Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-64-2012.pdf
PDF · 81.65 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/64/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a sudcov JUDr. Dušana Eckera a JUDr. Rastislava Vranku, v trestnej veci proti obžalovanému MUDr. V. R., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.), o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 15. marca 2012, sp.zn. 3T/103/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2012 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr.por. účinného do 31.12.2005 sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. marca 2012, sp. zn. 3T/103/2011 bol obžalovaný MUDr. V. R. podľa § 226 písm. b) Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne sp.zn. 2Pv 784/03 zo dňa 20.6.2005, pre skutok, že napriek ukončenému vysokoškolskému vzdelaniu v odbore medicína a lekárskej praxi, neposkytol v období od 8.8.2002 do 21.6.2003 pacientke X. T., ktorá trpela onkologickým ochorením - zhubným nádorom ľavého prsníka, odbornú lekársku pomoc a starostlivosť - lege artis, ani uvedené zhubné ochorenie nehlásil príslušnému oddeleniu klinickej onkológie, pacientku v uvedenom období opakovane vo svojej ordinácii v M., časť A. č. XX vyšetroval a poskytoval jej svoju subjektívnu liečbu onkologického ochorenia i napriek tomu, že nemal na liečbu onkologicky chorej pacientky odbornú lekársku spôsobilosť, príslušnú atestáciu a vykonával lekársku prax v rozpore so svojou špecializáciou všeobecného lekára, v dôsledku čoho došlo ku zhoršeniu jej zdravotného stavu, ochorenie generalizovalo, následkom čoho dňa 21.6.2003 o 04.00 hodine v Nemocnici s poliklinikou v Trenčíne na onkologickom oddelení zomrela, čím mal spáchať trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, 2 Tr.zák., pretože tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 229 ods.3 Tr.por. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr.por.) bol poškodený Ing. S. T. s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach občiansko-právnych.
Proti tomuto rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne čo do výroku o oslobodení spod obžaloby v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uvádzal, že okresný súd nepostupoval pred vydaním rozsudku v súlade s ustanovením § 2 ods. 5, 6 Tr.por., nakoľko dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevyhodnotil v ich vzájomnom súhrne a vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v prospech obžalovaného. Je toho názoru, že obžalovaný svojím konaním naplnil formálne znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák., nakoľko bolo preukázané, že z nedbanlivosti spôsobil smrť svojej pacientky, poukazujúc na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia rádiodiagnostiky MUDr. Q. L.. Tiež poukazoval, že obžalovaný poškodenú pri žiadnom vyšetrení od 8.8.2002 do 5.6.2003 neodoslal na iné odborné oddelenie, pričom z výpovede svedka S. T. vyplýva, že nahovoril poškodenú pri prvotnej konzultácii a vyšetrení na spôsob jeho liečby a odhovoril ju od riadnej liečby, zavádzal ju svojimi tvrdeniami, ktoré ovplyvňovanie malo za následok, že poškodená sa v konečnom dôsledku rozhodla
pre spôsob liečby ním prevádzaný. Tiež obžalovaný sa svojím vystupovaním vedome prezentoval ako odborný lekár, čomu nasvedčujú aj vyšetrenia pacientky, vedenie jej zdravotnej dokumentácie, teda reálne vykonával povolanie lekára, pričom na liečbu onkologicky chorej pacientky vedome aplikoval nepovolenú blokádu metabolizmu nádorov, teda svoju subjektívnu liečbu, na ktorú nemal príslušné oprávnenie, odborné vzdelanie a atestáciu. Záverom poukazuje na to, že obžalovaný bol disciplinárnym rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory vylúčený z tejto komory a následne z registra lekárov z dôvodu vykonávania praxe týkajúcej sa liečenia onkologicky chorých pacientov bez príslušného oprávnenia, teda vykonával povolanie lekára bez príslušných povolení stanovených zákonom. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť v plnom rozsahu v zmysle písomných dôvodov, teda zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Poškodený Ing. S. T. uviedol, že sa v plnej miere pripája k odvolaniu okresného prokurátora s tým, že súhlasí, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu tak, ako to žiadala prokurátorka.
Obhajca JUDr. Ján Kanaba poukázal na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.6.2011 sp.zn. 3Tdo/15/2010 tak, ako sú uvedené v jeho písomnom vyhotovení a mal za to, že rozsudok okresného súdu je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu, preto navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a takto zistil, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne nie je dôvodné.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a vyhodnotení vykonaných dôkazov zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 5, 6 Tr.por. a na podklade vykonaných dôkazov správne v súlade so zákonom obžalovaného MUDr. V. R. oslobodil spod obžaloby podľa § 226 písm. b) Tr.por. pre skutok trestnoprávne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák., pretože tento skutok nie je trestným činom. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne skonštatoval, že má za preukázané, že skutkový dej, ktorý tvorí základ obžaloby sa stal, ale konanie obžalovaného nenaplňuje objektívne a subjektívne znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák. Poukazoval, že v čase spáchania skutku obžalovaný nevykonával povolanie lekára v zmysle zákona č. 219/2002 Z.z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento skutkový a právny záver okresný súd potom zrozumiteľným spôsobom odôvodnil v písomných dôvodoch svojho rozsudku. Ďalej okresný súd skonštatoval, že od roku 1999 obžalovaný nebol oprávnený vykonávať povolanie lekára v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 277/1994 Zb.z. ako aj zákona č. 219/2002 Zb.z. Na základe tejto skutočnosti dospel k záveru, že nebolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania, pretože tieto povinnosti sa jednoznačne vzťahujú len na osoby pri výkone povolania lekára a obžalovaný v takomto postavení nebol. Taktiež vykonaným dokazovaním okresný súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a smrťou poškodenej. Tiež poukazuje, že odbornú onkologickú liečbu poškodená pani T. jednoznačne a dobrovoľne odmietla, pričom išlo výlučne o jej slobodné rozhodnutie, ktoré mohlo byť ovplyvnené viacerými faktormi, ale spočívalo len na nej a obžalovaný za toto jej rozhodnutie nezodpovedal. Taktiež poukázal na záver znaleckého posudku MUDr. Q. L., z ktorého vyplynulo, že samotná liečba blokáciou štítnej žľazy, ktorú pacientke aplikoval obžalovaný, nespôsobila sama o sebe zhoršenie zdravotného stavu ani smrť pacientky. Z týchto dôvodov, s poukazom na všetky vykonané dôkazy, okresný súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného nie je možné kvalifikovať z hľadiska zavinenia ako nedbanlivostné (vedomá alebo nevedomá) tak, ako bol vinený obžalobou a preto ho podľa § 226 písm. b) Tr.por. oslobodil spod obžaloby.
Krajský súd na podklade hodnotenia dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní na súde prvého stupňa dospel k totožným skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa s tým, že plne sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Odvolací súd konštatuje, obdobne ako súd prvého stupňa, že u obžalovaného nebola preukázaná žiadna súvislosť medzi jeho konaním a následkom - smrťou poškodenej, tiež predovšetkým s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.6.2011, sp.zn. 3Tdo 15/2010, ktorý v danej veci rozhodoval o dovolaní obžalovaného MUDr. V. R. podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5.11.2009 sp.zn. 2To 97/2008 a ktorý vo veci vyslovil právny názor a týmto sú okresný súd a krajský súd ako odvolací súd viazaní.
Najvyšší súd SR citovaným rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 5.11.2009, sp.zn. 2To 97/2008 bol porušený zákon v ustanovení § 224 ods. 1, 2 Tr.zák. a zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok Okresného súdu v Trenčíne z 3.6.2008 sp.zn. 3T/89/2005 a prikázal Okresnému súdu v Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku vyslovil záväzný právny názor, ktorým v rámci nového prejednania a rozhodovania vo veci je viazaný ako okresný súd, tak aj krajský súd ako odvolací súd. Tento právny názor smeruje k pochybeniam, ktorých sa dopustili pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa a to v rozsudku z 3. júna 2008 sp.zn. 3T/89/2005, ktorým bol obžalovaný MUDr. V. R. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák. na tam uvedenom skutkovom základe, na základe akceptácie stanoviska odvolacieho súdu - uznesenia zo dňa 27.3.2008 sp.zn. 2To/16/2008. Najvyšší súd SR na strane 4-5 svojho rozsudku k tomuto vyslovil záväzný právny názor, cituje sa:
„Ako právne pochybný sa v súčasnosti javí záver súdov prvého a druhého stupňa, že obvinený inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a to v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho povolania (§ 224 ods. 2 Tr.zák.).
Obvinený totiž zrejme v čase spáchania skutku nevykonával povolanie lekára, a to s poukazom na vtedy účinný zákon č. 219/2002 Z.z. o povolaní lekára, o slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 3 uvedeného zákona povolanie lekára sa vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zák. č. 277/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, alebo ako činnosť spolupracujúcej osoby držiteľa povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V zmysle § 14 ods. 3 prvého z uvedených zákonov členstvo v lekárskej komore bolo povinné pre všetky osoby vykonávajúce povolanie lekára poskytovaním zdravotnej starostlivosti; v zmysle § 14 ods. 6 uvedeného zákona s neregistrovaným členstvom v komore sa nespájajú práva a povinnosti podľa uvedeného zákona.
Obvinený bol pôvodne zapísaný v registri lekárov a bol aj členom slovenskej lekárskej komory, ale v roku 1996 bol z tejto podmienečne vylúčený a následne po nesplnení požiadaviek bol v roku 1999 z nej vylúčený, a tým aj bol vypustený z registra lekárov. Je možné teda konštatovať, že od roku 1999 obvinený nebol oprávnený vykonávať povolanie lekára v zmysle platného zákona, a preto nie je akceptovateľný záver, že k smrti poškodenej v rozhodovanej veci došlo aj v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej obvinenému z jeho povolania. Nie je možné akceptovať závery okresného a krajského súdu, že napriek vylúčeniu obvineného z lekárskej komory tento aj naďalej vykonával činnosť lekára; v jeho postavení išlo o činnosť neregulovanú právnym predpisom.
Najvyšší súd tiež uzavrel, že súdy prvého a druhého stupňa nevenovali dostatočnú pozornosť otázke príčinnej súvislosti medzi zisteným konaním obvineného a tvrdeným následkom, teda smrťou poškodenej. Doterajšie súdne rozhodnutia sa síce opierali o znalecký posudok, avšak tento nie celkom dostatočne naznačenú otázku objasňuje. Ide však už o oblasť zisteného skutkového stavu, pričom do týchto otázok v dovolacom konaní nie je možné zasiahnuť, avšak v ďalšom konaní bude potrebné, aby súdy venovali naznačenej problematike patričnú pozornosť.
Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku (minimálne vo vzťahu k ustanoveniu § 224 ods. 2 Tr.zák.), čím je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr.zák.“
Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd s opätovným konštatovaním, že vykonanými dôkazmi nebola preukázaná žiadna súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom - smrťou poškodenej, a preto považuje rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 15.3.2012 sp.zn. 3T/103/2011, ktorým bol obžalovaný MUDr. V. R. podľa § 226 písm. b) Tr.por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne sp.zn. 2Pv 784/03 zo dňa 20.6.2005 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák. na tam uvedenom skutkovom základe, pretože tento skutok nie je trestným činom, za správny a zákonný. S poukazom na to, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď poškodeného Ing. S. T. podľa § 229 ods. 3 Tr.por. z nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Trenčíne podľa § 256 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.