Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-12-2023.pdf
PDF · 144.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova ul.č. 25, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Majerníkova ul.č. 3/A, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. XXXX/X v konaní o zaplatenie 10.020,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.11.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10.020,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.020,- € od 19.8.2020 do zaplatenia. Žalobou bol uplatnený aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale tento nárok bol prd vydaním platobného rozkazu vzatý späť, a preto nie je predmetom konania. Vo svojej žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 16.04.2020 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10 020,- Eur, ktorý sa Žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0,- Eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 0,- Eur, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 10 020,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 10 020,- Eur v 167 pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,- Eur vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.05.2020. Ďalej na základe vyššie uvádzaného, sa zmluvné strany dohodli že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 18.03.2034. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, a tým porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca a Žalovaný sa v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve v bode č. 2 dohodli, že úrok je vo výške 0% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, a tým porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok. Predmetný nárok sa stal splatným podľa bodu č. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru dňa 18.08.2020. Ďalej sa Žalobca a Žalovaný v predmetnej uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00 % ročne z dlžnej čiastky. Žalovaný doposiaľ uhradil Žalobcovi sumu vo výške 0,- Eur z jednotlivých Žalobcom žalovaných splátok. Vo svojom podaní, doručenom súdu dňa ..... sa vyjadril k podanému odporu, pričom uviedol, že Žalovaný bol v minulosti vyzývaný na úhradu svojej pohľadávky. Žalovaný k dnešnému dňu neuhradil svoju pohľadávku. Žalobca dáva tiež do pozornosti informáciu že sa nejedná o jedinú uzatvorenú zmluvu so žalovaným. V zmysle vyššie uvedeného žalobca trvá na svojom podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca žalovaného riadne oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj s príslušnými pokutami, ktoré bude musieť uhradiť v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania, pričom žalovaný pri podpise zmluvy o úvere prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo Žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru.
2. Žalovaný po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica podal vo veci odpor, v ktorom uviedol, že Napriek tomu, že Žalobca je v spore aktívne legitimovaný, jeho návrh považuje za nedôvodný, zmätočný a navrhujem ho zamietnuť ako nedôvodný. Žalovaný uviedol, že v tomto konaní vystupuje ako spotrebiteľ - viď Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX.X zo dňa 16. 04. 2020 uzatvorená so žalobcom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení s Dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 16. 04. 2020, v zmysle predošlej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2010, ID klienta 319459 a s tým súvisiacich Všeobecných zmluvných podmienok - preto žiada súd, aby moje vecné odôvodnenie podaného odporu posudzoval Žalovaný poukazuje, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 04. 2020 je uvádzané aj číslo predchádzajúcej zmluvy XXXXXXXXX v spojení s novou žiadosťou o úver č- XXXXXXXXX. V tejto súvislosti s uzatvorenou novou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 04. 2020 bola medzi totožnými zmluvnými stranami uzatvorená dňa 16. 04. 2020 aj Dohoda o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere, nasledovne:
a) Kde je konštatované a taxatívne uvedené, Žalobca (Veriteľ) a Žalovaný (dlžník) uzavreli dňa 11. 05. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva l").
b) Ku dňu podpísania tejto dohody podľa Zmluvy 1 zvyšný záväzok dlžníka voči veriteľovi predstavuje sumu vo výške 10 020, 00.- EUR ku dňu podpísania tejto dohody podľa Zmluvy 2 zvyšný záväzok dlžníka voči veriteľovi predstavuje sumu vo výške [x|xl"xlx1xl,lx|x| EUR (ďalej len "Pohľadávka veriteľa").
c) Veriteľ a dlžník uzavreli dňa 16. 04. 2020 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 10 020, 00.- EUR (ďalej len "Pohľadávka dlžníka") (ďalej len "Zmluva 3").
d) Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní Pohľadávky dlžníka voči Pohľadávke veriteľa v poradí čo do právneho dôvodu istina, úrok, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov alebo poplatok, a to ku dňu podpísania tejto dohody, na základe Čoho ku dňu podpísania tejto dohody Pohľadávka veriteľa zaniká v zmysle Zmluvy 1 v rozsahu 10020,00 .- EUR a Zmluvy 2 v rozsahu |x|x|X X X ,|x|x| EUR a ku dňu podpísania tejto dohody Pohľadávka dlžníka v zmysle Zmluvy 3 zaniká v rozsahu 10. 020,00.- EUR, t. j. veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi zvyšok úveru v zmysle Zmluvy 3) vo výške 0.- EUR v časti nedotknutej započítaním zanikne splnením. Z dôvodu podozrivej právnej praktiky Žalobcu spojenej s Dohodou o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa 16. 04. 2020 medzi Žalobcom a Žalovaným, bol oslovený špecializovaný obchodný právny subjekt obchodná spoločnosť BONATO s.r.o. so sídlom A. Kmeťa 323/13, 010 01 Žilina, ktorá dňa 04. 09. 2020 vydala odborný posudok č. XXXXXXXX o Správe zhodnotenia aktuálnej finančnej situácie s posúdením finančných záväzkov, kde bol vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 04. 2020 je konštatované, že táto Zmluva je v rozpore so zákonom. Z dôvodu toho, že zo strany Žalovaného pretrvávali podozrenia z nezákonnosti ním uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 04. 2020 so Žalobcom, v zmysle bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru písomne kontaktoval aj Národnú banku Slovenska, ktorá v merite veci odpovedala dňa 26. 04. 2021 v odbornom vyjadrení pod Č. G., kde v odpovedi bolo konštatované, že žalovaný je právne poškodený kde vymáhateľnosť spornej pohľadávky (10 020,00 Eur s príslušenstvom môže zmeniť obsah premlčacieho práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dĺžnika, ktorý' o premlčaní vedel. (Dohoda o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere) Žalovaný uviedol, že o premlčaní spornej pohľadávky nevedel.
Dňa 16. 04. 2020 uzatvorili Žalobca a Žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (pri platbách sa jedná aj ako variabilný symbol klienta) na základe ktorej žalobca dňa 16. 04. 2020 v Dohode o zrážke zo mzdy a iných príjmov uviedol VS: XXXXXXXXXX s poznámkou -č-, zmluvy o úvere ako lživý údaj. Následne Žalobca dňa 13. 10. 2020 požiadal zamestnávateľa Žalovaného - Chorvát s.r.o. X. XXXX XXX XXX XX C. C. o vykonávanie mesačných zrážok á 60.- EUR s ich odoslaním na IBAN: H. XXXX XXXX I. XXXX XXXX s uvedením VS: XXXXXXXXXX (číslo zmluvy), čo bol lživý údaj! Žalobca dňa 08. 12. 2020 zaslal zamestnávateľovi žiadosť o zastavení zrážok zo mzdy s tým, aby Dohodu považoval zamestnávateľ za bezpredmetnú s uvedením neplnenie Zmluvy o úvere VS: XXXXXXXXX z čoho analogicky vyplynulo, že Žalobca si prostredníctvom zamestnávateľa Žalovaného mal podvodom uplatňovať plnenie na VS: XXXXXXXXXX. Žalovaný zaujíma v napadnutej veci právny postoj z toho dôvodu, že z podania Žalobcu a vydaného Platobného rozkazu v jeho prospech je Žalovaný zaviazaný k plneniu ku ktorému má zamietavý postoj a svoje dôvody odvíja z právneho stanoviska Národnej banky Slovenska, vedeného pod číslom; G. zo dňa 26. 04. 2021, ktorá je zákonným kontrolným orgánom v tejto spornej veci uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.04.2020 (ďalej len "Zmluva o úvere 2") a Dohody o započítaní pohľadávok č. XXXXXXXXX z toho istého dňa (ďalej len "Dohoda"). Právna obrana Žalobcu spočíva v tom, že nepovažuje ani Zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 11. 05. 2010 (ďalej aj "Zmluva 1") ani Zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 04. 2020 (ďalej aj "Zmluvu 2") za zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež v tejto súvislosti má právny názor, že Národná banka Slovenska nie je príslušná na odbornú kontrolu predmetných zmlúv medzi Žalobcom a Žalovaným. Toto deklaroval aj v žalobnom návrhu, kde na základe len ním selektovaných a predložených "dôkazov", súd vydal Platobný rozkaz, ktorý podaným odporom právne napádam. Žalobca má na spornú vec svoj právny názor, ktorý si uplatňuje podľa svojich výhod, kde pravdivo uviedol, že so žalovaným dňa 11.05.2010 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva 1"), z obsahu ktorej ale účelovo vyplýva, že účelom poskytnutia úveru bol výkon zamestnania. S poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy l), v zmysle ktorého sa za spotrebiteľa považovala fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, spoločnosť POHOTOVOSŤ (ďalej aj "Žalobca") uviedla, že predmetnú zmluvu nepovažuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú by sa vzťahovala právna úprava spotrebiteľského práva. Žalobca, svoj právny názor podmieňuje vo svojom stanovisku kde uviedla, že so Žalovaným dňa 11.05.2010 uzatvorila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva 1)"), z obsahu ktorej vyplýva, že účelom poskytnutia úveru bol výkon zamestnania. Čo sa týka obsahu a zámeru jej využitia Zmluva 1) a jej posúdenie či určitá zmluva má spotrebiteľský charakter a v súvislosti s tým, či je možné ju považovať za 2mluvu o spotrebiteľskom úvere, je podstatný skutočný účel čerpania úveru, nakoľko spotrebiteľ si pri podpise zmluvy nemusí byť vedomý skutočnosti, že označením jednou z 3 možností ("zamestnania, povolania, podnikania) by sa mohol dostať mimo režim ochrany, ktorú mu poskytuje právna úprava v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa prejavuje v tom, že neočakáva od spotrebiteľa takú sumu vedomostí a skúseností, ktorá by mu umožnila predvídať, aké nepriaznivé následky preňho bude mať, ak akýmkoľvek spôsobom prehlási, že koná za účelom svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Nebezpečenstvo uvedenej praktiky spočíva v tom, že "zaškrtnutím" jednej kolónky [z pohľadu spotrebiteľa nepodstatnej), prípadne iným označením, že ide o úver na účely zamestnania, podnikania či povolania, je vylúčená ochrana garantovaná vyššie uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca v tejto zmluve konal v rozpore s právom, čo posúdil aj Najvyšší súd SR ako nekalú obchodnú praktiku. Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn. SSžo/13/2014 z 27.01.2015 judikoval: "Takýto postup pri uzatváraní zmluvy je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, nakoľko postupom je zmluvný vzťah vyňatý spod možnosti použitia noriem a ochrany spotrebiteľského práva." V tejto súvislosti Vám dávame do pozornosti napr. aj uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 23.11.2017, spis. zn. 14CO/64/20161. To znamená, že Žalovaný s poukázaním na horeuvedené právne pochybenie Žalobcu má právny názor, že Zmluva 1) bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v zmysle Dohody o započítaní pohľadávok toto bolo v rozpore s § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151 j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Ja som o premlčaní nevedel a toto Žalobca zneužil. S poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy 1), v zmysle ktorého sa za spotrebiteľa považovala fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, Žalobca uviedol, že predmetnú zmluvu nepovažuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú by sa vzťahovala právna úprava spotrebiteľského práva. Čo sa týka Zmluvy 2 Žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že táto zmluva je bezúročná, a teda ju taktiež nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmysle § 1) ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy 2 sa za spotrebiteľský úver nepovažuje úver bez úroku a bez ďalších poplatkov. K právnej argumentácii Žalobcu v napadnutej veci sa zástupcovia NBS vyjadrujú v tom zmysle, že čo sa týka tvrdenia Žalobcu, že túto nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko išlo o poskytnutie úveru na účely zamestnania, uvádzajú, že; "vo všeobecnosti zastávame názor, že pre posúdenie skutočnosti, či určitá zmluva má spotrebiteľský charakter a v súvislosti s tým, či je možné ju považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je podstatný skutočný účel čerpania úveru, nakoľko spotrebiteľ si pri podpise zmluvy nemusí byť vedomý skutočnosti, že označením možností "zamestnania, povolania, podnikania" by sa mohol dostať mimo režim ochrany, ktorú mu poskytuje právna úprava v oblasti ochrany spotrebiteľa. Jednotlivé prípady je nutné posudzovať individuálne, a teda nie len formálne podľa označenia jednej z možnosti predformulovaných v zmluve. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa prejavuje v tom, že neočakáva od spotrebiteľa takú sumu vedomostí a skúseností, ktorá by mu umožnila predvídať, aké nepriaznivé následky preňho bude mať, ak akýmkoľvek spôsobom prehlási, že koná za účelom svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Nebezpečenstvo uvedenej praktiky spočíva v tom, že "zaškrtnútím" jednej kolónky [z pohľadu spotrebiteľa nepodstatnej), prípadne iným označením, že ide o úver na účely zamestnania, podnikania či povolania, je vylúčená ochrana garantovaná vyššie uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takéto konanie žalovaného posúdil aj Najvyšší súd SR ako nekalú obchodnú praktiku. Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn. SSžo/13/2014 z 27.01.2015 judikoval: "Takýto postup pri uzatváraní zmluvy je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje ekonomické správame spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, nakoľko postupom je zmluvný vzťah vyňatý spod možnosti použitia noriem a ochrany spotrebiteľského práva." V tejto súvislosti bol daný do pozornosti napr. "Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 23.11.2017, spis. zn. 14CO/64/2016". Zástupcovia NBS toto bližšie deklarovali v tom, že: "...(...) okresný súd dospel k presvedčeniu, že neobstojí údaj v úverovej zmluve, že si žalovaný bral úver od obchodnej spoločnosti Pohotovosť na výkon povolania. "Vyplnenie údaja o účele poskytnutého úveru "na výkon povolania" vo formulárovej úverovej zmluve uvádzanej vyššie, súd považoval za jednu z nekalých obchodných praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť. Súdu je totiž z rozhodovacej činnosti v iných obdobných sporoch ale aj v iných sporoch proti obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. vedených spotrebiteľmi, prípadne touto obchodnou spoločnosťou proti spotrebiteľom, známa skutočnosť, že reprezentanti tejto obchodnej spoločnosti ako veriteľa vypínali údaj o účele úveru na výkon zamestnania povolania, či zamestnania aj osobám, ktoré už povolanie nevykonávali, prípadne nepodnikali (ženám na materskej dovolenke, dôchodcom, nezamestnaným a pod.) a to v snahe vyhnúť sa tomu, aby úverová zmluva bola podriadená režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch." (...) Odvolací súd opätovne na tomto mieste uvádza, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný pri uzatváram zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Rovnako tak je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej v čase uzatvorenia zmluvy poskytoval úvery z vlastných zdrojov. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď vyhodnocoval vzťah účastníkov primárne cez úpravu zák. č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa ochrany spotrebiteľov." Pre prípad, že by Zmluva 1) bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere (táto skutočnosť by bola v rámci prípadného súdneho sporu predmetom dokazovania], a pre prípad, že už došlo k uplynutiu premlčacej doby (V zmysle § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov: "pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.") s upriamením pozornosti na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151 j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Žalobca Dohodou o započítaní pohľadávok.... 7,0 dňa 16. 04. 2020 zmenil obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradil ho novým právom a obnovil jeho vymáhateľnosť s ignoráciou, že toto možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Ja som o premlčaní nevedel, ani mi toto nikto neoznámil, svoj podpis som tam dal len na základe toho, že Žalobca na mňa naliehal, ale zatajil predo mnou zásadné právne informácie v merite veci.. V danom prípade bolo predmetom Dohody započítanie pohľadávky Žalovaného voči žalobcovi zo Zmluvy 2 voči pohľadávke Žalobcu voči Žalovanému zo Zmluvy 1. Na základe takéhoto započítania mal záväzok Žalovaného v údajnej výške 10.020,- C zaniknúť splnením, pričom som sa na základe Zmluvy 2 zaviazal na úhradu nového úveru v totožnej sume, ako bola suma môjho záväzku zo Zmluvy 1) aj z dôvodu jej použitia je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v čase započítania išlo o už premlčanú pohľadávku s poukázaním na § 581 ods. 2) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, okrem iného, nemožno započítať premlčané pohľadávky. Obsahom sa preukazuje, že Zmluva l) bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere a že došlo k premlčaniu z nej plynúcej pohľadávky, teda postup Žalobcu možno považovať aj za snahu o obchádzanie vyššie citovaného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť len základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Žalovaný o premlčaní nevedel, jeho konanie bolo Žalobcom zámerne, právne zneužité. Platnosť takejto dohody o započítaní, ako aj skutočnosť, Či som ako dlžník vedel o prípadnom premlčaní pohľadávky Žalobcu zo Zmluvy 1), je oprávnený posúdiť a s konečnou platnosťou o nich rozhodnúť príslušný súd. V prípade preukázania, že Zmluva 1) bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere a že došlo k premlčaniu z nej plynúcej pohľadávky, zástupcovia NBS konštatujú, že postup Žalobcu by bolo možné považovať aj za snahu o obchádzanie vyššie citovaného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť len základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Ja som o premlčaní v inkriminovanej dobe nevedel. Zástupcovia NBS sa vyjadrujú aj k samotnej Zmluve 2), kde jej preskúmaním bolo zistené, že v tejto nebol dohodnutý úrok či iný poplatok. Ako sme už uviedli vyššie, na základe uvedeného Žalobca Zmluvu 2) nepovažuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nad ktorou by NBS vykonávala dozor. Zároveň však bolo zistené, že táto zmluva napr. nesie názov "ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE", dlžník je v zmluve označovaný ako "spotrebiteľ l, obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého: zmluvné strany sa dohodli, že peňažné prostriedky sú na základe zmluvy poskytnuté na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania a rovnako sa neposkytujú ani na účel podľa $ 1 ods. 3. zákona o spotrebiteľských úveroch ". ( T. j. práve ustanovenie, z ktorého spoločnosť POHOTVOSŤ vychádza pri svojom tvrdení, že v prípade Zmluvy 2 nejde o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.) poukázali, Že bol k nej pripojený formulár Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, kde sa napr. v bode 18 uvádza, že: ,J)ohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských úveroch vykonáva Národná banka Slovenska, ul. Imrich Karvaša l, 813 25 Bratislava". Záverom k tejto veci uviedli, že všetky uvedené okolnosti klami i vo uvádzajú dlžníka do domnienky, že s veriteľom uzatvára práve zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zvýšená právna ochrana. Žalovaný, mám právny názor, že k právnemu posúdeniu Zmluvy 2), aj napriek tomu, že Žalobca ju nepovažuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nad ktorou by NBS vykonávala dozor, nevie právne odôvodniť prečo nesie názov "ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE", dlžník je v zmluve označovaný ako "spotrebiteľ, bol k nej pripojený formulár Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, kde sa napr. v bode 18 uvádza, že: "Dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o spotrebiteľských úveroch vykonáva Národná banka Slovenska, ul. Imrich Karvaša 1, 813 25 Bratislava". Všetky uvedené okolnosti preukazujú na klamlivé zavádzanie dlžníka do domnienky, že s veriteľom uzatvára práve zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zvýšená právna ochrana. Z uvedeného vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, považovanú za akúsi skrytú nováciu Zmluvy 1) prostredníctvom dohody o započítaní záväzkov. Takéto konanie je považované za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Čo sa samotného charakteru Zmluvy 1) a prípadnej oprávnenosti výšky z nej plynúcej pohľadávky, ktorá bola predmetom započítania, uvádzame, že ide o spor medzi žalobcom a Žalovaným ktorému bol na základe Zmluvy 1) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom Žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že išlo o úver na účely zamestnania, a teda nie o spotrebiteľský- úver). V súlade s preukázanými opakovanými právnymi pochybeniami Žalobcu, Žalovaný konštatuje, že § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, okrem iného, nemožno započítať premlčané pohľadávky. Ustanovenie § 581 ods. 3 cit. zákona však ďalej stanovuje, že dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1) a 2) cit. Ustanovenia, je tam podmienka, že platnosť takejto dohody o započítaní, ako aj skutočnosť, či som ako dlžník vedel o prípadnom premlčaní pohľadávky Žalobcu zo Zmluvy 1), je oprávnený posúdiť a s konečnou platnosťou o nich rozhodnúť príslušný súd, pritom trvám, že ako dlžník som nevedel o premlčaní pohľadávky, napriek tomu Žalobca konal a Dohodu o započítaní pohľadávok uzatvoril. V napadnutej veci je brať v potas aj konanie Žalobcu podľa písm. ch) čo je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Spochybňovanie preukázateľne uzatvorených Zmlúv o spotrebiteľskom úvere je poškodzovanie zákonných práv Žalovaného Žalobcom ich spochybňovaním, čo je v rozpore so závermi . Takéto konanie žalovaného posúdil aj Najvyšší súd SR ako nekalú obchodnú praktiku. Najvyšší súd SR v rozsudku spis. zn. SSžo/13/2014 z 27.01.2015 judikoval: "Takýto postup pri uzatváraní zmluvy je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, nakoľko postupom je zmluvnú vzťah vyňatú spod možnosti použitia noriem a ochrany spotrebiteľského práva." V tejto súvislosti bol daný do pozornosti napr. "Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 23.11.2017, spis. zn. 14CO/64/2016". Taktiež na základe už uvedených skutočností, ktoré sú zrejmé zo zmluvy o úvere, predkladá odporkyňa súdu, aby podrobil tiež súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nieje vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca navrhovateľa - veriteľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo vecí C-240/98 zo dňa 27,06,2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex qffo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predaj com alebo dodávateľom. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné, Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky Členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou -výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.
3. Súd dňa vykonal pojednávania dňa 3.7.2023 a 18.9.2023; prvého pojednávania sa žalovaný zúčastnil, pojednávania dňa 18.9.2023 sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávaní nezúčastnili, ale súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.4.2020, výpisom z obchodného registra žalobcu, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, splátkovým kalendárom uzavretej zmluvy z č.l. 17, predžalobnou výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.10.2022, výzvou na úhradu zo dňa 24.8.2020, varovaním zo dňa 2.8.2020, výpisom o úhradách z č.l. 21, listom NBS žalovanému zo dňa 26.4.2021, žiadosťou o zastavenie zrážok zo mzdy zo dňa 8.12.2020, dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 16.4.2020, žiadosťou žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.10.2020, posudkom č. XXXXXXXX, dohodou o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere zo dňa 16.4.2020 a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Medzi sporovými stranami boli dňa 16.4.2020 uzavreté 2 zmluvy, a to Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 10.020,- €, a to bez úroku a poplatkov a Dohoda o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere, na základe ktorej sa sporové strany dohodli na započítaní pohľadávky dlžníka voči pohľadávke veriteľa a to takým spôsobom, že zaniká pohľadávka veriteľa zo zmluvy 1 (zmluva o úvere zo dňa 11.5.2010 č. XXXXXXXXX) a pohľadávka dlžníka zo zmluvy 3 (zmluva o úvere zo dňa 16.4.2020 č. XXXXXXXXX), obe v rozsahu 10.020,- €. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa zo zmluvy 1, teda zmluvy o úvere zo dňa 11.5.2010, bola v čase uzavretia dohody o započítaní dňa 16.4.2020 premlčaná.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
9. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
12. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
13. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 14. Podľa § 560 Občianskeho zákonníka ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver podľa osobitného predpisu,1aa)
b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,1d)
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 16 nie je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitných predpisov,3)
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a)
18. Podľa § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a § 25 až 27. To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.
19. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak ďalej nie je ustanovené inak, veriteľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie vzájomne závislej zmluvy, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a najmä ktorej predmetom je čo aj len sčasti plnenie, ktoré je veriteľ podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti povinný poskytovať spotrebiteľovi aj bez uzavretia takejto zmluvy. Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.
20. Súd podľa vykonaných dôkazov vyhodnotil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Medzi žalobcom a žalovaným bola konkrétne uzavretá zmluva o bezúčelovom úvere vo výške 10.020,- €, ktorý bol poskytnutý bez dohodnutého úroku a bez dohodnutých poplatkov. Vzhľadom na uvedené by sa na predmetný úver nemal vzťahovať v zmysle § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov citovaný zákon. Aj napriek uvedenému súd po preskúmaní uzavretej zmluvy zo dňa 16.4.2020 dospel k záveru, že predmetnému úveru bude poskytnutá ochrana zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu vyhotovoval samotný žalobca, ktorý žalovaného nielen označením zmluvy ale aj ďalších jej náležitostí a poučení ubezpečil, že poskytnutý úver je spotrebiteľským a že požíva ochranu zákona č. 129/2010 Z.z.. Za situácie, keď žalobca ubezpečil druhú zmluvnú stranu - spotrebiteľa, že sa jedná o spotrebiteľský úver podľa spomínaného zákona, pričom samotný spotrebiteľ sa domáha ochrany podľa predmetného zákona, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd túto zvýšenú ochranu spotrebiteľovi neposkytol, ak ho veriteľ ubezpečil, že túto ochranu pri uzatváraní zmluvy má.
21. Žalovaný ako spotrebiteľ už v podanom odpore namietal tú skutočnosť, že by od veriteľa získal finančné prostriedky v rozsahu 10.020,- € na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.4.2020. Žalovaný k tomu uviedol, že spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania, so žalobcom uzatvoril aj Dohodu o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere, na základe ktorej došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu z predchádzajúceho zmluvného vzťahu, založeného zmluvou č. XXXXXXXXX. Z predmetnej dohody o započítaní, ktorú žalovaný predložil, vyplýva, veriteľ a dlžník uzavreli dňa 11.5.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá je v dohode ďalej označovaná ako Zmluva 1 a dňa 16.4.2020 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá je v dohode ďalej označovaná ako Zmluva 3. V predmetnej dohode sa dohodli na započítaní pohľadávky dlžníka voči pohľadávke veriteľa a to takým spôsobom, že zaniká pohľadávka veriteľa zo zmluvy 1 a pohľadávka dlžníka zo zmluvy 3, obe v rozsahu 10.020,- €. Žalobca uvedené skutočnosti nijakým spôsobom nepoprel, hoci ho súd vyzval na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom spôsobu poskytnutia úveru žalovaného (č.l. 80), a preto súd tieto skutočnosti považoval za nesporné.
22. Žalovaný ďalej tvrdil, že pohľadávka veriteľa zo zmluvy 1 bola v čase uzavretia dohody o započítaní dňa 16.4.2020 premlčaná, pričom žalobca túto skutočnosť počas celého konania nijakým spôsobom nespochybnil (predmetnú skutočnosť ani nepoprel ani sa k nej nijakým spôsobom nevyjadril), a preto súd túto skutočnosť - premlčanie pohľadávky veriteľa považuje za nespornú. Ak pohľadávka veriteľa zo zmluvy 1 bola premlčaná, zákon v § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje, že aj premlčaná pohľadávka môže byť započítaná, ale len formou dohody medzi veriteľom a dlžníkom, čo v prejednávanom prípade bolo zo strany veriteľa splnené. Avšak žalovaný správne poukázal na druhú vetu § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Splnenie uvedenej podmienky je povinný preukázať veriteľ, najmä za stavu, že túto skutočnosť žalovaný ako spotrebiteľ popiera. Veriteľ však v tomto smere nijakú aktivitu nevyvinul, svoje skutkové tvrdenia v tomto smere neprodukoval a nesplnil si ani svoju dôkaznú povinnosť, a preto súd prijal záver, že dohoda o započítaní zo dňa 16.4.2020 je neplatnou pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu ako dlžníka zo zmluvy 3 na poskytnutie peňažných prostriedkov na účely poskytnutia úveru zo zmluvy 3. Nakoľko dlžníkovi nebol poskytnutý úver, súd v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka konštatuje, že veriteľ nie je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku dlžníka, a preto jeho žalobu z tohto dôvodu zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že žalovaný bol plne úspešnou sporovou stranou, a preto mi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o ich presnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 62, § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).