Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-82-2012.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/82/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky L. P., bytom L. č. XXX proti odporkyni H. P., bytom W., I. XX, zastúpenej JUDr. Y. I., advokátom so sídlom v W., X. S. č. XX/ X, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2012, č.k. 12P/20/2012-68, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľke zo sumy vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa na sumu 50 Eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2012, ktorú bude odporkyňa poukazovať do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 6C/162/2008-44 zo dňa 09.01.2009 v časti o výživnom pre navrhovateľku.
Výrok o nedoplatku na zročnom výživnom z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/162/2008-44 zo dňa 09.01.2009 vo výrokovej časti o výživnom tak, že odporkyňa je povinná platiť na výživu navrhovateľky, počnúc dňom 01.01.2012, zvýšené výživné vo výške 35 Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, mesačne vždy vopred, najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2012 do 31.05.2012 vo výške 45 Eur povolil odporkyni zaplatiť navrhovateľke spolu s bežným výživným v 5 Eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Konanie v časti o vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke vo výške prevyšujúcej mesačne sumu 50 Eur od 01.01.2012 zastavil. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu, č.k. 6C/162/2008-44 zo dňa 09.01.2009 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej vtedy ešte maloletá navrhovateľka na čas po rozvode zostala v osobnej starostlivosti otca. Maloletá dcéra odporkyne J. (sestra navrhovateľky) zostala na čas po rozvode v osobnej starostlivosti odporkyne (matky) s tým, že súd súčasne odporkyňu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, k rukám otca, vždy do 15- teho dňa v mesiaci a otca navrhovateľky zaviazal platiť na výživu jej sestry J. mesačne sumou 82,98 Eur. Z obsahu spisu súd zistil, že odporkyňa bola v tom čase poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 132,10 Eur mesačne a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L. jej bol vyplácaný príspevok
vo výške 33,19 Eur mesačne v súvislosti s jej diétnym stravovaním, v mesiaci august jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 185,42 Eur. Odporkyňa bola v čase posledného rozhodovania o výživnom žiačkou 1. ročníka U. P. v L.. Rozsudkom tamojšieho súdu 13P/119/2010-23 zo dňa 21.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoP/65/2010-42 zo dňa 05.08.2010 bola vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky s účinnosťou od 01.05.2010 zvýšená na sumu 100 Eur mesačne na vtedy ešte maloletú dcéru J.. Sestra navrhovateľky J. sa spolu s odporkyňou odsťahovala do dvojgeneračného rodinnému domu, ktorého je v súčasnosti podielovou spoluvlastníčkou odporkyňa v 1/6-ine, kde žijú so starou matkou navrhovateľky, ktorá je poberateľkou starobného vdovského dôchodku vo výške 620 Eur mesačne. Navrhovateľka so svojím otcom a jeho rodičmi žije v rodinnom dome v L.. V súčasnosti navštevuje X. ročník U. C. T. P. L. a náklady na jej štúdium predstavujú sumu 185 Eur mesačne. V súvislosti so štúdiom na strednej škole dochádza z L. do L., s čím súvisia výdavky 35 Eur mesačne, pomôcky do školy a učebnice, oblečenie, obuv, príspevok na stužkovú slávnosť, na exkurzie, kultúrne akcie a pod.. Otec navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 510,30 Eur. Na výživu sestry navrhovateľky prispieva mesačne sumou 100 Eur, náklady na bývanie predstavujú 128 Eur, náklady na internet 13,99 Eur. Odporkyňa je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku od 01.01.2012 vo výške 153,30 Eur, poberá peňažný príspevok na kompenzáciu jej ťažkého zdravotného postihnutia v sume 34,41 Eur mesačne od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, od 07.07.2011 je zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 157,44 Eur. Má zvýšené výdavky na stravovanie v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu, a to vo výške až 70 Eur mesačne, musí užívať lieky vo výške cca 42,62 Eur mesačne, na náklady bývania vynakladá sumu 100 Eur mesačne. Mesačne platí dcére J. mobilný telefón vo výške 25 Eur mesačne a spláca 26,66 Eur mesačne úver, za ktorý bol zakúpený počítač pre dcéru Darinu, navrhovateľke prispieva mesačne sumou 26 Eur. Sestra navrhovateľky nežije s odporkyňou, ale so svojou starou matkou, ktorej aj otec navrhovateľky zasiela výživné. Z takto vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný, keď od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľke uplynuli tri roky a k zmene pomerov navrhovateľky došlo už len z tohto dôvodu. Navrhovateľka je bez akéhokoľvek príjmu, navštevuje 3. ročník strednej školy, s čím má zvýšené náklady, pričom ide o dospelú ženu a s tým súvisiace náklady na obliekanie a hygienu. V konaní mal za preukázané, že príjem odporkyne sa po jej zamestnaní zvýšil a dosahuje mesačne sumu cca 344,44 Eur, čo je suma o 279,15 Eur vyššia ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom, kedy mala celkový príjem 165,29 Eur. Po zrátaní všetkých nákladov, ktoré odporkyňa v priebehu mesiaca má a súvisia predovšetkým s jej bývaním, zdravotným stavom, cestovným do práce a vyživovacími povinnosťami k dvom dcéram zostane odporkyni suma do 60 Eur mesačne pre jej ďalšie potreby, a preto podľa názoru súdu je v jej možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky aspoň o niečo vyšším výživnom ako doposiaľ. Z tohto dôvodu zvýšil odporkyni vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke počnúc dňom 01.01.2012 na sumu 35 Eur mesačne. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2012 do 31.05.2012 v celkovej výške 45 Eur umožnil odporkyni zaplatiť navrhovateľke v splátkach. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a § 160 O.s.p. . O čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 96 O.s.p.. Pretože si žiaden z účastníkov neuplatnil náhradu trov konania, o trovách konania nerozhodoval.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka a odporkyňa.
Odporkyňa sa odvolaním podaným prostredníctvom svojho zástupcu domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietne. Uviedla, že jej príjmové pomery sú na hranici životného minima a v dôsledku svojho ťažkého zdravotného postihnutia nie je schopná si vlastnou prácou zabezpečiť priaznivejšie životné podmienky, a preto aj takéto minimálne zvýšenie výživného jej spôsobí existenčné problémy. Tvrdila, že od poslednej úpravy jej vyživovacej povinnosti nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala použitie ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Navrhovateľka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uloží povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50 Eur mesačne. Uviedla, že odporkyňa vo svojom tvrdení zavádza súd, že zabezpečuje kompletnú výživu dcére J. vo výške 70 Eur až 100 Eur mesačne a priložila úradný záznam, z ktorého vyplýva, že riadnu starostlivosť jej sestre J. zabezpečuje stará matka, nakoľko odporkyňa sa o J. nestará, nevarí, riadne na výživu J. neprispieva.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 220 O.s.p. a vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom rozsudok okresného súdu zrušiť a v tejto časti vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a to napriek dosiahnutiu plnoletosti. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa významným spôsobom zmenia pomery účastníkov.
Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať taká zmena pomerov, tak na strane oprávneného (navrhovateľka), a to v dôsledku pribúdajúceho veku v súvislosti so štúdiom na škole vyššieho stupňa, nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane povinného (odporkyňa), a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípade pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností. K zmene súdneho rozhodnutia ohľadne výšky výživného v prípade, že sa nejedná o maloleté dieťa, môže dôjsť len na návrh.
Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávnenej alebo povinnej došlo k takej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného.
V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť zo strany odporkyne bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.01.2009, č.k. 6C/162/2008-44, keď vyživovacia povinnosť bola určená vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, keď súd vychádzal z príjmu odporkyne vo výške 165,29 Eur a príjmu otca navrhovateľky vo výške 470,89 Eur s tým, že otcovi uložil povinnosť prispievať na sestru navrhovateľky, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne sumou 82,98 Eur, ktorá suma výživného bola rozsudkom tamojšieho súdu od 01.05.2010 zvýšená na sumu 100 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy navrhovateľka navštevovala 1. ročník strednej školy, v súčasnosti navštevuje 3. ročník strednej školy a so štúdiom má nepochybne spojené výdavky, jednak s cestovaním, ako i s nákupom pomôcok na štúdium, pričom sa nemôže v škole ani stravovať, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov. Odporkyňa si plní svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku súdu vo výške 26 Eur mesačne. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že na strane navrhovateľky došlo k významnej zmene pomerov a nárastu jej odôvodnených potrieb, a to už len v dôsledku uplynutia času od predchádzajúceho rozhodnutia súdu, keď navrhovateľka je o tri roky staršia, je dospelou osobu a jej bežné náklady sa rovnajú nákladom dospelého človeka, ako i v súvislosti so štúdiom na strednej škole mimo miesta jej bydliska.
Prvostupňový súd konštatoval aj zmenu pomerov na strane odporkyne, ktorej príjem sa od predchádzajúceho rozhodovania zvýšil o 279,15 Eur, keď začala pracovať a v zamestnaní dosahuje príjem cca 157,44 Eur mesačne, poberá invalidný dôchodok vo výške 153,30 Eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu jej ťažkého zdravotného postihnutia vo výške 34,41 Eur mesačne. Otec navrhovateľky dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 510,30 Eur mesačne, jeho príjem sa zvýšil o 39,41 Eur. Má dve vyživovacie povinnosti rovnako ako odporkyňa, pričom na dcéru J. prispieva sumou 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2010. Odvolací súd je však toho názoru, že k zmene pomerov na strane odporkyne došlo i tým, že dcéra J., ktorá jej bola zverená do osobnej starostlivosti, v súčasnosti s ňou nežije a výživné zo strany otca je poskytované pre sestru navrhovateľky, J., starej matke, s ktorou táto žije.
Krajský súd preskúmaním veci zistil, že okresný súd postupoval v danom prípade správne, keď porovnával pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase svojho rozhodovania, správne vyhodnotil, že došlo k výraznej zmene pomerov na strane navrhovateľky a odporkyne a že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo strany odporkyne k navrhovateľke tak, aby zodpovedala jej odôvodneným potrebám, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporkyne.
Pokiaľ však súd prvého stupňa určil výživné zo strany odporkyne pre navrhovateľku vo výške 35 Eur mesačne je odvolací súd toho názoru, že za primerané zisteným pomerom účastníkov je výživné požadované navrhovateľkou, a to vo výške 50 Eur mesačne. Je toho názoru, že je nesporne v možnostiach a schopnostiach odporkyne, a to i s prihliadnutím k jej nepriaznivému zdravotnému stavu , jej mesačnému príjmu, ktorý od predchádzajúcej úpravy výživného vzrástol o sumu 279,15 Eur, ako i ďalšej vyživovacej povinnosti k dcére J., prispievať na výživu navrhovateľky uvedenou sumou. Krajský súd nemohol prehliadnuť, že odporkyňa opakovane v priebehu súdneho konania deklarovala, že dcére J. prispieva mesačne na mobilný telefón sumou 25 Eur mesačne a spláca sumu 26,66 Eur za úver, za ktorý bol zakúpený pre ňu notebook (zápisnica z pojednávania zo dňa 05.04.2012, vyjadrenie zo dňa 30.04.2012) a zabezpečuje jej kompletnú výživu a až na pojednávaní dňa 03.05.2012 sa vyjadrila, že už splátky za úver platiť nebude, pričom navrhovateľka nemá finančné prostriedky na zakúpenie nového počítača a dokonca ani na stravovanie v školskej jedálni.
Je potrebné zdôrazniť, že právna úprava obsiahnutá v Zákone o rodine je okrem iného založená aj na zásade právnej rovnosti všetkých detí v rodine. Pokiaľ odporkyňa deklaruje, že prispieva svojej druhej dcére na jej potreby mesačne sumou presahujúcou sumu 50 Eur mesačne na mobilný telefón a úver na zakúpenie notebooku a zabezpečuje aj jej kompletnú výživu (otec jej prispieva na výživu sumou 100 Eur mesačne), je nepochybné, že i navrhovateľka má právo na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne na uvedenú sumu. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že návrh na zvýšenie výživného zo strany navrhovateľky bol podaný dôvodne a hoci by navrhovateľka vzhľadom na svoj vek, prípravu na budúce povolanie, ako aj celkový nárast životných nákladov potrebovala viac, s prihliadnutím na súčasné schopností, možností a majetkové a zárobkové pomery odporkyne, ako i jej nepriaznivý zdravotný stav, vyživovaciu povinnosť k dcére J., nebolo možné zvýšiť jej vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku vo väčšom rozsahu, a to i vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľka vzala svoj návrh v časti presahujúcej výživné 50 Eur mesačne späť.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o nedoplatok na zročnom výživnom, krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu nie je možné s presnosťou vyčísliť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.01.2012 do rozhodnutia krajského súdu, nakoľko nie je zrejmé, či odporkyňa svoju vyživovaciu povinnosť v uvedenom období plnila a v akej výške. Je preto potrebné na zistenie správnej výšky nedoplatku na zročnom výživnom vykonať ďalšie dokazovanie.
Z tohto dôvodu krajský súd výrok rozsudku okresného súdu o nedoplatku na zročnom výživnom zrušil a vec vrátil v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .