Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-203-2012.pdf
PDF · 83.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/203/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. A., E. XXX/XX, pre vymoženie istiny 1.568,08 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, ul. Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 1014/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Er 518/06-57 zo dňa 17.5.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á- v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu v časti o vymoženie sumy nad 863,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,0% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia zastavil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po tom, ako súd prvé stupňa uznesením č.k. 4Er 518/06-40 zo dňa 24.1.2011 exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, oprávneného zaviazal uhradiť exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,36 eur a návrh na zmenu exekútora zamietol, podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3CoE 80/2011-52 zo dňa 22.2.2012 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom súdu prvého stupňa uložil opätovne preskúmať, či vzhľadom na podnet súdneho exekútora, ktorý žiadal čiastočné zastavenie exekúcie z dôvodu, že nadobudol pochybnosti o časti nárokov oprávneného na úroky, poplatky a náklady zahrnuté v exekučnom titule, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie v celom rozsahu alebo len sčasti. Súd prvého stupňa preto opätovne preskúmal exekučný titul ako aj Zmluvu o úvere a zistil, že exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 2062/06 zo dňa 15.6.2006, bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 47 240,00 Sk spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 47 000,00 Sk od XX.X.XXXX do zaplatenia a trovy konania vo výške 9 262,00 Sk. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zároveň zistené, že povinný nezaplatil oprávnenému riadne a včas svoj splatný záväzok a preto oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 47 000,00 Sk, poplatku za zaslanie upomienok 240,00 Sk a úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 47 000,00 Sk od 20.1.2006 do zaplatenia. Z predloženej Zmluvy o úvere mal za zistené, že povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý úver podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške 26 000,00 Sk (863,04 eur), ktorý sa zaviazal splácať zvýšený o poplatok vo výške 21 000,00 Sk (697,07 eur), teda spolu sa zaviazal zaplatiť čiastku 47 000,00 Sk (1 560,11 eur). Vo Všeobecných podmienkach zmluvy bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25% denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy, pričom zmluvy neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“). Súd prvého stupňa s poukázaním
na ust. § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že v danom prípade sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. a nič na tom nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pretože vo vzťahu k Obchodnému zákonníku je zákon o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu lex specialis a je potrebné posudzovať vzťahy medzi účastníkmi podľa tohto zákona. Nakoľko vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, aplikujú sa na neho pre spotrebiteľa výhodnejšie právne predpisy a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré boli v zmluve dohodnuté nie v súlade s §3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktoré ku prvému dňu omeškania t.j. XX.X.XXXX boli 6%. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa zastavil exekúciu nad vymoženie sumy 863,04 eur (26 000,00 Sk), t.j. sumy poskytnutého úveru, keďže zmluva neobsahuje RPMN, a teda úver sa považuje za poskytnutý bez poplatkov a úrokov. Záverom uviedol, že oprávnený má nárok na úrok z omeškania len podľa právneho predpisu a výške, ktorá platila v čase prvého dňa omeškania (XX.X.XXXX) a úroky z omeškania nad túto výšku nie je možné vymáhať, a preto exekúciu zastavil aj nad zákonnú výšku úrokov z omeškania.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje RPMN, tvrdenia súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania a taktiež postup súdu prvého stupňa, ktorý posudzoval vec, v ktorej už raz právoplatne rozhodol. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený poskytuje svojim klientom ako dlžníkom úvery na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy /v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa/, avšak tieto nemožno považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na túto skutočnosť preto oprávnený v predmetnej zmluve nemusel ako podstatnú náležitosť uviesť údaj o RPMN. Vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti oprávneného nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený uvádza, že úrok z omeškania má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže ak nesplní povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa názoru oprávneného, dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, ako aj s ohľadom na obchodné riziko oprávneného. Zároveň uviedol, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom tento vyslovil názor, že moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania, ale má zabezpečovať ochranu účastníka pred tým, kto porušuje zásady poctivého obchodného styku. Zároveň poukázal na to, že oprávnený znáša vysoké obchodné riziko a výška dohodnutých úrokov je primeraná tomuto riziku. Záverom namietal, že rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kde uznal exekučný titul za súladný a preto udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávanie (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Dôvody preskúmavaného uznesenia sú správne a presvedčivé, preto sa s nimi odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa ust. § 40 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní je Exekučný súd oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok čo do jeho vecnej správnosti tak, ako keby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p.. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, alebo na zastavenie exekúcie, t.j. či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/, c/, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Oprávnený sa navyše mylne domnieva v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, že súd prvého stupňa zastavil exekúciu v celom rozsahu, v skutočnosti došlo len k čiastočnému zastaveniu exekúcie z dôvodu absenciu RPMN v zmluve o úvere v súlade s ust. § 57 ods. 2,3 Exekučného poriadku. Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Zmluva o úvere bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, čo znamená, že práva a povinnosti z tejto zmluvy ako aj všetky ostatné súvisiace okolností je potrebné posudzovať podľa hmotného práva platného v čase jej uzavretia.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Keď teda oprávnený poskytol peňažné prostriedky v rámci svojho podnikania povinnému, ktorý je fyzickou osobou a úver vo forme pôžičky bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom povinný sa zaviazal splatiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach, je potrebné tento vzťah posúdiť ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to urobil súd prvého stupňa.
V súlade s ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 25.11.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje .
V súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Aj keď vnútroštátna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku bola plne zosúladená s právom Európskej únie až novelou Občianskeho zákonníka od 1.1.2008, k zosúladeniu vnútroštátnej právnej úpravy došlo už skôr (od 25.11.2004) v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (novelou
vykonanou zákonom č. 616/2004 Z.z.) aj vyššie citovaným ustanovením § 23a/. Teda v rozhodnom období (11.08.2005) bolo bez právneho významu, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bola predmetná zmluva uzavretá pred účinnosťou novely Zákona o ochrane spotrebiteľa už v období od 1.5.2004 (pristúpenie SR k Európskej únii) malo na území SR prednosť uplatňovanie komunitárneho práva pred vnútroštátnou právnou úpravou v otázke ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.
Na vecnej správnosti rozhodnutia exekučného súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že povinnému boli poskytnuté oprávnenou peňažné prostriedky a nie tovar, alebo služba, pretože aj v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver (§ 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v platnom znení).
Keďže súd prvého stupňa správne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, rovnako správne je jeho konštatovanie o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.