Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-528-2011.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Subarea
3Cob/528/2011
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SKP, k. s., so sídlom Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze" so sídlom Košútska 1342 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, práv. zást. JUDr. Pavol Konečný, advokát, Hurbanova 14/A, Banská Bystrica, proti žalovanému: HECATRANS Slovaquie s.r.o. so sídlom Račianska 66 Bratislava, IČO: 36 610 291, o zaplatenie 119,42 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 24Cb/23/2011 - 79 zo dňa 31. mája 2011 a uzneseniu č. k. 24Cb/23/2011
- 120 zo dňa 21. septembra 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 24Cb/23/2011 - 79 zo dňa 31. mája 2011 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uznesenie č. k. 24Cb/23/2011 - 120 zo dňa 21. septembra 2011 z r u š u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, žalovanému nepriznal náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur na účet súdu.
Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 119,42 eur spolu s 18,25 % ročným úrokom zo súm a v lehotách uvedených v petite návrhu. Súd z predložených dokladov zistil, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom a.s. ako poskytovateľ uzavrela so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný za poskytnuté verejné telefónne služby nezaplatil riadne a včas a vznikla mu preto voči žalovanému pohľadávka, ktorú žalobca nadobudol postúpením na základe zmluvy uzavretej dňa
20.08.2010 a to od predchádzajúceho postupníka MEDIATION KMCH s.r.o., IČO: 35 952 989.
Súd vzhľadom na množstvo podaných návrhov v obdobných veciach a pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, teda či mu patrí pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáhal. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že úpadca uzavrel s MEDIATION KMCH rámcovú zmluvu o postupovaní pohľadávok dňa 11.11.2007, v ktorej zmluvné strany dohodli povinnosť uzavrieť jednotlivé zmluvy o postúpení pohľadávok pod následkom povinnosti zaplatiť za porušenie tejto dohody zmluvnú pokutu.
Súd dospel k záveru, že rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok sa vzťahuje na všetky peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom je postupca. Z toho vyplýva, že táto zmluva môže zaväzovať úpadcu nadobúdať len tie pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca už dňa 11.11.2007. Postupca (MEDIATION KMCH s.r.o.) však žalovanú pohľadávku získal od Slovak Telekom a.s. až 19.08.2010, z čoho je zrejmé,
že nešlo o pokračovanie v prevádzkovaní tzv. podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu, ale že tento „podnik“ sa začal prevádzkovať až po vyhlásení konkurzu (19.08.2008). Súd preto mal oprávnené aj vážne pochybnosti, že rámcová zmluva nebola uzavretá 11.11.2007 a naviac zo súpisu všeobecnej podstaty k 06.10.2008 vyplýva, že do podstaty nepatrili žiadne pohľadávky. Okrem toho tejto rámcovej zmluve chýba akýkoľvek rozumný základ, rozumný hospodársky účel (kauza), ktorý by strany viedol k jej uzavretiu v tomto znení a s takými vysokými zmluvnými pokutami.
Z uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona, ktoré spočíva vo vylúčení záväzného pravidla správania zámerným použitím prostriedku , ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Ide o postup, keď sa niekto síce správa podľa práva, ale iba preto, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Predmet právneho úkonu tak neporušuje priamo zákaz daný zákonom, ale je v rozpore s cieľom iného zákonného ustanovenia. Podľa súdu prvého stupňa sa to vzťahuje aj na tento prípad, kedy žalobca ako správca konkurznej podstaty nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ oslobodený nebol. Zmluvou o postúpení pohľadávky teda obchádza zákon o súdnych poplatkoch a naviac súdne vymáhanie pohľadávok nie je podnikaním ani prevádzkovaním podniku v zmysle § 5 Obch. zákonníka. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.08.2010 ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Obč. zákonníka.
S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vo svojom mimoriadne obšírnom odvolaní, ktoré má desať strán, vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.)
a zaoberal sa dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa návrh zamietol a poukázal na to, že nedostatočne zistil skutkový stav.
Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá na základe rámcovej zmluvy z roku 2007, ktorá je svojou povahou zmluvou o budúcej zmluve. Teda nie je rozhodujúce, že zmluva z ktorej si uplatňuje nárok, bola uzavretá po vyhlásení konkurzu. Zaoberal sa zák. č. 7/2005 Z. z. a poukázal na to, že veriteľský výbor uložil správcovi záväzný pokyn pristúpiť k plneniu rámcovej zmluvy. V ďalšej časti uviedol, že uzavretá zmluva o postúpení zo dňa 20.08.2010 nie je neplatným právnym úkonom a vysvetľoval základné predpoklady použitia tohto zákonného ustanovenia a teoretický výklad. Zdôraznil, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Tvrdil, že účelom právneho úkonu bol zvýšiť hodnotu majetkovej podstaty úpadcu. Úmysel právnym úkonom obísť zákon nemožno spájať s dôsledkami neplatnosti právneho úkonu, ak podľa platného práva nemohli byť dosiahnuté také právne dôsledky. Keďže postupník (úpadca) sa stal veriteľom pohľadávky, je správca aktívne legitimovaným subjektom.
Samotná rámcová zmluva nedeklaruje len aktuálny stav pohľadávok v čase jej uzavretia, ale aj stav do jej zániku, t. j. postupné nadobúdanie pohľadávok.
V časti IV. odvolania uviedol, čo je speňažovanie spísaného majetku podľa § 76 ods. 1 ZKR (súpis majetku podstát), prevádzkovanie podniku (§ 88 ods. 3 a § 86 ods. 4 ZKR) a „kauzu“ uzatvorenia rámcovej zmluvy, jej ekonomickú výhodnosť, zhodnotenie majetku podliehajúceho konkurzu a uzavrel, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení.
K tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh poukázal na to, že správca je podľa § 4 ods. 2, písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného zákona, t. j. ZKR č. 7/2005 Z. z. Uviedol, že podľa rozhodovacej praxe neprichádza do úvahy zužujúci výklad zákona (5Cdo 171/2009, 23Cdo 269/2010).
Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu zistil, že základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 20.08.2010 medzi postupcom MEDIATION KMCH s.r.o. a žalobcom ako postupníkom je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona.
Podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že sú v ňom stanovené tri druhy nedovolených právnych úkonov, ktoré zákon postihuje sankciou absolútnej neplatnosti. Ide o prípad rozporu právneho úkonu s obsahom a účelom zákona, o prípad, keď právny úkon zákon obchádza a prípad, keď právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že zmluva o postúpení pohľadávok z 19.08.2010 je absolútne neplatná pre obchádzanie
zákona, pretože súd prvého stupňa pre takýto záver nemal dostatočne zistený skutkový stav.
K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel z dôvodu, že má oprávnené a vážne pochybnosti o tom, že rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007 nebola uzavretá pred vyhlásením konkurzu, ale že tento „podnik“ sa začal prevádzkovať až po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvého stupňa nemohol stotožniť, pretože dátum uvedený na zmluve (11.11.2007) časovo identifikuje okamih uzavretia zmluvy a preukazuje, že bola skutočne uvedeného dňa uzavretá. Nestačia vážne pochybnosti o tom, že bola uzavretá až po vyhlásení konkurzu, ale túto skutočnosť je potrebné nepochybne preukázať vykonaným dokazovaním a až keď sa preukáže, že zmluva bola uzavretá v skutočnosti v iný deň než deň uvedený v zmluve, je možné sa zaoberať otázkou, či simuláciou iného dátumu uzavretia zmluvy nedošlo k obchádzaniu zákona a či zmluva nie je postihnutá absolútnou neplatnosťou.
Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok sa vzťahuje len na peňažné pohľadávky, ktorých veriteľom bol postupca (MEDIATION KMCH s.r.o.) už dňa 11.11.2007. Rámcová zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a z čl. I. v spojení s čl. II. a III. zmluvy vyplýva, že sa jedná o všetky pohľadávky až do dňa skončenia zmluvného vzťahu.
Odvolací súd poukazuje i na to, že súd prvého stupňa bez riadneho zistenia skutkového stavu vyslovil záver, že jediným možným vysvetlením správania sa veriteľov úpadcu a správcu (žalobcu) pre uzatváranie zmlúv o postúpení pohľadávok, je snaha znížiť náklady o súdny poplatok, ktorý správca v zmysle zákona nie je povinný platiť. Z personálneho prepojenia veriteľa (MEDIATION KMCH), správcu konkurznej podstaty a právneho zástupcu žalobcu, nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že účelom zmluvy o postúpení pohľadávky (zo dňa 20.08.2010) bolo obchádzanie zákona.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca napadol v zákonnej lehote odvolaním i uznesenie súdu prvého stupňa vydané dňa 21.09.2011 pod č. k. 24Cb/23/2011 - 120, ktorým súd prvého stupňa vyrubil žalobcovi súdny poplatok za odvolanie a navrhol ho zrušiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu sa v konaní domáhal zaplatenia 119,42 eur s príslušenstvom, ktorá bola na neho postúpená po vyhlásení konkurzu.
Žalobca je správca podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a preto v zmysle § 4 ods. 2, písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa
zák. č. 7/2005 Z. z. (osobitný zákon). Z uvedeného dôvodu neexistoval dôvod na vydanie napadnutého uznesenia, a preto odvolací súd predmetné uznesenie podľa § 221 ods. 1, písm. i/ O.s.p. zrušil.
Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.