Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/181/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Astrovej č. 2/A proti povinnému S. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T., na ul. B. č. XX, o vymoženie sumy 382,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Viery Uhríkovej, so sídlom v Košiciach, na ul. Letnej č. 40 proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 31.8.2012 č. k. -27 takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách súdneho exekútora a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil ustanovením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúcia sa začína až udelením poverenia súdnemu exekútorovi. O trovách exekúcie preto možno hovoriť až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Do toho času sa rozhoduje iba o trovách exekučného konania jednotlivých účastníkov konania vrátane trov súdneho exekútora. Pre takéto rozhodnutie o trovách exekučného konania sa v dôsledku absencie osobitnej úpravy v Exekučnom poriadku subsidiárne aplikuje ( ). Keďže v zmysle ustanovenia veta prvá o trovách konania sa rozhoduje len na návrh súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal nakoľko súdny exekútor si náhradu trov neuplatňoval.

Proti tomuto uzneseniu a to konkrétne proti výroku o trovách súdneho exekútora podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie zmeniť tak aby oprávnený bol zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie vo výške 43, 91 Eur vrátane DPH. Ako dôvod uviedol, že exekučné konanie sa začína dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor nemôže odmietnuť vykonať exekúciu okrem prípadu, keby bol požadovaný úkon v rozpore so zákonom alebo ak by bol súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie. Exekútor po doručení návrhu na vykonanie exekúcie je povinný ho zaregistrovať a ďalej postupovať v súlade so zásadou oficiality a vykonať všetky potrebné úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. S týmito úkonmi sú spojené náklady, ktoré súdny exekútor primárne financuje so svojich vlastných prostriedkov. Postavenie súdneho exekútora a výkon exekučnej činnosti upravuje Exekučný poriadok. Odmeňovanie súdnych exekútorovi upravuje o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa malo preto vychádzať z ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky č. a nie z ustanovení .

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora je opodstatnené.

V danom prípade nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi bolo odôvodnené absenciou návrhu na rozhodnutie o trovách v zmysle ustanovenia veta prvá , nakoľko do momentu vydania poverenia na vykonanie exekúcie o trovách exekúcie nemožno hovoriť. S týmto názorom nie je možné sa stotožniť.

Trovy exekúcie Exekučný poriadok upravuje vo svojej 7. časti ( § 200 až § 203). Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Ustanovenie § 196 vety prvej Exekučného poriadku definuje jednotlivé zložky tvoriace trovy konania vznikajúce na strane exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Týmito zložkami sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Pojem exekučná činnosť je v porovnaní s pojmom exekúcia širší. Hoci súdny exekútor k vykonaniu exekúcie môže pristúpiť až udelením poverenia na jej vykonanie podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku uvedené neznamená, aby do doby udelenia poverenia žiadnu exekučnú činnosť nevykonával. Exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku sa totiž začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Od momentu začatia exekučného konania do momentu udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútori bez akýchkoľvek pochybností vznikajú v súvislosti s ním vykonávanou exekučnou činnosťou trovy. Odporovalo by preto zásadám akejkoľvek logiky, aby pri rozhodovaní o trovách exekútora sa mal aplikovať rozdielny právny režim na trovy vzniknuté do doby udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a na trovy vzniknuté po udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ukladajúce povinnosť i bez návrhu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie nemožno vykladať zužujúco iba na prípady zastavenia exekúcie. Ide len o určitú nedôslednosť v procesnej úprave povinnosti rozhodovať o náhrade trov a preto aj v exekučnom konaní je žiaduce vychádzať zo zásady, že v každom prípade zastavenia exekučného konania musí byť o náhrade trov rozhodnuté. Správnosti tohto záveru zodpovedá i právna úprava rozhodovania o trovách konania pri zastavení exekučného konania z dôvodu späťvzatia návrhu predtým ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Je to zrejmé z ustanovenia § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania. K rovnakému záveru o potrebe použitia ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku dospela i súdna prax pri zastavení exekučného konania ex lege vyhlásením konkurzu.

Keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia a uznesenie vo výroku o trovách súdneho exekútora zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora aplikovať ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.