výške za obdobie od decembra 2003 do mája 2005. Na posúdenie tejto otázky súd ustanovil znalca , ktorého úlohou bolo posúdiť, či v období december 2003 až máj 2005 mal navrhovateľ vyplatenú mzdu v správnej výške podľa počtu odpracovaných hodín podľa výkazov práce s prihliadnutím na dohodnuté mzdové podmienky podľa pracovnej zmluvy a jej dodatku a v prípade nesprávne vyplatenej mzdy stanoviť rozdiel medzi reálne vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by navrhovateľovi patrila. Znalec ustálil, že navrhovateľovi bola vyplatená, podľa počtu odpracovaných hodín, berúc do úvahy minimálnu hodinovú mzdu, nie nižšiu mzdu dojednanú v pracovnej zmluve, mzda nižšia o sumu 2.722,57 eur (82.020 Sk) v hrubom. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu nevyplatenej čistej mzdy vo výške 1.913,23 eur (57.638 Sk) a vo zvyšku návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Súd priznal čiastočne úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku a priznal navrhovateľovi náhradu súdneho poplatku vo výške 202,35 eur a výdavkov súvisiacich zo znaleckým posudkom vo výške 100 eur. Spolu trovy konania predstavujú čiastku 302,35 eur.
Podľa ustanovenia § 148 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Keďže súd priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, s odôvodnením, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého dokazovania, zaviazal odporcu k náhrade trov konania štátu a zaviazal odporcu k zaplateniu 2.208,78 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.