Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/129/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom F. G. H. XX, C. D. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.2.2023, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.9.2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c) sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 24.2.2023, sp. zn. , podľa , a zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 23.11.2007 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.02.2008, sp. zn. .

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že vykonaním zo zákona určenej časti uloženého trestu splnil odsúdený ku dňu 11.9.2022 formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, avšak vo výkone trestu nepreukázal polepšenie, a tak nesplnil prvú z dvoch materiálnych podmienok, pričom okresný súd mal za to, že odsúdený nespĺňa ani druhú materiálnu podmienku dôvodného očakávania vedenia riadneho života po prepustení na slobodu.

K splneniu prvej materiálnej podmienky okresný súd uviedol, že treba rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Okresný súd zohľadnil, že odsúdený sa adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa dokonca u odsúdeného vyskytli viaceré porušenia ústavného poriadku, nebol poverený žiadnou funkciou z radu väzňov a za celý čas výkonu trestu od roku 2006 dosiahol doposiaľ iba jednu disciplinárnu odmenu. Polepšenie odsúdeného podľa okresného súdu nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že je jeho aktuálne správanie na požadovanej úrovni, čo možno označiť iba za prispôsobenie sa režimu výkonu trestu a nie prejav jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a zmeny správania.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd mal za to, že u odsúdeného, ktorý sa dopustil tak závažného úmyselného trestného činu, ako je vražda je potrebná dôsledná prevýchova, aby sa mohlo od neho očakávať, že svojím správaním preukázal polepšenie a že v budúcnosti povedie riadny život. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania odsúdeného je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsob vykonania činu a jeho nenapraviteľný následok, ktorým je smrť poškodeného. Preto treba konštatovať, že spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného je veľmi vysoká. Podmienečné prepustenie má opodstatnenie len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Zjavné kriminálne sklony odsúdeného počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný z toho 4 krát pre trestný čin ublíženia na zdraví. Páchanie trestnej činnosti u odsúdeného teda nie je len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť, pričom páchanie trestnej činnosti u neho malo gradujúcu tendenciu. Odsúdený už v minulosti vykonával nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ani predchádzajúce odsúdenia, ani ukladané a vykonané tresty neodradili odsúdeného od páchania ďalšej trestnej činnosti. S prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného, povahu spáchaného trestného činu a trestnú minulosť odsúdeného súd ustálil, že od odsúdeného nie je možné očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia na slobodu viedol riadny život.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený si podal sťažnosť, ktorú po doručení uznesenia odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 26.6.2023 a dňa 4.7.2023 prostredníctvom svojho obhajcu.

V sťažnosti odsúdený uviedol, že okresný súd nezohľadnil, že bol postupne preraďovaný z maximálneho do minimálneho stupňa stráženia za pozitívne plnenie si povinností, že už je vo veku 70 rokov, má cukrovku a vysoký krvný tlak, čo mu neumožňuje vykonávať práce, zapájať sa do aktivít v ústave, či vykonávať nejakú funkciu. V rámci svojich možností a zdravotného stavu sa odsúdený zapája do aktivít. Odsúdený má za to, že prvú materiálnu podmienku má splnenú. K druhej materiálnej podmienke odsúdený uviedol, že od nástupu do výkonu trestu do maximálneho stupňa stráženia do diferenciačnej skupiny C bol postupne za 16 rokov výkonu trestu za dobré správanie premiestňovaný do minimálneho stupňa stráženia do diferenciačnej skupiny B a vzhľadom na jeho zníženú pohyblivosť pre zdravotný stav a jeho vek možno od odsúdeného očakávať vedenie riadneho života. Odsúdený prostredníctvom obhajcu sťažnosť doplnil v tom smere, že okresný súd nezohľadnil v celosti všetky okolnosti poukazujúc, že jeho polepšenie preukazuje postupné preraďovanie do miernejších režimov a stupňov stráženia. Resocializačná prognóza je síce menej priaznivá, ale odsúdený má kritický postoj k trestnej činnosti, chce sa začleniť do bežného života a absolvovať ambulantné protialkoholické liečenie, ktoré mu bolo zmenené z ústavného liečenia.

Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa písmeno a), písmeno b) , preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že v zmysle písmeno a) odsúdený vykonal tri štvrtiny z uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 21 rokov, a to dňa 11.9.2022.

Prvá materiálna podmienka v podstate znamená, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene - prevýchove vo vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku. Možno teda predpokladať, že u odsúdeného nastala taká zmena vnútorného postoja k spoločnosti a právu, ktorá znamená negatívny postoj k páchaniu trestnej činnosti. Toto je možné preukázať plnením programu zaobchádzania, negatívnym postojom k predchádzajúcej trestnej činnosti, výkonom práce počas výkonu trestu, zlepšovaním znalostí a schopností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, plnením povinností a zákazov odsúdeným a s tým súvisiacou existenciou disciplinárnych odmien a ich početnou prevahou nad disciplinárnymi trestami s prihliadnutím na okolnosti odmien a trestov. To znamená, že rozhodnutie súdu má byť reflexiou celého priebehu výkonu trestu a odsúdeného v tomto priebehu, jeho pozitívneho vývoja alebo naopak stagnácie a negatívneho vývoja. Zmena vnútorného postoja musí byť skutočná, nielen predstieraná, resp. nesmie byť len následkom automatickej adaptácie na prostredie výkonu trestu. Polepšenie vyžaduje, aby odsúdený skutočne potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. V tomto zmysle nie je prejavom skutočnej zmeny ani účelové správanie odsúdeného v súlade s vnútorným poriadkom ústavu na výkon trestu, no bezo zmeny vnútorného hodnotového nastavenia.

Okresný súd správne vyhodnotil, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie, hoci jeho správanie bolo na požadovanej úrovni a dodržiaval ústavný režim, čoho dôsledkom bolo aj postupné preraďovanie odsúdeného do miernejších režimov a stupňov stráženia. Na konštatovanie o polepšení nestačí, aby sa odsúdený, ktorý mal počiatočné opakované problémy so správaním (odmietol sa podrobiť odberu biologického materiálu, prechovával nepovolené predmety, opakovane mal neporiadok v osobných veciach a v dvoch prípadoch sledoval televíziu v nepovolenom čase) sa postupne adaptoval a prispôsobil podmienkam ústavného režimu tak, že sa správal na požadovanej úrovni. Odsúdený bol za celý čas výkonu trestu, čo je viac ako 16 rokov, len raz disciplinárne odmenený v roku 2019, čo nesvedčí o aktívnom prístupe odsúdeného k zmene svojho správania v takej intenzite, aby preukázal zodpovednejší prístup k plneniu povinností a k zmene správania na takej úrovni, aby mohol mať súd za to, že odsúdený preukázal polepšenie. Ako uviedol okresný súd na konštatovanie polepšenia sa vyžaduje vyššia miera aktivity odsúdeného ako len prispôsobenie sa ústavnému režimu a nevybočovanie z pravidiel, ktoré musí dodržiavať. Samotné preraďovanie odsúdeného do miernejších režimov, či stupňov stráženia, svedčí o prispôsobení sa ústavnému režimu a pravidlám správania sa, ktoré sa od odsúdeného vyžadujú, avšak samé o sebe to nesvedčí o polepšení sa odsúdeného. Komplexným zhodnotením osobnosti odsúdeného prihliadnuc na jeho vek i zdravotný stav, je zrejmé, že sa po počiatočných problémoch s adaptáciou správal v súlade s vnútorným poriadkom ústavu, avšak nad rámec správania sa v medziach ústavných noriem nepreukázal vyššiu mieru aktivity smerom k získaniu väčšieho počtu disciplinárnych odmien, vzhľadom na už viac ako 16 ročný výkon trestu odňatia slobody.

Druhá podmienka znamená, že je pravdepodobné, teda je "nádej", že odsúdený bude v budúcnosti, teda po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život. U odsúdeného musí nastať tzv. dezistencia, teda odklon od páchania trestnej činnosti. Zatiaľ čo prvá podmienka je orientovaná na minulé správanie, druhá podmienka sa zameriava na správanie budúce. Vedenie riadneho života znamená správanie v súlade s právnym poriadkom, čiže vedenie života bez porušovania práva, najmä bez páchania trestných činov alebo aj správnych deliktov.

Okresný súd správne vyhodnotil aj nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie, vychádzajúc z komplexného posúdenia, kedy zhodnotil menej priaznivú resocializačnú prognózu rizika recidívy vychádzajúc z kriminálnych sklonov odsúdeného, gradácie násilnej trestnej činnosti, ktorej sa dopúšťal pred výkonom tohto trestu, čo na neho nemalo prevýchovný účinok napriek vykonaným nepodmienečným trestom odňatia slobody, a prihliadnuc aj na povahu spáchaného trestného činu. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Odsúdený bol v minulosti odsúdený za nedbanlivostné ublíženie na zdraví, potom za výtržníctvo, a následne dva krát za úmyselnú ujmu na zdraví a raz za úmyselnú ťažkú ujmu na zdraví, v čom treba vidieť gradáciu násilných sklonov odsúdeného, ktoré vyústili do obzvlášť závažného zločinu vraždy. Predchádzajúce odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody boli odsúdenému odpustené úplne alebo z časti amnestiami, avšak napriek tomu, odsúdený opätovne páchal trestnú činnosť násilného charakteru s gradujúcim účinkom, čo vylučuje možnosť očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti a správanie sa po prepustení z výkonov trestu, ktorých zvyšky mu boli odpustené amnestiami.

Záverom krajský súd pripomína, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nesplnil ani jednu z dvoch materiálnych podmienok, a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú jednomyseľne zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.