Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_16CoP-102-2012.pdf
PDF · 104.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - otca N. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Bratislava, Y. 4, právne zastúpeného JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa 4 a matky G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. - W., B. XXX, právne zastúpenej JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Horná 27, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/323/2010-408 zo dňa 11. 07. 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/323/2010-422 zo dňa 17. 07. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matke. Otcovi uložil povinnosť s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne s tým, že uvedené výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Zároveň okresný súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný v stanovenú hodinu dieťa pred bytom matky prevziať a v stanovenú hodinu ho opäť pred jej bytom vrátiť. Matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne a načas pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17. 07. 2012 okresný súd doplnil výrok, ktorým návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, príp. do striedavej osobnej starostlivosti, zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že rodičia maloletého nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o dieťa zabezpečujú na základe predbežného opatrenia striedavo obaja rodičia. Nakoľko v priebehu konania bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd vyhodnotil i vhodnosť takto zvoleného spôsobu starostlivosti o dieťa, keď vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov mal za to, že striedavá osobná starostlivosť v tomto čase pre maloleté dieťa nie je vhodná. Následne potom vyhodnotil, že vzhľadom na silnejšie citové väzby maloletého k matke, ako aj skutočnosť, že táto má predpoklady k tomu, aby mohla zabezpečiť riadnu výchovu a výživu maloletému, zveril maloletého M. do jej osobnej starostlivosti. Uviedol, že je nesporné, že v súčasnej dobe ani jedna zo znalkýň neodporučila striedavú osobnú starostlivosť z dôvodu, že t. č. dieťa potrebuje a chce matku. Aj keď je preukázané, že otec je schopný sa o dieťa postarať, musel vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti jeho návrh zamietnuť
a dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky aj s prihliadnutím na súrodenecké vzťahy. O výživnom rozhodol okresný súd v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine, vychádzajúc aj zo súhlasného stanoviska o výške vyživovacej povinnosti zo strany rodičov maloletého. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletým tak, aby bol realizovaný v záujme dieťaťa, ktorá skutočnosť nevylučuje možnosť, aby sa rodičia dohodli mimosúdne na širšej úprave styku otca s dieťaťom, ak bude táto úprava v záujme dieťaťa s prihliadnutím aj na vzdialenosť bydlísk rodičov.
O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozsudku, ako i dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonom určenej 15 dňovej lehote ( § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. ) odvolanie otec maloletého, a to proti všetkým výrokom rozsudku. Odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu ohľadne zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke, pretože predbežným opatrením bol maloletý v priebehu konania zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa aj v praxi realizovala, a podľa neho bola na prospech dieťaťu. Napriek určitým počiatočným ťažkostiam v komunikácii medzi rodičmi dieťaťa bol na poslednom pojednávaní dňa 11. 07. 2012 dosiahnutý pozitívny výsledok v tom, že obaja sa v rámci prerušenia pojednávania chceli dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého tak, aby nebol súdom určený presný interval, počas ktorého by maloletého mal v starostlivosti jeden z rodičov. Keďže súd tento návrh neakceptoval a vyhodnotil ho ako nevykonateľný, k rodičovskej dohode ohľadne striedavej osobnej starostlivosti nedošlo. Otec maloletého v odvolaní poukázal aj na to, že maloletý má adaptačnú poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že ťažšie vstupuje do kontaktu s rovesníkmi, má slabú koncentráciu, je emocionálne labilný s premenlivými náladami a ťažkosťami pri zvládaní negatívnych emócii, čo sa prejavovalo sebapoškodzovaním a búchaním si hlavy, keď bol preťažený. Otec maloletého má za to, že vznik tejto poruchy bol zapríčinený nedostatočným emocionálnym a dotykovým kontaktom maloletého s matkou, keď v čase vzniku tejto adaptačnej poruchy matka maloletého bránila otcovi v stretávaní sa s dieťaťom. Okresnému súdu vytýkal, že rozhodol o zverení maloletého bez toho, aby si overil tvrdenia matky dieťaťa týkajúce sa zmeny jej pracovného času napriek tomu, že otec maloletého o vykonanie tohto dôkazu žiadal opakovane. V konaní tak nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že matka zmenila svoje pracovné zaradenie, resp. rozvrh pracovného času tak, aby mala vytvorený priestor pre osobnú starostlivosť o dieťa. Pri určovaní výšky výživného okresný súd neprihliadol na skutočnosť, že celú dopravu maloletého z Bratislavy do Zvolena a späť, zabezpečuje výlučne otec dieťaťa. Pokiaľ ide o úpravu styku tvrdil, že matka maloletého na pojednávaní súhlasila s tým, aby sa otec s maloletým stretával každý párny týždeň od stredy od 12.00 h. do nedele do 18.00 h, ktorá skutočnosť sa však v zápisnici z pojednávania nenachádza. Okresný súd v rozhodnutí ohľadne frekvencie styku neakceptoval stanovisko oboch rodičov, aby sa čas pobytu maloletého u otca predĺžil už od stredy a rozhodol tak v rozpore s protinávrhom matky, pričom svoje rozhodnutie o zúžení tohto styku a čiastočnom nevyhovení návrhu matky v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil. Považoval tak rozhodnutie okresného súdu v tejto časti za nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zo dňa 11. 07. 2012, ako aj doplňujúci rozsudok zo dňa 17. 07. 2012 zmenil tak, že maloletého M. zverí do osobnej starostlivosti otca, matku zaviaže prispievať naň výživným vo výške 66 € mesačne a zároveň upraví styk matky s maloletým. Otec maloletého pripojil k odvolaniu, ktoré bolo predložené jeho právnou zástupkyňou i podanie, v ktorom poukazoval na Dohovor o právach dieťaťa, najmä jeho právo vypočuť ho a primerane vziať do úvahy aj názory vyjadrené dieťaťom. V doplnení odvolania doručenom okresnému súdu dňa 15. 08. 2012, teda po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania, otec maloletého poukazoval na postoj matky maloletého, ktorá opakovane bránila v styku otca s maloletým, resp. na porušovanie povinností matky maloleté dieťa otcovi osobne odovzdať, príp. ho osobne prevziať.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Opätovne zdôraznil, že odporúča zveriť maloletého M. do osobnej starostlivosti matky s podmienkou, že táto je povinná vytvoriť dostatok časového priestoru a ochoty podriadiť svoje povinnosti a záujmy potrebám maloletého dieťaťa v intenzívnom dennom kontakte zameranom na emocionálnu podporu a rozvoj potenciálu maloletého dieťaťa.
Matka maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
Na základe podaného odvolania, krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), odvolanie prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda, spĺňa podmienky ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na podané odvolanie otca maloletého dodáva nasledovné :
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súd vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, naopak, súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil). Odvolací súd tak poukazuje na námietku otca maloletého, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nie je v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ust. § 157 O. s. p., Naopak, okresný súd sa s každou jednou námietkou otca maloletého, na ktorú poukazoval počas konania a následne i v samotnom odvolaní, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania je takmer zhodný s námietkami otca maloletého počas konania, ako i písomnými a ústnymi podaniami pred prvostupňovým súdom, a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k týmto námietkam je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Otec maloletého v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.
Okresný súd jednoznačne poukázal na závery znaleckým posudkov, ako aj výpovede znalkyne, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je pre maloletého v súčasne dobe vhodná. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, bola síce naplnená jej hmotnoprávna podmienka, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, avšak striedavá osobná starostlivosť by nebola v záujme dieťaťa. Uvedená skutočnosť je závažným dôvodom, pre ktorú k striedavej osobnej starostlivosti nedošlo. V tomto prípade okresný súd prihliadal na záujem dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Vzhľadom na postoj oboch rodičov v priebehu konania, ako aj v rámci realizácie striedavej osobnej starostlivosti, ktorá bola nariadená predbežným opatrením, je zrejmé, že týmto spôsobom by neboli lepšie zaistené potreby dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť nespĺňa svoj účel, ak rodičia trvale vytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie. Pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa. Práve naopak, dieťa sa stáva trvalým rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti. Preto v takýchto prípadoch naplnenie pozitívneho záväzku štátu vyžaduje, aby súd najprv zistil motív každého z rodičov a pokúsil sa o nápravu vzťahov. V súčasnej dobe k náprave vzťahov medzi rodičmi z tohto hľadiska nedošlo a ani nariadená striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov predbežným opatrením k tejto náprave neviedla. Naopak, i samotná znalkyňa poukázala na to, že striedavú osobnú starostlivosť vidí problematickú aj z hľadiska veľkej vzdialenosti bydlísk rodičov, kedy dieťa mení nielen domácnosť, ale aj materskú školu ale aj celé prostredie.
Odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že podľa záverov znaleckého posudku maloletý trpí adaptačnou poruchou, na ktorú okolnosť poukazoval i otec maloletého v odvolaní, avšak práve táto okolnosť je tiež jednou z tých, pre ktoré nie je vhodná striedavá osobná starostlivosť. Ide o dieťa, ktoré vyžaduje stabilitu
výchovného prostredia. Prvoradým predpokladom pre ustanovenie striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy, alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia. Ani z tohto pohľadu preto nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné, pretože rodičia maloletého nežijú aspoň približne v mieste, ktoré umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje. Podobne by sa malo dieťaťu zachovať aj jeho sociálne prostredie, priatelia, susedia, záujmové aktivity a pod. V danej veci odvolací súd poukazuje i na nízky vek maloletého, pretože pri striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné posúdiť jeho vhodnosť i s ohľadom na vek i rozumovú vyspelosť dieťaťa. Rozhodne by mal súd k tejto otázke vypočuť aj maloleté dieťa, avšak len v prípade, ak je schopné s ohľadom na svoj vek formulovať svoje názory. Uvedené odvolací súd poznamenáva k námietke otca maloletého uvedenej v odvolaní, že v tejto veci mal byť maloletý M. vypočutý. Z obsahu spisu je však zrejmé, že v danej veci bolo vykonané znalecké a následne i kontrolné znalecké dokazovanie, v rámci ktorého bol pohovor s maloletým vykonaný, a to i s prihliadnutím na jeho vek a s odborným prístupom zo strany znalkýň.
Odvolací súd zdôrazňuje, že tak, ako to konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd, je nevyhnutné, aby matka maloletého, ktorá má v súčasnej dobe vzhľadom na vykonané dokazovanie pred okresným súdom vytvorené vhodnejšie predpoklady a podmienky pre výchovu maloletého vo svojej osobnej starostlivosti, prehodnotila svoje pracovné záležitosti tak, aby sa v dostatočnej miere mohla venovať maloletému, na ktorú okolnosť poukázala i znalkyňa. Nevyhnutnosť dostatočnej osobnej starostlivosti matky o maloletého však nevyplýva len z ustálenia pravidelného pracovného času matky tak, ako na to poukazuje otec maloletého v odvolaní, ale táto je daná najmä snahou matky intenzívne zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa v čase jej pracovného voľna. Je vylúčené, aby matka dieťaťa len z dôvodu, že nemá pravidelnú pracovnú dobu nemala vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o dieťa. Zo správy od zamestnávateľa matky, ktorá bola predložená ešte prvostupňovému súdu bolo preukázané, že matka maloletého pracuje ako servírka na školiacom a rekreačnom stredisku Donovaly, kde väčšinou dva dni pracuje a dva dni má voľno, ale mení sa to podľa prevádzkových podmienok strediska. Ak matka maloletého pracuje do 15.00 h, vtedy odchádza domov a na stredisku prespáva iba v čase, keď jej pracovná zmena končí o 22.00 h a začína ráno o 6.30 h. Z uvedeného vyplýva, že v čase pracovného voľna matky maloletého, je táto povinná venovať osobnú starostlivosť maloletému a podriadiť nielen svoje povinnosti, ale i záujmy potrebám maloletého dieťaťa v intenzívnom dennom kontakte zameranom na emocionálnu podporu a rozvoj potenciálu maloletého dieťaťa, nakoľko v opačnom prípade by bolo možné zváženie zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa.
K námietke otca maloletého, že dieťa má vytvorený pozitívny vzťah, ako aj citovú väzbu k otcovi a zverenie dieťaťa do jeho výlučnej osobnej starostlivosti by bolo v záujme dieťaťa, odvolací súd uvádza, že práve vzhľadom na dobrý citový vzťah medzi otcom a maloletým bol následne upravený jeho styk s dieťaťom, ktorého účelom je rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi rodičmi maloletého v minulosti došlo k uzavretiu dohody o úprave styku, a preto aj v prípade, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky je nevyhnutné, aby sa na jeho výchove naďalej podieľal i jeho otec, ktorý o starostlivosť oň prejavuje záujem a je na syna citovo naviazaný. Ak teda otec maloletého poukazuje na to, že na poslednom pojednávaní pred okresným súdom bol predpoklad rodičov uzavrieť dohodu týkajúcu sa rozsahu styku otca s maloletým, ktorá okolnosť však zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, nie je vylúčená možnosť dohody i do budúcna, najmä, ak v minulosti k uvedenej dohode medzi rodičmi došlo (viď dohoda zo dňa 02. 10. 2009). Aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ by sa rodičia mimosúdne dohodli na širšej úprave styku otca s dieťaťom, nič tomu nebráni pokiaľ do budúcna bude dieťa uvedený styk s otcom dobre znášať a nebude mať problémy ako v minulosti.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne v súlade s platnou právnou úpravou, ak zveril maloletého M. do osobnej starostlivosti matke a zároveň v dostatočnom rozsahu upravil styk otca s maloletým tak, že striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potencionálne dohodovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa. Poskytuje minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Najideálnejším riešením otázky styku rodiča s dieťaťom je
jej úprava dohodou rodičov. Pokiaľ sa ale rodičia nie sú schopní na stretávaní dohodnúť, rozhodne autoritatívne súd s tým, že presne vymedzí čas a miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku napadnutý odvolaním v časti o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, keď otec maloletého v odvolaní namietal, že v tomto rozsahu výživného (100 € mesačne) nie sú zohľadnené náklady na dopravu maloletého z miesta trvalého bydliska k nemu, (teda počas úpravy styku) vzhľadom na vzdialenosť miest Bratislava - Zvolen. Pri určovaní výživného okresný súd správne vychádzal z ust. § 62 a § 75 ods.1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenia nepredpokladajú zahrnutie nákladov súvisiacich s dopravou maloletého za účelom realizácie styku otca s dieťaťom do výživného. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa do školy, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Otec maloletého sám na pojednávaní navrhol, aby súd ustálil výšku vyživovacej povinnosti sumou 100 eur mesačne, keď potvrdil, že jeho príjem v súčasnej dobe dosahuje priemerne 900 eur mesačne. K uvedenému poberá i výsluhový dôchodok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto ani námietka otca maloletého ohľadne výšky ustálenej vyživovacej povinnosti, neobstojí. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne i iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie, a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná jeho vekom.
Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je podľa okolností prípadu rôzna, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenským potrebám, športovým záujmom, a pod. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o určení výživného náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Tým, že otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 € mesačne, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa. Určené výživné zabezpečuje oprávnené potreby maloletého v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca. Z uvedených dôvodov preto považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného za vecne správny a potvrdil ho.
Pokiaľ ide o viaceré doplnenia odvolania otcom maloletého, k nim odvolací súd uvádza, že v zmysle § 205 ods. 3 O. s. p. môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal okresný súd, odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
Na záver odvolací súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.