Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-104-2012.pdf
PDF · 77.78 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/104/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, proti povinnému N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. W. XX, XXX XX M. G., o vymoženie 39,83 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 3 Er 53/2004-15 zo dňa 14.6.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku o zmene súdneho exekútora a výroku o trovách exekúcie.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nevyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica č. N 124/2004, NZ 3935/2004 zo dňa 17.1.2004 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala. Za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír (ktorý substitučne splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya) na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere č. 7220061 zo dňa 6.6.2003. Tento za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 165,31 Eur (4.980,- Sk ), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20.11.2003 do zaplatenia. Povinný uznal svoj dlh prostredníctvom splnomocneného advokáta v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Splnomocnenec v mene povinného vyhlásil, že tento dlh splatí v lehote do 26.1.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Prvostupňový súd zároveň poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný nemal možnosť výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá formulárová zmluva, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci. Na základe uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné. Prvostupňový súd skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom, pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. súd exekúciu zastavil. Súd zároveň zamietol žiadosť o zmenu súdneho
exekútora z dôvodu neúčelnosti rozhodovania, pretože existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. O trovách účastníkov rozhodol podľa výsledku konania a o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na notársku zápisnicu ako exekučný titul v rozpore so zákonom nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
V priebehu odvolacieho konania ešte oprávnený podaním doručeným súdu dňa 9.8.2012 navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie
okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.
Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval splnomocnenca vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa splnomocnenec zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, ako aj vo výroku, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, za vecne správne. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, okrem výroku o zmene súdneho exekútora, ktorý nebol odvolaním napadnutý a výroku o trovách exekúcie, o ktorých nebolo rozhodnuté.
O trovách odvolacieho konania ako aj o trovách exekúcie rozhodne prvostupňový súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., pričom z tohto ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.