Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_14C-135-2011.pdf
PDF · 116.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/135/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: 1/ D. rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, B., 2/ Bc. P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., 3/ F. X., rod. G., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, B. - Q., Česká republika, všetci právne zastúpení Mgr. Silviou Káčerovou, advokátkou, so sídlom Republiky 30, Žilina, proti odporcom: 1/ D.. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I., 2/ T. U., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I., všetci právne zastúpení JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou, so sídlom Ul. Hollého 371/31, Žilina, o určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd konanie o určenie, že kúpna zmluva č.v. 4339/99-121/99 uzatvorená medzi kupujúcimi D.. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I. a T. U., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I. a predávajúcim P. G., nar. XX.X.XXXX je neplatná, z a s t a v u j e .
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovatelia v 1/ až 3/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 245,72 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcov v 1/ a 2/ rade č.ú. XXX XXX XX XX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 15.7.2011 v znení doplnenia a opravy z 31.10.2011 sa navrhovatelia domáhali voči odporcovi určenia, že kúpna zmluva č.v. 4339/99-121/99 uzatvorená medzi kupujúcimi D.. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I. a T. U., rod. Čiernou, nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, I. a predávajúcim P. G., nar. XX.X.XXXX je neplatná a určenia, že záhradná chatka súp. č. XXX postavená na pozemku KNC parc. č. 2388/100 zap. na LV č. XXXX pre k. ú. X. C., obec I., okres I. patrí do dedičstva po poručiteľke F. G., rod. K., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom I., K. 8, zomretej XX.XX.XXXX a P. G. nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.
Podaním zo dňa 22.10.2012 návrh v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy navrhovatelia vzali späť a v časti rozhodnutia o vlastníckom práve žiadali pripustiť zmenu návrhu. O späťvzatí a pripustení zmeny návrhu súd rozhodol na pojednávaní dňa 29.11.2012 tak, že pripustil späťvzatie návrhu a zmenu návrhu tak, že záhradná chatka súp. č. XXX postavená na pozemku KNC parc. č. 2388/100 zap. na LV č. XXXX pre k. ú. X. C., obec I., okres I. patrí do dedičstva po poručiteľke F. G., rod. K., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom I., K. 8, zomretej XX.XX.XXXX.
Návrh odôvodnili tým, že ku dňu smrti poručiteľky ako matky účastníkov konania záhradná chatka fyzicky existovala, o čom svedčí aj vydané kolaudačné rozhodnutie a po smrti poručiteľky nebolo vyporiadané BSM. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnila tým, že bez rozhodnutia súdu nie je možné danú nehnuteľnosť predediť, teda naliehavý právny záujem navrhovateľov je daný.
Odporcovia vo vyjadrení k návrhu uviedli, že nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 25.8.1999 od P. G. nar. XX.X.XXXX otca navrhovateľov a odporkyne v 2/ rade a bol povolený vklad vlastníckeho práva. P. G. nadobudol pozemky hromadnou kúpnou zmluvou č. 2348/98 dňa 28.12.1998 po smrti F. G.. Záhradná chatka bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti na základe prideleného súpisného čísla taktiež po smrti F. G. a preto nepatrí do dedičstva poručiteľke.
Vo veci súd nariadil pojednávanie.
Navrhovatelia na pojednávaní zotrvali na podanom návrhu. Uviedli, že zo strany odporcov k vydržaniu vlastníckeho práva k chatke nemohlo dôjsť, pretože títo od začiatku vedeli, že záhradná chatka patrila rodičom. Vedome záhradnú chatku nezahrnuli do dedičského konania po matke, a to aj s odstupom niekoľkých rokov, preto sa nemohlo jednať o dobromyseľnosť držby, že by im záhradná chatka mala vlastnícky patriť. V roku 1999 keď ju kúpili kúpnou zmluvou od otca, tak mali vedomosť o tom, že nebolo vyporiadané BSM manželov. Vlastnícke právo sa nepremlčuje a teda navrhovatelia majú právo domáhať sa určenia, že vec patrí do dedičstva po matke.
Odporcovia uviedli, že za kľúčový okamih, kedy vzniklo vlastnícke právo k stavbe záhradnej chatky nie je zhotovenie stavby ale skutočnosť, že zápis vl. práva bolo možné vykonať do evidencie katastra nehnuteľnosti až na základe pridelenia súp. č. čo bolo v roku 1996. Odporcovia dobromyseľne nadobudli vl. právo do ich BSM, kúpnu cenu riadne predávajúcemu uhradili a vzhľadom na odstup času od uzavretia kúpnej zmluvy do podania žaloby 2011 uplatňujú ochranu, nadobudnutie veci od nepravého dediča v zmysle ust. § 486 OZ. Uviedli, že sú naplnené všetky zákonné predpoklady pre vydržanie vl. práva. Z vykonaného dokazovania vyplýva dobromyseľnosť na strane odporcov, pretože v dobrej viere nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1999 záhradnú chatku.
Navrhovateľ v 2/ rade uviedol, že keď mali dedičské konanie po matke tak sestra D. V. navrhla, aby otcovi nechali všetko, všetok majetok do dedenia ohlasoval ich otec a v súlade s pokynmi notárky uspokojili s tým, že majetok po ich matke bude patriť otcovi. Všetko čo vlastnil otec tam bolo, záhradnú chatku však nenahlásil. Hoci odporkyňa 2/, ktorá tam bola vtedy prítomná nastolila otázku, že čo ak otec to dá niekomu inému, on to neriešil, povedal, že ako sa dohodli tak to ostane. Neskôr mu volala odporkyňa 2/, že našla nejaké pozemky po matke, prebehlo dodatočné dedičské konanie on jej povedal, že pozemky si môže ponechať na čo ju splnomocnili všetci súrodenci. Navrhovateľky v 1/ a 3/ rade však boli presvedčené, že pozemky zdedia. O nadobudnutí chatky odporcami sa dozvedel náhodou a to až niekedy v roku 2002, keď mu omylom prišlo predvolanie z mestského úradu, ohľadom dane z nehnuteľnosti. V samotnom dedičskom konaní po ich otcovi všetci traja navrhovatelia navrhovali, že by sa to malo v dedičskom konaní doriešiť, keďže odporkyňa má chatku, ale ona nechcela prijať žiaden kompromis a dedilo sa všetko rovnomerne. Keď sa aj otca pýtal prečo tak urobil tak povedal, že chatku dal svojej dcére a nehovoril nič o predaji. Dokonca odporkyňa v 2/ rade mu povedala, že otec jej to dal preto, že jemu postavil chatu rovnako, ako odporkyni v 1/ rade. Zo strany otca však nešlo o žiadne postavenie chatky, ale len o pomoc pri stavbe tak, ako aj voči odporkyni v 2/ rade. O zaradenie chatky do masy dedičstva nežiadal preto že predpokladal, že sa to bude riešiť v dedičskom konaní po otcovi a nemal záujem niečo získavať po matke. Dodatočné dedičské konanie inicializovala samotná odporkyňa v 2/ rade a záhradnú chatku tam mohla zaradiť sama. V dedičskom konaní po otcovi to neriešil preto, pretože predpokladal, že sa všetci dohodnú a odporkyňa v 2/ rade sa vzdá svojho podielu v byte po otcovi, čo sa nestalo. Na otázky ešte uviedol, že keď toto otcovi hovoril, prečo to previedol, on povedal, že preto, že tam treba platiť poplatky ktoré on nechcel platiť. Keď bol u sestry v Bratislave, hovoril jej, že záhradná chatka je zapísaná na sestru a jej manžela a ona na základe toho telefonovala.
Odporca v 1/ rade uviedol, že jemu sa svokor stále sťažoval, že nemá peniaze, že mu vypovedalo zdravie a preto mu navrhol, nech záhradku predá. On ho presviedčal aj s rodinou, aby to zobral. Po dlhšom uvažovaní s kúpou súhlasil ale len za podmienky, že celú záhradku aj s chatkou oficiálne kúpi. Dohodli sa, prišiel znalec, ktorý všetko ocenil, peniaze boli vyplatené na mieste pri podpise kúpnej zmluvy. V tom čase bol svokor ešte čulý, normálne rozmýšľajúci, akurát nevládal dobre chodiť, a tým pádom mu pomohol k tomu, aby mohol kľudne dožiť svoj život, pretože on nemal peniaze. Svokor žil aj s jednou svojou priateľkou, teda v určitej dobe po kúpnej zmluve oňho nemali starosť. Potom začali u jeho svokra zdravotné problémy, že ho bolo treba voziť k lekárovi, v byte kde žil nebol výťah, zostal sám a preto mu pomohol vymeniť byt za garsónku. Tam sa mala možnosť o otca lepšie starať aj jeho dcéra odporkyňa v 2/ rade. Ostatní súrodenci o otca žiaden záujem nejavili.
Svokor, P. G. počas života nejaké zásahy do chatky nedovolil, všetko bolo zapratané. Až keď to odkúpili, tak ju prestavali, urobili terasovité pozemky a hlavne údržbu chatky. Nikdy nemal pocit alebo dojem, že to patrí do nejakého dedičstva, pretože to tak bolo uvedené aj v zmluve. Nikto mu nikdy nepovedal, že by to nemalo byť jeho, len v dedičskom konaní súrodenci chceli po jeho manželke, aby im ponechala podiel z predaného bytu za chatu. Na otázky uviedol, že chatku začali prerábať po tom, čo ju kúpili na základe zmluvy. Musel meniť strechu, podlahy, sanovať betón, dosky, nábytok. Odporkyňa v 2/ rade telefonovala navrhovateľke v 1/ rade, že chatku kúpili.
Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že o kúpe informovala vopred všetkých troch súrodencov a už vtedy, keď otec o tom rozhodoval. Sestra z Bratislavy povedala, že ona nájde kupca v Bratislave, že sa tá záhrada môže predať. Otcovi to prišlo ľúto, hoci všetci pochybovali, že kto by prišiel to z Bratislavy kupovať. O predaji vedeli, vtedy s navrhovateľkou v 1/ rade mala veľmi dobrý vzťah. Pokiaľ sa jedná o dodatočné dedičské konanie, keď sa po revolúcii vracali pozemky, tak navrhovatelia ani nevedeli, ale preto, že jej matka a teta mali role v Turí, tak to začala vybavovať a nakoniec inicializovala dedičské konanie. Nechcela si všetko nechať, ale platil zákon o zákaze drobenia a pretože to bolo malé množstvo, tak sa to muselo previesť na jedného. Teraz sa tam robí komasácia, a keď sa vykupovali nejaké pozemky pod diaľnicu, tak peniaze rozdelila. Záhradnú chatku však užívali od podpisu kúpnej zmluvy. Tesne pred dedičským konaním po otcovi, prišli za ňou všetci traja do bytu a chceli aby sa vzdala podielu z garsónky, pretože má chatku. Chatku do dedičského konania po matke nezahrnuli preto, že chceli všetok majetok previesť na otca. Zdalo sa jej divné, aby im otec niečo vyplácal.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2001 ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov a svedka.
Svedkyňa P. B., rod. K., uviedla, že F. G. a P. G. boli susedia pri ich záhradke, F. bola jej sestra. Keď sestra so švagrom zomreli, tak odporkyňa 2/ si kúpila chatku od otca, pretože už nemohol ďalej obrábať
záhradku a platiť výdavky okolo toho. Dovtedy tam chodil P. Čierny. Z., či to patrilo F. alebo P. alebo obom, teraz sú vlastníci odporcovia.
Samotnú záhradku odkúpili od urbariátu v nejakom 1999 roku a potom ju mali vo vlastníctve. Vtedy už jej sestra nežila, zomrela v 1987. Do vlastníctva to prešlo až po jej smrti po páde socializmu. Záhradnú chatku má aj ona, bola postavená v rámci spoločnej akcie, sami chatku kolaudovali až v roku 1996, o zápis sa staral záhradkársky výbor. O predaji chatky a záhradky vedela, bližšie sa o to nestarala.
Z uznesenia ŠN v Žiline D 1920/87-10A vo veci prejednania dedičstva po F. G., nar. XX.X.XXXX, v spojení s osvedčením o dedičstve D 1760/95 vydané JUDr. Annou Švachovou ako súdnym komisárom vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke F. G. za účasti dedičov T. U., P. G., D. V., F. X. a P. G. st., ktorým boli prejednané nehnuteľnosti, súd zistil, že bol prejednaný majetok poručiteľky, pričom žiaden z dedičov nebol opomenutý. Na základe dohody dedičov v konaní D 1920/87, celú pozostalosť nadobudol P. G., manžel poručiteľky, pričom v konaní došlo aj k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní D 1760/95 na základe dohody dedičov nadobudla pozostalosť pozostávajúcu z novoobjavených pozemkov odporkyňa v 2/ rade.
Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. X. C. sú ako vlastníci nehnuteľnosti patriacich do BSM odporcov 1/ a 2/ v podiele 1/1 k pozemkom KNC parc. č. 2388/99 o výmere 342 m2 záhrady a KNC parc. č. 2388/100 o výmere 17 m2 zast. plochy a nádvoria a stavby s.č. XXX na KN parc. č. 2388/100 záhradná chatka, vedení odporcovia na základe kúpnej zmluvy.
Súd z obsahu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim P. G. a kupujúcimi D.. K. U. a T. U., podpísanou dňa 27.8.1999 zistil, že na základe kúpnej zmluvy P. G. ako predávajúci a výlučný vlastník nehnuteľnosti k. ú. X. C. a to záhradkárskej chatky č. súp. XXX na pozemku KN parc. č. 2388/100 o výmere 17 m2 plotov, vedľajších stavieb, prístrešku a šopy, vonkajších úprav situovaných na pozemku KN parc. č. 2388/99 a trvalých trávnych porastov ovocných stromov previedol predmet zmluvy na kupujúcich odporcov 1/ a 2/ do ich BSM za cenu 175.000 Sk.
Podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi SPF Bratislava a viacerými účastníkmi na strane kupujúcich ako členmi Záhradkárskej osady ZO SZZ č. 28-33 X. C., „X.“ I., ktorými boli odpredané do vlastníctva jednotlivé nehnuteľnosti zodpovedajúce užívaným záhradám v záhradkárskej osade nadobudol P. G. starší do vlastníctva pozemky tvoriace záhradku v záhradkárskej osade. Rozhodnutím Mesta Žilina z 19.6.1996 bolo určené záhradnej chatke vo vlastníctve odporcov 1/ a 2/ súp. č. XXX.
Stavebným povolením vydaným bývalým MsNV odbor územného plánovania v Žiline, č. ÚP 1125/79 bola povolená P. G. s manželkou stavba záhradného domčeka na pozemku parc. č. 45 k. ú. Považský Chlmec.
Súd z kolaudačného rozhodnutia bývalého MNV odbor územného plánovania v Žiline č. ÚP 1353/ C-5527/84-3 z 1.10.1984 vydaného pre stavebníka P. G. zistil, že rozhodnutím bolo povolené užívanie stavby záhradnej chatky postavenej na pozemku č. záhrada 45 k. ú. X. C. o zastavanej ploche 16 m2 podpivničenej s podkrovím.
Súd z potvrdenia Štátneho archívu v Bytči, pobočka Žilina zistil, že sa v evidencii nenachádza odvolanie proti vydaniu kolaudačného rozhodnutia na stavbu záhradnej chatky v osade X. C., X. na stavbu č. ÚP 1355-5527/84-3 z 1.10.1984, ktorým bolo povolené užívať stavbu P. G. a F. G..
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že stavba záhradnej chatky, teraz označenej ako stavba s.č. XXX na KN parc. č. 2388/100 záhradná chatka, nebola súčasťou prejednanej masy dedičstva. Nakoľko však smrťou F. G., rod. K., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom I., K. 8, zomretej XX.XX.XXXX došlo k zániku manželstva a tým aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 148 ods. 1 Obč. zák. vo vtedy platnom znení) a vo vzťahu k záhradnej chatke nedošlo k účinnému vyporiadaniu BSM, podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vo vtedy platnom znení, dňom 15.11.1990 nastala fikcia vyporiadania BSM tak, že do BSM po poručiteľke a tým do jej dedičstva patrila len 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti - záhradnej chatke.
Nakoľko však nesporne podľa výsledkov dokazovania si všetci poručitelia v konaní D 1920/87 priali, aby všetok majetok nadobudol do vlastníctva manžel poručiteľky P. G., bol tento dobromyseľne sa oprávnený domnievať, že je vlastníkom celej pozostalosti a to aj záhradnej chatky, ktorá nebola zapísaná a vedená v evidencii vlastníckeho práva. Túto počas života až do predaja dňa 27.8.1999 ako vlastníctvo užíval, v užívaní ho nikto nerušil. Nakoľko záhradná chatka, resp. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 poručiteľky, nebol označený ako majetok patriaci do dedičstva ani pri návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva v konaní D 1760/95, nemal dôvod sa P. G. vzhľadom na všetky skutočnosti sa domnievať, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti v celom rozsahu. Súd opätovne poukazuje na spoločnú vôľu dedičov, aby všetok majetok patril P. G.. Ak by teda bol v dedičskom konaní po F. G. riadne vymedzený celý majetok, s najväčšou pravdepodobnosťou by P. G. st. nadobudol aj záhradnú chatku v celosti, teda aj podiel poručiteľky k záhradnej chatke. P. Čierny dobromyseľne počas XX ročnej vydržacej doby držal a užíval celú záhradnú chatku, ktorá slúžila pre potreby obhospodarovania najskôr prenajatej, neskôr nadobudnutej záhradky. Preto najneskôr dňom 15.11.1997, vydržal vlastnícke právo k záhradnej chatke aj k spoluvlastníckemu podielu poručiteľky F. G. o veľkosti 1 a teda stal sa vlastníkom záhradnej chatky ako celku a preto kúpnou zmluvou z 27.8.1999 prevádzal záhradnú chatku s príslušenstvom ako vlastník.
Ak by aj boli pochybnosti o vydržaní vlastníckeho práva P. G. starším, vlastnícke právo k nehnuteľnosti záhradnej chatke by uplynutím zákonnej 10 ročnej vydržacej doby by k 6.10.2009 vydržali aj odporcovia v 1/ a 2/ rade. Tí totiž podľa kúpnej zmluvy z 27.8.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 5.10.1999 nadobúdali záhradnú chatku s príslušenstvom a pozemky záhradky v celosti, vzhľadom na vôľu dedičov po F. G. sa nemali dôvod domnievať, že záhradná chatka nepatrí predávajúcemu, od kúpy sa o záhradnú chatku starali, prestavali a opravili ju, počas celej doby ju držali a užívali. Dokonca ich vlastnícke právo ani po smrti P. G. nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX nebolo spochybňované. O rešpektovaní ich vlastníckeho práva svedčí aj tá skutočnosť, že ostatní dedičia žiadali, aby odporkyňa v 2/ rade z dôvodu prevodu vlastníckeho práva k záhradnej chatke od poručiteľa sa vzdala v dedičskom konaní po P. G. podielu k bytu vo vlastníctve poručiteľa, teda sa vykonalo určité započítanie nárokov obdobne ak dedič niečo nadobudol od poručiteľa počas života darom. Prvé preukázané kvalifikované spochybnenie vlastníckeho práva k záhradnej chatke voči odporcom v 1/ a 2/ rade bolo až doručením žaloby 17.1.2012, teda viac ako 10 rokov po nadobudnutí vlastníckeho práva.
Nakoľko navrhovateľky v 1/ a 3/ rade boli v konaní zastúpené advokátom, ktorý prezentoval ich prednesy, súd zamietol návrh na ich výsluch z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, pretože ani skutkové tvrdenia v rozpore s výsledkami dokazovania by neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu.
Súd návrh zamietol prioritne z dôvodu, že navrhovatelia sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti, teda k stavbe s.č. 565 na KN parc. č. 2388/100 záhradná chatka zapísanej na LV č. XXXX k. ú. X. C., nakoľko poručiteľka F. G. nemohla byť v čase smrti vlastníčkou celej nehnuteľnosti, táto patrila do BSM s P. G., vyporiadaním BSM zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka by náležal do pozostalosti po poručiteľke len podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnosti. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k celu 1/1 a súd je viazaný návrhom, teda ak sa navrhovateľ domáha určenia práva k celku, nemôže súd určiť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu. Totiž nárok je uplatnený určovacou žalobou, ktorou je viazaný a nie na základe žaloby o plnenie, pri ktorej môže priznať súd aj časť uplatneného nároku.
Vydržanie vlastníckeho práva súd posudzoval len vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a z dôvodu predchádzania ďalším sporom a vzniku právnej istoty považoval súd za nevyhnutné, aby sa vyjadril aj k tejto otázke.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporcovia si uplatnili právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,60 eur za 5 úkonov právnej pomoci po 58,69 eur určenej v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. + náhradu paušálnych výdavkov vo výške 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Súd priznal odporom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania za úkony právnej pomoci:
1/ podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. za prevzatie a prípravu veci vrátane prvej porady s klientom dňa 18.1.2012
2/ podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyjadrenie sa odporcov k návrhu
3/ podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012
všetky vo výške 58,69 eur určenej podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (bez vzťahu na zvýšenie hodnoty úkonu) + náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,63 eur.
Súd ďalej priznal odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania za úkony právnej pomoci:
4/ podľa § 14 ods. 2 písm. a vyhl. č. 655/2004 Z.z. za poradu s klientom dňa 11.6.2012, ktorá nasledovala po odročení pojednávania dňa 7.6.2012 z dôvodu rokovania o mimosúdnej dohode vo výške 2/3 hodnoty úkonu právnej služby, t.j. vo výške 39,13 eur + náhrada paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,63 eur.
Súd s poukazom na ust. § 14 ods. 6 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nepriznal odporcom náhradu trov právneho zastúpenia za úkon porady s klientom dňa 30.9.2012, nakoľko nasledovala bezprostredne po poslednej porade alebo rokovaní s klientom 11.6.2012 a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby.
Súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľom v 1/ až 3/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 245,72 eur na účet právneho zástupcu odporcov č. ú. 261 883 69 76/1100.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).