Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-269-2012.pdf
PDF · 83.11 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/269/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky E. D., bytom R. R., K. XXX/ X, zastúpenej A. D., bytom R. R., K. XXX/X proti odporcovi N. D., bytom H. M., S. A. X/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. mája 2012, č.k. 16C/32/2011-53, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.09.2007, č.k. 12C/101/2007-23 v časti o určení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke tak, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke sa zvyšuje zo sumy 83 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 19.07.2011. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.07.2011 do 31.05.2012 vo výške 385,51 Eur povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným po 10 Eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľka je plnoleté dieťa odporcu, ktoré sa štúdiom na vysokej škole sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, preto vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke stále trvá. Konštatoval, že výživné pre navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.09.2007, č.k. 12C/101/2007-23 v sume 2.500,- Sk (83 Eur) mesačne. Mal za ozrejmené, že ku zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku, došlo. K zvýšeniu výdavkov navrhovateľky došlo z objektívneho dôvodu - všeobecne známe skutočnosti rastu životných nákladov - cien tovarov a služieb, rastu inflácie, ako aj zo subjektívnych - individuálnych dôvodov vzhľadom k tomu, že navrhovateľka začala študovať na vysokej škole v mieste značne vzdialenom od svojho bydliska, s čím sú preukázané spojené zvýšené výdavky či už na cestovnom, poplatkoch za ubytovanie na internáte, za stravovanie, za školské pomôcky, notebook, pričom ide o dôvodné výdavky navrhovateľky, ktoré súd zohľadnil. Okresný súd konštatoval zmenu pomerov, ktorá nastala na strane matky navrhovateľky, ktorá je v súčasnosti rozvedená, a ktorej sa zvýšil jej celkový príjem z 298,74 Eur na 417 Eur mesačne, čo predstavuje výrazný nárast príjmu o 118 Eur. Pokiaľ ide o odporcu, okresný súd konštatoval zmenu pomerov aj na jeho strane. Uviedol, že odporca sa oženil, manželka odporcu je zárobkovo činná. U odporcu však nekonštatoval podstatnú zmenu jeho príjmu, nakoľko naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa na tej istej pracovnej pozícii, jeho príjem sa zvýšil len o zhruba 30 Eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom otec dosahoval priemerný
mesačný zárobok 547,40 Eur a v súčasnej dobe jeho príjem predstavuje 576,91 Eur. Jeho vyživovacia povinnosť k mal. Z. sa zvýšila o 24 Eur mesačne. Okresný súd konštatoval, že uvedené zmeny pomerov na strane navrhovateľky, jej matky i odporcu predstavujú podklad pre zvýšenie výživného pre navrhovateľku, avšak zvýšenie výživného neprichádza do úvahy v takom rozsahu, ako navrhovateľka žiadala, a to z dôvodu celkových majetkových a zárobkových pomerov na strane odporcu, ako aj z dôvodu zárobkových pomerov na strane matky, s ktorou navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti. Okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky a schopností a možností odporcu.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výživné bude zvýšené na 100 Eur mesačne. Zastával názor, že pomery navrhovateľky sa žiadnym výrazným spôsobom nezmenili tak, aby okresný súd bol nútený rozhodovať o zmene výšky výživného. Uviedol, že navrhovateľka ako dospelá plnoletá osoba má možnosť aj sama zabezpečovať svoje potreby, napríklad prostredníctvom brigád, čo jej je ako študentke VŠ umožňované. Poukazoval na tú skutočnosť, že jeho príjmy boli zvýšené oproti roku 2007 cca o 30 Eur, avšak od poslednej úpravy výživného sa vo všeobecnosti zvýšili náklady na bývanie, stravu, vodu, elektriku, plyn a rovnako bolo zvýšené výživné na ďalšiu dcéru zo sumy 66 Eur na 90 Eur mesačne. Okresnému súdu vytýkal, že v odôvodnení rozsudku neuvádza jeho pravidelné výdavky, ktoré súdu predložil. Jedná sa o náklady súvisiace so zabezpečením základných životných potrieb, napríklad hypotekárny úver na byt 155,82 Eur mesačne, pravidelné poplatky na bývanie vedené ako zálohové platby, fond opráv, osvetlenie spoločných priestorov, výťah, fond opráv je 125 Eur mesačne, 26 Eur poistenie úveru, 20 Eur plyn. V odôvodnení rozsudku sa neuvádzajú bežné náklady na život ako základná hygiena, lieky, ošatenie, jedlo, ktoré predstavujú aj s jeho manželkou pri maximálnom uskromnení sumu 260 Eur mesačne. Za elektrinu má výdavky 24 Eur mesačne, RTVS 4,60 Eur mesačne, cestovné náklady 30 Eur, ďalej cestovné náklady manželky, životné poistenie s manželkou 20 Eur. Pri takýchto výdavkoch vo výške 925 Eur mesačne a pri čistom mesačnom príjme 890 Eur mesačne je likvidačná akákoľvek nepredvídaná investícia, ktorá sa pravidelne objavuje a vyskytuje. Navrhovanú sumu 100 Eur považuje za kompromis po zrelom zvážení všetkých aspektov a možností uskromnenia sa.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného začala študovať na strednej škole, teraz ide do druhého ročníka denného bakalárskeho štúdia. Odporca od rozvodu nejaví záujem o ňu ani o sestry, nestará sa o ne, nepomáha im, platí len výživné. Rovnako poukazovala na zvýšenie svojich, ako aj matkiných životných výdavkov a nákladov, cien tovaru a služieb, rast inflácie, zvýšenie výdavkov na cestovnom, poplatkov na ubytovanie, na strave, ošatení, školských potrebách, notebooku. Uviedla, že v tomto akademickom roku nedostala internát, preto jej výdavky sa ešte viac zvýšia. Poukazovala na to, že pokiaľ sa odpočítajú výdavky od príjmu matky, rovnako sa nachádza v mínuse.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania, t. j. okrem výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol, odvolaním napadnutý nebol, a preto zostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým v zmysle § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov. Pri
určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na odôvodnené potreby dieťaťa i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania.
Okresný súd rozhodoval o určení výživného na plnoleté dieťa, pričom postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka pochádza z manželstva odporcu a matky navrhovateľky, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.09.2007, č.k. 12C/101/2007-23 rozvedené. Zároveň bolo rozhodnuté o výživnom na navrhovateľku zo strany odporcu vo výške 83 Eur. Navrhovateľka v tom čase študovala v 1. ročníku strednej školy. Matka navrhovateľky dosahovala príjem 298,74 Eur a otec 547,40 Eur. Obaja mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Z.. Rozhodnutím dekana S. V. E. U. v H. bola prijatá v akademickom roku 2011/2012 na denné X-ročné bakalárske štúdium v študijnom programe predškolská a elementárna pedagogika. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má zvýšené výdavky spojené najmä so školskými potrebami, ubytovaním, cestovným a stravou. Výdavky má tiež na ošatenie, obuv a hygienické potreby. Jednorazové výdavky jej vznikli okrem iného so zakúpením notebooku. Je teda nesporné, že na strane navrhovateľky došlo k zmene, ktorá spôsobila nárast nákladov na jej osobné i školské potreby. Priemerný čistý príjem odporcu od poslednej úpravy výživného výrazne nevzrástol, zvýšil sa o cca 30 Eur, nepribudla mu však ani ďalšia vyživovacia povinnosť. Vyživovacia povinnosť k mal. Z. bola zvýšená o 24 Eur. V spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou, ktorá je riadne zamestnaná a má stabilný príjem (350,96 Eur mesačne netto). K zmene pomerov došlo aj na strane matky navrhovateľky, ktorej príjem od poslednej úpravy výživného sa zvýšil o 118 Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má naďalej k mal. Z., ktorá s matkou navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti.
Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na navrhovateľku. Je pritom v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na jej výživu po 120 Eur mesačne. Po zhodnotení majetkových pomerov, zárobkových schopností a možností odporcu, ktoré sú pre stanovenie vyživovacej povinnosti rovnako významné ako potreby navrhovateľky, možno usúdiť, že odporca je schopný prispievať na výživu navrhovateľky v dôsledku jej odôvodnených potrieb, teda vyššou sumou ako 100 Eur mesačne, ktorej výšky výživného sa odporca v odvolaní domáhal. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že výživné vo výške 120 Eur mesačne je primerané zisteným pomerom. Pokiaľ odporca namietal, že takto stanovené výživné nezohľadňuje uspokojenie jeho základných životných potrieb, krajský súd zdôrazňuje, že právo na výživu je zákonný nárok dieťaťa, kde každý rodič je povinný vyživovať dieťa, aj keď na úkor svojho minima, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ako napríklad hypotekárny úver.
Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne rozhodol aj o nedoplatku na zročnom výživnom a jeho splatnosti, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 151 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .