Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-99-2010.pdf
PDF · 126.78 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/99/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytového domu 154/34, Medvedzie 154/34, Tvrdošín 027 44, IČO: 37 803 603, zast.: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, 027 42 Podbieľ 177, proti odporcovi: KOMTERM Slovensko, a.s., Na stanicu 22, Žilina 010 09, IČO: 35 792 604, zast.: BARRISTER, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava 831 01, o zaplatenie 1.039,14 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 62,- EUR ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu v sume 661,25 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 30.11.2009 domáhal zaplatenia sumy 1.039,14 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny za spotrebovanú elektrickú energiu.
Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o dodávke tepla č. TE 02/044/066 zo dňa 29.12.2006 vrátane príloh č. 1 až 3, sa odporca ako dodávateľ okrem iného v článku 6.2 zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými staniciam. Spotreba elektrickej energie v bloku navrhovateľa z OOST odporcu za rok 2007 predstavoval sumu 610,60 EUR (18.395,- Sk), ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 12008 vyhotovenou 15.2.2008 so splatnosťou 28.2.2008, za rok 2008 predstavovala sumu 559,48 EUR (16.855,- Sk), ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 22009 vyhotovenou 20.3.2009 so splatnosťou 5.4.2009, celkovo teda v sume 1.170,28 EUR, z ktorej bolo podľa vyčíslenej výšky nedoplatku zaplatených dňa 4.5.2009 130,94 EUR. K zaplateniu dlžnej sumy doteraz, aj napriek viacerým telefonickým i písomným výzvam nedošlo a odporca do dnešného dňa
nezaplatil sumu 1.039,14 EUR. V zmluve o dodávke tepla boli dohodnuté úroky z omeškania pri nezaplatení faktúry vo výške 0,005 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právnej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi účastníkmi konania bola dňa 29.12.2006 uzavretá Zmluva o dodávke tepla č. TE 02/044/06 (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok odporcu ako dodávateľa dodávať navrhovateľovi ako odberateľovi teplo z tepelného zdroja KOMTERM OTF Nižná do priestorov bytového domu 154/34 odberateľa, určené na vykurovanie (ďalej len ÚK) a na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len TÚV), a záväzok odberateľa platiť za dodávku tepla ÚK a TÚV kalkulovanú cenu. Navrhovateľ faktúrou č. 12008 zo dňa 15.2.2008 odporcovi vyúčtoval spotrebu elektrickej energie z OOST za rok 2007 v sume 610,60 EUR (18.390,- Sk) a faktúrou č. 22009 zo dňa 20.3.2009 spotrebu elektrickej energie z OOST za rok 2008 v sume 559,48 EUR (16.855,- Sk), z ktorej odporca dňa 5.5.2009 uhradil sumu 130,94 EUR.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Protokole o výsledku vykonania kontroly č. 316/2009 zo dňa 18.2.2010 konštatoval (časť 2.5), že vykonanou kontrolou, na podnet Spoločenstiev vlastníkov bytov 140/20, 130/3, 154/34, 158/40, 159/41, 122/13,137 Medvedzie 158/40, 027 44 Tvrdošín, v zastúpení mandatárom, že náklady na elektrinu spotrebovanú na výstupe z odovzdávacej stanice tepla Medvedzie 158/40 Tvrdošín neboli súčasťou kalkulácie oprávnených nákladov a neboli ani súčasťou skutočných oprávnených nákladov, t.j. KOMTERM nenavýšil cenu tepla na výstupe z OT o cenu elektrickej energie na prevádzku čerpadiel za rok 2007. Znalec V.. H.. S. Z. V.. Vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že odporca nesprávne fakturoval za roky 2007 a 2008 cenu za služby v spojitosti s dodávkou tepla pre ÚK a TÚV, pretože odovzdávacím miestom dodávky tepla sú výstupné uzatváracie armatúry v OOST a potvrdením tohto záveru je aj skutočnosť, že počnúc rokom 2009 v cene fakturácie je už započítaná aj táto položka za spotrebovanú elektrickú energiu správnym spôsobom.
Zo stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.8.2011 vyplýva, že v odovzdávacej stanici tepla umiestnenej v objekte s názvom výmenníková stanica 4 Medvedzie sa upravujú parametre teplonosnej látky pre viac objektov. Okrem tejto odovzdávacej stanice sú v objektoch vybudované odovzdávacie stanice tepla, ktoré slúžia na úpravu parametrov teplonosnej látky len pre príslušný objekt. Z hľadiska rozsahu predmetu podnikania v objekte VS 4 a zariadenia OST sú rôzne časti sústavy tepelných zariadení, ktorá slúži na výrobu a rozvod tepla v lokalite Nižná - vetva Tvrdošín. Rozsah oprávnených nákladov na vykonávanie regulovanej činnosti pre roky 2007 až 2008 je stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom Výnosom č. 6/2007, ktorým sa ustanovuje regulácia cien tepla (ďalej len „výnos“). Podľa § 2 ods. 2 písm. b) výnosu sú oprávnené náklady technologické hmoty, náklady na elektrinu, dopravu paliva atď. Z vyššie uvedeného vyplýva, že regulovaný subjekt si môže v cene tepla vo variabilnej zložke maximálnej ceny uplatniť náklady na nákup elektriny potrebnej pre vykonávanie regulovanej činnosti, ak mu takéto náklady vznikli, t.j. ak mu priamo dodávateľ elektriny fakturoval za spotrebovanú elektrinu. Iný prípad môže nastať, ak elektrinu potrebnú pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla odoberá v rámci spoločných priestorov správca objektu, resp. vlastníci bytov. V tomto prípade sa môže dohodnúť s vlastníkmi bytov, že náklady na elektrinu potrebnú pre činnosť objektovej
odovzdávacej stanice tepla zabezpečujúcej teplo len pre objekt zaplatia priamo vlastníci bytov v rámci nákladov za elektrinu v spoločných priestoroch. Vtedy náklady na elektrinu nie sú oprávnený náklad dodávateľa tepla v cene tepla. Ak náklady na elektrinu pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla neboli zahrnuté do ceny tepla, nie je dôvod aby dodávateľ tepla uhradil tieto náklady priamo odberateľovi tepla predovšetkým z dôvodu, že elektrina spotrebovaná pre činnosť objektovej odovzdávacej stanice tepla sa používa len na čerpaciu prácu vykurovacej vody pre potreby tohto objektu.
Znalec H.. Q. F. v Odbornom posudku č. 53001295 zo dňa 31.10.2010 uviedol, že spotrebu elektriny na OST vždy de facto hradí odberateľ tepla, a to buď priamo dodávateľovi elektriny alebo v odobranom teple postupne dodávateľovi tepla a ten ju hradí dodávateľovi elektriny dohodnutým spôsobom, napr. aj ako refakturované náklady, ak je odberné miesto evidované na odberateľa tepla. Pokiaľ nebola cena spotreby elektriny na OST kalkulovaná v cene tepla pre roky 2007 a 2008, do roku 2006, 2007 a v predchádzajúcich rokoch bola platená odberateľom - vlastníkmi bytov, majú cenu spotreby elektriny v OST zaplatiť odberatelia . vlastníci bytov dodávateľovi elektriny. Pokiaľ by cenu spotrebovanej elektriny zaplatil niekto iný, dostal by sa do straty a obyvatelia využívajúci OST a elektrinu spotrebovanú v OST by prišli k neoprávnenému zisku.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že na základe zmluvy o dodávke tepla sa odporca ako dodávateľ zaviazal dodávať navrhovateľovi ako odberateľovi do bytového domu navrhovateľa teplo z tepelného zdroja KOMTERM OTF Nižná. V zmysle článku 6 bod 6.2 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odporca ako dodávateľ bude platiť úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivým výmenníkovými stanicami. Na základe vyššie uvedeného bodu zmluvy o dodávke tepla si navrhovateľ návrhom uplatňuje voči odporcovi úhradu sumy 1.039,14 EUR vyplývajúcej z faktúr č. 12008 a č. 22009, ktorými navrhovateľ fakturoval odporcovi spotrebovanú elektrickú energiu. Návrh navrhovateľa je nedôvodný a neoprávnený. Navrhovateľ vyššie uvedenými faktúrami fakturoval odporcovi spotrebovanú elektrickú energiu, pričom ide nepochybne o tú elektrickú energiu, ktorá bola spotrebovaná v objektovej odovzdávacej stanici tepla (OOST), nachádzajúcej sa v bytovom dome u navrhovateľa. Má za to, že objektová odovzdávacia stanica tepla nie je výmenníkovou stanicou v zmysle článku 6 bod 6.2 zmluvy, ale ide o takzvané odovzdávacie miesto dodávky tepla pre ústredné kúrenie a teplo pre úžitkovú vodu (článok 2 bod 2.3 zmluvy). Vzhľadom na to, že pojem objektová odovzdávacia stanica tepla je pojmom odlišným od pojmu výmenníkovej stanice, pričom odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal platiť výlučne úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu výmenníkovými stanicami je zrejmé, že nárok navrhovateľa na úhradu jednotlivých faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu v objektovej odovzdávacej stanici tepla je neopodstatnený. Navrhovateľ teda vo svojom návrhu nesprávne a nedôvodne poukazuje na článok 6 bod 6.2 zmluvy. Navyše si odporca svoj záväzok stanovený v uvedenom článku v plnom rozsahu plní, pričom spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici VS4 Medvedzie uhrádza dodávateľovi elektrickej energie v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že problematika úhrad za spotrebovanú elektrickú energiu v objektovej odovzdávacej stanici tepla nie je osobitne upravená v zmluve o dodávke tepla, iniciovali účastníci konania stretnutie. Na stretnutí konanom dňa 19.5.2009 sa dohodli, že v prípade, ak navrhovateľ v zmysle zákona o tepelnej energetike spĺňa definíciu odberateľa, tak elektrická energia spotrebovaná v objektovej odovzdávacej stanici tepla bude hradená odporcom na základe výpočtu, t.j. navrhovateľ bude spoločne s odporcom hradiť spotrebovanú elektrickú energiu podľa určitého pomeru. Naopak,
v prípade, ak je navrhovateľ v zmysle zákona o tepelnej energetike konečným spotrebiteľom, bude navrhovateľ požadovať od odporcu úhradu faktúr za spotrebu elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla v plnej výške. Predmetný problém rozlíšenia pojmov odberateľ a konečný spotrebiteľ mal byť vyriešený prostredníctvom stanoviska štátnej energetickej inšpekcie, ktorá však vo svojej odpovedi danú otázku nezodpovedala. V zmysle príslušných ustanovení zákona o tepelnej energetike je nepochybné, že navrhovateľ je odberateľom, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, t.j. jednotlivým vlastníkom bytov bytového domu 154/34 (ustanovenie § 2 písm. e) zákona o tepelnej energetike). Skutočnosť, že navrhovateľ má postavenie odberateľa, je zrejmá i z jednotlivých ustanovení samotnej zmluvy o dodávke tepla, v ktorej je navrhovateľ špecifikovaný ako odberateľ a nie ako konečný spotrebiteľ. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odporca mal v zmysle zápisu zo stretnutia zo dňa 19.5.2009 uhradiť navrhovateľovi len časť elektrickej energie z celkovej spotrebovanej elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla a to podľa dohodnutého pomeru, resp. výpočtu. Spôsob určenia pomeru spotreby elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla bol stanovený dohodou medzi navrhovateľom a odporcom tak, že uvedený pomer bude určený na základe merania skutočnej spotreby elektrickej energie odporcu a navrhovateľa v objektovej odovzdávacej stanici tepla. Pomer spotreby elektrickej energie pre odporcu v objektovej odovzdávacej stanice tepla je zrejmý zo zápisu z vykonania merania spotrebovanej elektrickej energie zo dňa 28.3.2008. V danom zápise o vykonaní merania je určený pomer spotreby elektrickej energie odporcu v percentách z celkovej spotreby elektrickej energie v objektovej odovzdávacej stanici tepla. Na základe stanoveného percentuálneho pomeru spotreby elektrickej energie bola vypočítaná výška spotrebovanej elektrickej energie odporcu, pričom odporca túto spotrebovanú elektrickú energiu zaplatil dňa 4.5.2009 navrhovateľovi sumu v plnej výške 130,94 EUR. Odporca ako dodávateľ tepla, v zmysle zmluvy o dodávke tepla, dodáva navrhovateľovi ako odberateľovi teplo, pričom navrhovateľ platí za dodávku tepla odporcovi kalkulovanú cenu. V cene dodaného tepla však nie je zahrnutá spotreba elektriny na dodávku tepla, ako oprávnený náklad odporcu ako dodávateľa tepla, vzhľadom na čo navrhovateľ neplatí spotrebovanú elektrickú energiu v cene tepla. S poukazom na uvedené má navrhovateľ platiť spotrebovanú elektrickú energiu osobitne. Problematiku povinnosti zahrnutia, resp. nezahrnutia spotrebovanej elektrickej energie do ceny dodaného tepla, posudzoval v rámci kontroly u odporcu aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. Úrad vo svojom ústnom stanovisku skonštatoval, že v danom prípade je v poriadku, ak odporca do ceny dodaného tepla nezahrnie spotrebu elektriny
na dodávku tepla. Na základe vyššie uvedených skutočností je nárok navrhovateľa neoprávnený a neopodstatnený.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že dôvody neplatenia vyfakturovanej ceny elektrickej energie spotrebovanej pri dodávke tepla odporcom nemožno považovať za opodstatnené preto, lebo článok 6 ods. 2 zmluvy zakotvuje povinnosť dodávateľa, na ktorú sa zmluvne zaviazal, platiť za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami. Ak podľa článku 2.3 zmluvy „ ... odovzdávacím miestom tepla pre ÚK a TÚV výstupné armatúry z OOST ...“ tak túto skutočnosť potvrdzuje aj článok 4.1 zmluvy, ktorý zakotvuje „ ... dodávky tepla na vykurovanie a prípravu TÚV sú merané určenými meradlami na výstupe z OOST ...“ Z doteraz uvedeného vyplýva, že plnenie zmluvných záväzkov je na výstupe z odovzdávajúcej stanice, pričom sporná spotreba elektrickej energie sa uskutočňuje v jej technológii a preto musí byť zahrnutá do ceny tepla a nemôžu ju znášať koneční spotrebitelia. Podľa jeho názoru, správne by mal mať odporca ako dodávateľ tepla pri každej
domovej odovzdávacej stanici zriadené vlastné odberné miesto elektriny, v ktorom by odoberal elektrinu na jej prevádzku vo vlastnom mene.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že odporca už v odpore proti platobného rozkazu okrem iného odôvodňuje svoje tvrdenie, že spotrebovaná elektrická energia OST za rok 2007 a 2008 má byť hradená spoločne s navrhovateľom tak, že ak odber elektrickej energie nebol súčasťou kalkulácie oprávnených nákladov odporcu, a teda nebola zaplatená v cene tepla, mal ju navrhovateľ zaplatiť osobitne na základe faktúr vystavených dodávateľom elektriny. Od začiatku tvrdí, že spotreba elektrickej energie sa uskutočňuje v technológii dodávky tepla, a preto musí byť zahrnutá do ceny tepla a nemôže ju znášať koneční spotrebitelia. Toto tvrdenie je podporené aj odborným vyjadrením znalca H.. S. Z. č. 1/2011 z 12.1.2011, z ktorého je jednoznačne preukázané, že dodávateľ energie KOMTERM a.s. nesprávne fakturoval za roky 2007 a 2008 cenu za služby v spojitosti s dodávkou tepla pre ÚK a TÚV, pretože odovzdávacím miestom dodávky tepla sú výstupné uzatváracie armatúry OOST. Zmluvou o dodávke tepla, ktorú účastníci konania uzavreli, sa odporca ako dodávateľ okrem iného v článku 6.2 zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami. Znamená na to, že povinnosťou odporc,u za rok 2007 a 2008, bolo zahrnúť do kalkulácie ceny tepla aj odber elektrickej energie spotrebovanej OOST a ak tak neurobil, tak postupoval nesprávne a tým, že postupoval nesprávne, nemôže sa navýšiť cena tepla tak ako v tomto prípade, teda ak sa platila dohodnutá cena tepla, tak sa nemôže platiť nič navyše, najmä elektrická energia spotrebovaná výmenníkovými stanicami a to hlavne preto, že sa odporca ako dodávateľ zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami a tiež preto, lebo by to bolo v rozpore s určením záväznej ceny tepla, ktorú nie je možné prekročiť nielen pri fakturácii, ale ani mimo fakturácie. Vyjadrením mesta Tvrdošín zo dňa 6.12.2010 vyvracia tvrdenie odporcu v tom smere, že existuje centrálna výmenníková stanica. Táto stanica neexistuje, existujú tzv. blokové odovzdávajúce stanice tepla, ktoré sú umiestnené v bytových domoch uvedených vo vyjadrení. Súčasťou vyjadrenia je kolaudačné rozhodnutie povoľujúce užívanie blokových odovzdávajúcich staníc tepla. Na základe všetkých takto uvedených skutočností, a potvrdzujú to aj obchodné a technické podmienky na dodávku tepla, keď v článku 2.8 a 3.4 je ako hranica plnenia dodávky TÚV uvedená uzatváracia armatúra OOST
- výstup do bytov, kde sú povinní dodávatelia dodávať teplú vodu konečnému spotrebiteľovi a na výtoku musí mať teplotu od 45 do 55 stupňov. V článku 3.3 je uvedené, že hranicou plnenia dodávky tepla sú uzatváracie armatúry OST - výstup z OOST je dostatočne preukázané, že nárok navrhovateľa na zaplatenie požadovaných súm, o ktoré sa odporca bezdôvodne obohatil, je plne opodstatnený a v súlade s právom. Odporca si je vedomý toho, že z URSO pri každom rozhodnutí uvádza, že cena za dodávku tepla, ktorú schválil je záväzná a nemožno ju prekročiť, lebo tým by došlo k poškodzovaniu odberateľov. Dokazuje to aj rozhodnutie URSO Bratislava č. 0134/2007/T zo dňa 18.1.2007, podľa ktorého boli na rok 2007 určené ceny tepla bez DPH na výstupe z odovzdávacích staníc tepla na sídlisku Medvedie v sume 435,90 Sk/GJ ako variabilná zložka maximálnej ceny tepla a v sume 222,80 Sk/GJ ako fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom. Ak by mali vlastníci bytov platiť elektrickú energiu na ÚK a TÚV, tak každý byt by mal cenu dodaného tepla zvýšenú o elektrickú energiu, ktorá ak nie je zakalkulovaná do ceny tepla, tak by išlo o postup v rozpore s rozhodnutím URSO. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že navrhovateľ postupuje v súlade so zákonom a dohodnutými zmluvnými podmienkami a nič
na takomto postupe nemení ani obsah odborného posudku Ing. Miroslava Gajdoša zo dňa 31.10.2010 vypracovaného na základe objednávky navrhovateľa, v ktorom vyhotoviteľ okrem iného
tvrdí, že podľa schémy zásobovania teplom je medzi kotolňou a odovzdávajúcimi stanicami OOST aj výmenníková stanica. Podľa potvrdenia MsV v Tvrdošíne zo dňa 6.12.2010, budova bývalej výmenníkovej stanice už ako výmenníková stanica neslúži. Podľa kolaudačného rozhodnutia z roku 2003 neexistujú výmenníkové stanice tepla na sídlisku Medvezie, sú len blokové OOST (objektové odovzdávajúce stanice tepla v každej bytovke samostatne), ktoré sú v niektorom doklade nazvané ako OST (odovzdávajúce stanice tepla a v niektorom napríklad stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie ako výmenníkové stanice). V Oblasti dodávania tepla sa výmenníkové stanice nazývajú aj ako kompaktné odovzdávacie stanice. V skutočnosti existuje len jedna výmenníková stanica nazvaná OST4, vlastnícky a prevádzkovo patriaca odporcovi, z ktorej ide teplo do bytovky vo vlastníctve mesta Tvrdošín blok 51 a nie do bytoviek vo vlastníctve jednotlivých bytových spoločenstiev. Odporca platí za elektrickú energiu, ktorá je v nej spotrebovaná. Výmenníková stanica OST4 nemá žiadnu súvislosť s ostatnými výmenníkovými stanicami uvedenými v zmluve o dodávke tepla, ktoré sú uvedené v množnom a nie v jednotnom čísle preto, lebo sa nachádzajú v jednotlivých bytovkách. Nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že navrhovateľov nárok na zaplatenie žalovanej sumy je neopodstatnený preto, lebo ak uhrádza spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici OST4, tak záväzok v zmluve si plní v celom rozsahu. Toto tvrdenie odporcu je v rozpore so skutočnosťou, keďže odporca zaplatil spotrebovanú elektrickú energiu z OOST vyúčtovanú faktúrami č. 62009, 32010, 62011, 62012. Z týchto listinných dôkazov, na základe ktorých boli vyfakturované čiastky za spotrebovanú elektrickú energiu OST, vyplýva správnosť postupu pri fakturácii a pri výpočte výšky spotrebovanej elektrickej energie. Faktúry od roku 2007 do roku 2011 neboli odporcom rozporované a namietané ako nesprávne. Navrhovateľ je vlastníkom hlavného merača spotrebovanej elektrickej energie, existuje však aj podružný merač umiestnený vo výmenníkovej stanici (OOST), ktorým sa meria elektrická energia spotrebovaná vo výmenníkovej stanici. Miestnosť výmenníkovej stanici je uzamknutá, vstup do nej navrhovateľ nemá povolený (len v prípade havárie) a ak by vstup porušil, tak existuje dohoda o sankcii vo výške 5.000,- Sk. Vstup do priestorov výmenníkovej stanice má len pracovník odporcu. Údaje uvedené vo faktúrach sa realizujú jedenkrát ročne na základe mesačných odpisov spotreby elektrickej energie vo výmenníkovej stanici bytovky, ktoré vykonáva výlučne pracovník odporcu. V mesačnom odpise je uvedený okrem údajov o spotrebe tepla aj údaj o spotrebe kWh. Ak odporca odôvodňuje nezaplatenie vyfakturovaných čiastok za roky 2007 a 2008 na tom základe, že záväzok stanovený v článku 6 bod 6.2 zmluvy v plnom rozsahu plní, pričom spotrebovanú elektrickú energiu vo výmenníkovej stanici OST4 Medvedzie uhrádza dodávateľovi elektrickej energie, tak ide z jeho strany o účelové tvrdenie v priamom rozpore s doterajším postojom, ktorým nárok navrhovateľa platením fakturovaných čiastok za spotrebu elektrickej energie v OOST za roky 2009 až 2012 v celom rozsahu uznáva. Odporca v odpore a doterajších vyjadreniach poukazuje aj na obsah zápisu z rokovania zo dňa 19.5.2009, ako na dohodu, podľa ktorej vznikla účastníkom konania povinnosť uhradiť elektrickú energiu spotrebovanú v OST pomerne, na základe výpočtu vykonaného odporcom. V zápise sa výraz OST alebo OOST vôbec neuvádza, práve naopak v celom texte je uvedená skratka VS (výmenníkové stanice), čo je ďalším nepriamym dôkazom, že ide o jeden a ten istý objekt pomenovaný v zmluve o dodávke tepla ako výmenníkové stanice.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že v skutočnosti existuje len jedna výmenníková stanica nazvaná OST4, vlastnícky a prevádzkovo patriaca odporcovi, nie je pravdivé, nakoľko nejde o OST4, ale výmenníkovú stanicu VS4, v ktorej sa nachádza objektová odovzdávacia stanica tepla OST1. Táto VS4 nepatrí odporcovi, ale
odporca ju má len v užívaní. Podľa schémy primárnych rozvodov tepelnej sústavy Medvedzie, je zariadenie OST4 umiestnené v bytovom dome č. 42 na sídlisku Medvedzie. Nie je pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa v tom zmysle, že faktúry od roku 2007 až 2011 neboli odporcom rozporované a neboli namietané ako nesprávne. Práve úhrada faktúr za roky 2007 a 2008 je totiž predmetom súdneho konania, pričom odporca spomínané faktúry odmietol uhradiť, nakoľko nie sú dôvodné a oprávnené. Čo sa týka úhrady nájomného za plochu pod výmenníkovými stanicami (článok 6 bod 6.3 zmluvy) odporca platí nájomné za celú plochu pod výmenníkovými stanicami a nielen za plochu pod zariadením, t.j. pod odovzdávacou stanicou tepla. Navyše aj predložené kolaudačné rozhodnutie mesta Tvrdošín zo dňa 17.12.2003 dokazuje, že výmenníková stanica a objektová odovzdávacia stanica tepla sú
rôznymi pojmami označujúcimi rôzne časti sústavy tepelných zariadení. V kolaudačnom rozhodnutí sa totiž spomína výmenníková stanica ako objekt, súčasťou ktorého je aj odovzdávacia stanica tepla. V predmetom kolaudačnom rozhodnutí sa pritom spomínajú tak výmenníkové stanice ako aj objektové odovzdávacie stanice tepla, t.j. ide o dva rôzne pojmy. Je celkom zrejmé, že odporca neporušil žiadne právne predpisy v oblasti energetiky, ako sa na to snaží poukázať navrhovateľ, pričom toto potvrdzuje i Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vo vzťahu k bodu 1 odborného vyjadrenia odporca uvádza, že dostatočne preukázal, že výmenníková stanica a objektová odovzdávacia stanica tepla sú rôzne časti sústavy tepelných zariadení, a to nielen prostredníctvom predloženej schémy primárnych rozvodov tepelnej sústavy Medvedzie, stavebného povolenia mesta Tvrdošín zo dňa 28.3.2003, ale taktiež prostredníctvom stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.8.2011. Vo vzťahu k zahrnutiu, resp. nezahrnutiu elektrickej energie do ceny tepla a plateniu elektrickej energie spotrebovanej pri dodávke tepla odporcom ako dodávateľom navrhovateľovi ako odberateľovi, existujú dve možnosti. Ak má dodávateľ tepla spotrebu elektrickej energie zahrnutú v cene tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom túto elektrickú energiu platí odberateľ priamo v cene tepla. Vzhľadom na uvedené nie je dôvod na to, aby odberateľ následne opätovne znášal náklady za spotrebovanú elektrickú energiu, keďže ich už raz uhradil v cene tepla, pričom tieto náklady hradí dodávateľ tepla dodávateľovi elektrickej energie, a to prostredníctvom odberateľa. Ak dodávateľ tepla nezahrnie spotrebu elektrickej energie do ceny tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, potom odberateľ neplatí elektrickú energiu v cene tepla, ale musí uhradiť osobitne a to dodávateľovi elektrickej energie na základe ním vystavených faktúr. Vzhľadom na uvedené, odberateľ platí elektrickú energiu tiež len raz, avšak nie v cene tepla, ale následne a to dodávateľovi elektrickej energie. Odporca nemal pri dodávaní tepla navrhovateľovi v roku 2007 a 2008 zahrnutú spotrebu elektrickej energie v cene tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla. V prípade, ak by mal odporca zaplatiť navrhovateľovi náklady na spotrebovanú elektrickú energiu, navrhovateľ by prišiel k neoprávnenému zisku (viď odborný posudok H.. F.). V roku 2009 však odporca ako dodávateľ tepla zahrnul náklady na elektrickú energiu do ceny tepla, vzhľadom na čo navrhovateľ zaplatil len elektrickú energiu v cene tepla a odporca uhradil faktúru za elektrickú energiu v OOST za rok 2009. Odporca taktiež preukázal súvislosť problematiky zahrnutiu, resp. nezahrnutia spotrebovanej elektrickej energie do ceny tepla a uzatvorenej dohody - zápis z jednania zo dňa 19.5.2009. Uvedený zápis je možné posudzovať ako dohodu o urovnaní, na základe ktorej došlo medzi účastníkmi konania k dohode o úhradách spotrebovanej elektrickej energie OOST za rok 2007 a 2008, keďže je zrejmé, že navrhovateľ je odberateľom, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, t.j. jednotlivým vlastníkom bytov bytového domu 154/34, odporca má uhradiť navrhovateľovi v zmysle zápisu z jednania len pomernú časť spotrebovanej elektrickej energie OOST za roky 2007 a 2008. Odporca od roku 2009 uhrádza
faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu a to s poukazom na to, že od roku 2009 odporca ako dodávateľ tepla zahrnul spotrebovanú elektrickú energiu do ceny tepla ako aj s poukazom na zápis z jednania zo dňa 19.5.2009, v ktorom sa okrem iného uvádza: „prítomní sa dohodli na tom, že cena elektrickej energie spotrebovaná vo VS od roku 2009 bude celá na základe faktúr od dodávateľa uhradená dodávateľom tepla“. S poukazom na uvedené je zrejmé, že platenie spotrebovanej elektrickej energie odporcom od roku 2009 v žiadnom prípade nemožno považovať za uznanie záväzku zo strany odporcu. Odporca podľa predmetného zápisu postupoval, t.j. uhradil navrhovateľovi pomernú časť spotrebovanej elektrickej energie za rok 2008. Odporca navrhovateľovi neuhradil časť z celkovej spotrebovanej elektrickej energie za rok 2007, nakoľko faktúru za rok 2007 navrhovateľovi vrátil a neeviduje ju v účtovníctve. Navrhovateľ podľa uvedenej dohody z neznámeho dôvodu nepostupoval, hoci je potrebné konštatovať, že po jej podpísaní navrhovateľ v zmysle predmetného zápisu kontaktoval štátnu energetickú inšpekciu. Konštatovaním navrhovateľa v tom zmysle, že k žiadnej dohode nedošlo preto, lebo rokovania sa nezúčastnil štatutárny zástupca navrhovateľa nemožno v žiadnom prípade akceptovať, nakoľko rokovania zo dňa 19.5.2009 sa zúčastnil a dohodu podpísal aj Dr. Spišský, ktorý mal oprávnenie konať v mene navrhovateľa. Na strane odporcu sa rokovania zúčastnil a dohodu podpísal H.. V. ktorý bol na to oprávnený okrem iného, i v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Obchod. zák. a takéto oprávnenie vyplývalo i z jeho pracovnej náplne.
Podľa § 2 písm. d) zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej len „Zákon“), dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom povolenia na rozvod tepla alebo sa na ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11a ktorá dodáva teplo odberateľovi alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi,
Podľa § 2 písm. e) Zákona, odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dodané teplo využíva na vlastnú spotrebu alebo na rozvod tepla alebo množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. f) Zákona, konečným spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej dodávateľ dodáva teplo priamo alebo ktorej dodávateľ alebo odberateľ množstvo dodaného tepla rozpočítava a ktorý dodané teplo využíva výlučne na vlastnú spotrebu.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona, dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona, zmluva o dodávke a odbere tepla okrem všeobecných náležitostí zmluvy 15) musí obsahovať
a) dohodnuté odberné miesto alebo odberné miesta,
b) požadovaný maximálny tepelný príkon na odbernom mieste,
c) objednané množstvo tepla na príslušný kalendárny rok s vyčlenením podielu tepla pre domácnosti,
d) technické parametre teplonosnej látky,
e) vykurovaciu krivku,
f) odberový diagram, ak sa neurčuje vykurovacia krivka,
g) podmienky dodávky tepla na prípravu teplej úžitkovej vody alebo podmienky dodávky tepla v teplej úžitkovej vode,
h) schválenú alebo určenú cenu tepla 14) a spôsob platby za dodané teplo vrátane výšky a termínu zálohových platieb,
i) náhradný spôsob určenia množstva dodaného tepla, ak dôjde k poruche určeného meradla,
j) termín, lehoty a dôvody na zmeny a doplnenie zmluvy o dodávke a odbere tepla,
k) podmienky vypovedania zmluvy a podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany dodávateľa i odberateľa,
l) podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20.
Podľa článku 2. ods. 2.1. Zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok dodávateľa dodávať odberateľovi teplo z tepelného zdroja KOMTERM-OTF Nižná do priestorov, bytového domu 154/34 odberateľa, určené na vykurovanie (ďalej len ÚK) a na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len TUV), a záväzok odberateľa platiť za dodávku tepla ÚK a TUV kalkulovanú cenu.
Podľa článku 2. ods. 2.2. Zmluvy, odovzdávacím miestom dodávky tepla pre ÚK a TUV sú vstupné armatúry na OST.
Podľa článku 6. ods. 6.2. Zmluvy, dodávateľ sa zaväzuje platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha nároku na zaplatenie ceny elektrickej energie spotrebovanej v objektovej odovzdávacej stanici tepla za roky 2007 a 2008. Svoj nárok odvodzoval od ustanovenia
článku 6. ods. 6.2. uzavretej zmluvy, v ktorom sa odporca na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie zaviazal. Medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva o dodávke tepla v zmysle § 19 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, keďže bola uzavretá v písomnej forme a obsahuje všetky predpísané náležitosti. V konečnom dôsledku otázka existencie a platnosti zmluvy ani nebola medzi účastníkmi sporná. Spornou bola iba otázka platenia nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu v časti sústavy tepelného zariadenia. Zo znenia sporného ustanovenia odseku 6.2. sa odporca zaviazal na úhradu elektrickej energie výmenníkovou stanicou. Navrhovateľ však predmetnými faktúrami odporcovi vyúčtoval spotrebu elektrickej energie v odovzdávacej stanici tepla, čo je iná časť tepelnej sústavy. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v odbornom vyjadrení znalca H.. F.. Zo záverov uvedeného posudku ďalej vyplýva, že odporca by mal náklady na spotrebovanú energiu zaplatiť v prípade, ak by je odporca zakalkuloval ako oprávnený náklad do ceny tepla. V sporných rokoch 2007 a 2008 však tieto náklady započítané neboli, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nejasnosti v tejto otázke účastníci nakoniec riešili vzájomnou dohodou v rámci jednania dňa 19.5.2009, v znení ktorej bude cena spotrebovanej elektrickej energie vo výmenníkovej stanici od roku 2009 hradená odporcom ako dodávateľom tepla.
Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že ak odporca nebude zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy, odporca sa o túto sumu bezdôvodne obohatí. Odporca by sa obohatil iba v takom prípade, ak by náklady na elektrickú energiu boli zakalkulované do ceny tepla pre konečného spotrebiteľa, čo však nie je prípad sporných rokov 2007 a 2008. Práve naopak, k takémuto obohateniu by došlo na navrhovateľa.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu trovy konania v sume 62,- EUR (zaplatený súdny poplatok za odpor) trovy právneho zastúpenia v sume 661,25 EUR [8 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.2.2010, podanie odporu zo dňa 8.2.2010, písomné vyjadrenie zo dňa 4.3.2011, písomné vyjadrenie 7.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 3.3.2011, 22.5.202012, 25.9.2012 a 29.11.2012 - á 61,41 EUR, 2 krát režijný paušál 7,21 EUR, 2 krát 7,41 EUR, 4 krát 7,63 EUR, DPH zo sumy 551,04 EUR /8 x 61,41 + 2 x 7,21 + 2 x 7,41 + 4 x 7,63/ vo výške 20 % v sume 110,21 EUR]).
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za úkon - stanovisko k prerušeniu konania, nakoľko sa nejedná o podanie vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.