Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/280/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky D. K. X., rod. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. Č.. XXX, proti odporcovi Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. - J. S., H. XXX/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu D. K., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky D. K. X., rod. X., nar. X.XX.XXXX a odporcu Z. K., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v A., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu A., vo zväzku X., ročník 2004, na strane 240, pod poradovým číslom 16, rozvádza.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletá D. K., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matke. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec maloletého dieťaťa sa zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70,- eur, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Súd ponecháva styk otca s maloletým dieťaťom neobmedzený.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 5.9.2012 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu. V návrhu uviedla, že z manželstva pochádza jedno mal. dieťa, ktoré žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili po 4 rokoch spolužitia, bývali spoločne v S.. Manželstvo neplní svoju funkciu a účel, nakoľko medzi manželmi vznikali názorové rozdiely a nezhody, ktoré vyúsťovali do častých konfliktov. Neprekonateľné rozdiely pováh vyústili v roku 2008 do odchodu navrhovateľky so spoločnej domácnosti, keď sa presťahovala do A. aj s dcérou. Manželia sa snažili vyriešiť nezhody v manželstve, avšak ich stretnutia väčšinou vyústili do vzájomného osočovania a hádok. Medzi manželmi pretrvávajú neprekonateľné rozdiely, pre ktoré manželstvo už nemôže plniť svoj účel.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Pred začatím pojednávania manželia uzatvorili rodičovskú dohodu tak, ako bola schválená súdom.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä sobášny list účastníkov a rodný listy mal. dieťaťa, a iný na konanie vzťahujúce sa listinné dôkazy, vypočul účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX vo A., ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu A., vo zväzku X., ročník 2004, na strane 240, pod poradovým číslom 16. Počas manželstva sa účastníkom konania dňa XX.X.XXXX narodila dcéra D. K..

Účastníci konania počas manželstva mali posledné spoločné bydlisko v S. (uvedené mal súd za preukázané zo zhodného tvrdenia účastníkov konania), preto miestna príslušnosť tunajšieho súdu bola daná podľa

Obaja účastníci sú národnosti slovenskej, u navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo, navrhovateľka má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, odporca má stredné vzdelanie s maturitou.

Z výsluchu navrhovateľky mal súd za zistené, že vylučuje obnovu manželského spolužitia, manželstvo neplní svoj účel a funkciu. Manželstvo podľa nej nikdy nebolo harmonické, manželia sa nikdy na ničom nevedeli zhodnúť. Svoj návrh opravila tak, že manželia nežijú spolu už od roku 2006, keď situáciu v rodine už nevedela riešiť a tak aj s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť. Manželia už pred uzatvorením manželstva žili v spoločnej domácnosti 4 roky. Od roku 2006 teda manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, intímne sa však prestali stýkať až od septembra 2012. Manželia riešili svoje problémy aj návštevou manželskej poradne, ale neúspešne.

Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, na zabezpečovanie jej a dcérinych vlastných potrieb (oblečenie, hygiena, strava) má bežné mesačné výdavky.

Mal. dcéra je žiačkou X. ročníka základnej školy v Galante, navštevuje krúžok anglického jazyka, za ktorý mesačne platí 30,- eur.

Navrhovateľka pracuje v Slovenskej sporiteľni, a.s., kde dosahuje čistý mesačný priemerný príjem vo výške 1.362,06 eur. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v A..

Z výsluchu odporcu mal súd za zistené skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, najmä v tom, že sa táto odsťahovala zo spoločnej domácnosti v roku 2006. Odporca však za nimi chodieval do A., kde sa zdržal 1 deň, alebo niekedy aj týždeň, pretože sa manželia snažili o urovnanie vzťahu. Preto odporca vníma situáciu tak, že doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Odporca uviedol, že navrhovateľka pociťuje potrebu novej etapy života, v čom jej on nechce a nebude brániť.

Z výpovede odporcu súd zistil, že on je islamského vierovyznania, kým navrhovateľka je ateistka. V dôsledku rozdielneho vierovyznania vznikali problémy, pre ktoré sa manželia nevedeli zhodnúť. Odporca očakával od navrhovateľky, že po príchode z práce sa podriadi potrebám rodiny a manžela

- odporcu (postavenie ženy v rodine je silne ovplyvnené vierovyznaním odporcu), čo však nebolo v súlade s presvedčením navrhovateľky. Naopak, navrhovateľka sa potrebovala realizovať v práci ako aj vo vysokoškolskom štúdiu a zo strany odporcu nepociťovala podporu, ktorú by očakávala od manžela. Navrhovateľka má iné životné ciele ako odporca. V čase skúškového obdobia potrebovala podporu manžela, ktorej sa jej nedostávalo, odporca vždy odišiel z domu. Odporca uviedol, že odišiel preto, aby sa nehádali, ale navrhovateľku podporoval telepaticky a preto aj dosahovala najlepšie študijné výsledky.

Zdravotný stav odporcu je dobrý. Na zabezpečovanie svojich vlastných potrieb (oblečenie, hygiena, strava) má bežné mesačné výdavky. Odporca je samostatne hospodáriaci roľník. Nevedel súdu preukázať svoj príjem za uplynulý rok. Je nemajetný.

Podľa čl. 1 základných zásad o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa čl. 4 základných zásad ZR všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Pod pojmom manželstvo nie je možné chápať len faktické spolužitie muža a ženy. Je to zväzok muža a ženy, jediná forma spolužitia dvoch osôb rozdielneho pohlavia výrazne regulovaná ZR. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať.

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu. Posudzovanie vážnosti narušenia a rozvratu vzťahov medzi manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami.

V zmysle citovaných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd zistil, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielne vierovyznanie manželov, v dôsledku ktorého účastníci konania majú odlišné názory na účel a spôsob manželského spolužitia.

Manželia nie sú schopní vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zároveň zabezpečilo riadnu výchovu mal. dieťaťa. Najmenej 6 rokov manželstvo neplní ani jednu svoju funkciu. Občasné prebývanie odporcu v domácnosti navrhovateľky súd nemôže vyhodnotiť ako harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Znak trvalosti je daný dennodenným spolužitím v spoločnej domácnosti, keď sa obaja manželia podieľajú na riadení domácnosti, jej fungovaní a najmä na zabezpečovaní potrieb rodiny.

Aj keď z manželstva pochádza maloleté dieťa, nie je preto v rozpore s jeho záujmami rozvod manželstva, nakoľko navyše manželia nevytvárali zdravé rodinné prostredie, v ktorom by spoločne vychovávali svoje dieťa. Bude preto v jeho záujme vyrastať síce s jedným rodičom, s prihliadnutím na citovú väzbu rodičov a dieťaťa, avšak v pokojnom, nerušenom a stabilnom výchovnom prostredí, ktoré mu matka je schopná zabezpečiť.

Členovia rodiny sa riadia ustálenými vzormi správania sa, každý člen rodiny plnil určitú sociálnu úlohu. Rodina je prostredie, s ktorým sme najviac spätí, výrazne nás ovplyvňuje a my ovplyvňujeme ju. Vytvára vlastné kultúrne prostredie, ktoré formuje osobnosť detí. Ale je aj obrazom doby a jej politických, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, ekologických a iných podmienok a zásad. Rodina realizuje spoločenskú kontrolu nad svojimi príslušníkmi, zaisťuje rovnováhu medzi emocionálnymi potrebami svojich členov. Aj na začiatku nového tisícročia je rodina považovaná za nenahraditeľnú hodnotu ľudského života. Ako jedna zo základných, primárnych, malých sociálnych skupín má významnú úlohu pri socializácii osobnosti dieťaťa. Rodičia svojim vplyvom určujú životnú dráhu dieťaťa - dieťa si z rodiny odnáša predstavu o pracovnom uplatnení, o manželstve a rodine, o hodnotovej orientácii. Dieťa toto všetko prehodnocuje a do svojho ďalšieho života preberá to, čo považuje za pozitívne. Rodina nie je významná len pre deti, má zmysel aj pre rodičov, keď dospelému umožňuje presiahnuť horizont vlastného života. Je priestorom, kde možno najprirodzenejším a najintenzívnejším spôsobom uspokojovať základné psychické potreby dieťaťa. Je teda „modelom medziľudských vzťahov“, ktoré si dieťa prenáša do života a na základe ktorých ich bude hodnotiť.

Podstatou islamského vierovyznania je odovzdanie sa alebo podriadenie sa do vôle Božej. Islam je nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života. Primárna funkcia, ktorá prináleží práve žene, je rozhodne výchova detí a starosť o domácnosť. Mužovi tak pripadá úloha poskytovať žene obživu, aby sa ona mohla venovať svojej úlohe. Žena môže aj pracovať. Práca však nemôže pohltiť všetok jej čas a energiu, aby mala čas plniť svoju primárnu rolu matky a manželky; žena nesmie zabúdať na rodinné hodnoty. Aj keď islam chápe muža a ženu ako rovnoprávnych partnerov, nie sú si totožní.

Navrhovateľka je ateistka a ako moderná európska žena je zvyknutá žiť inak a hlavne riadiť sa svojou vlastnou potrebou. S poukazom na ZR a rozdielnosť vierovyznania manželov potom v manželstve vznikali problémy spočívajúce v rozdielnom chápaní postavenia navrhovateľky v rodine a manželstve.

Vzhľadom na uvedené manželia pre svoj rozdielny postoj k vierovyznaniu nikdy nemôžu dospieť ku konsenzu o právach a povinnostiach manželov v rodine, o ich postavení v rodine, najmä s poukazom na vierovyznanie odporcu a jeho postoju k úlohe ženy v rodine a manželstve. Tu súd poukazuje aj na postoj odporcu k navrhovateľke napr. v čase skúškového obdobia, keď podľa ZR by mal byť odporca oporou navrhovateľke, prípadne jej pomáhať so starostlivosťou o domácnosť a rodinu, namiesto toho v tomto čase on opúšťal spoločnú domácnosť, hoci podľa jeho vyjadrenia navrhovateľku podporoval telepaticky.

V dôsledku uvedených rozdielností toto manželstvo nikdy nemôže plniť svoj účel, nakoľko navrhovateľka sa nevie a nechce podrobiť zákonom a zásadám islamského vierovyznania, v duchu ktorých nikdy nebola vychovávaná a tieto zákonitosti sú pre ňu vzdialené a cudzie.

Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Keďže s konaním o rozvod manželstva sa podľa ex lege spája konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bez ohľadu na to, či výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol už upravený skorším rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, súd rozhodoval a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletej dcére D..

Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal tak z odôvodnených potrieb a záujmov maloletého dieťaťa, ako aj schopností a možností jeho rodičov s poukazom na vyššie citované ustanovenia najmä na posledná veta, pretože odporca nevedel súdu preukázať svoj príjem.

Obaja rodičia pred súdom zhodne uviedli, že odporca sa o mal. dieťa stará v čo najväčšej možnej miere, preto súd schválil dohodu rodičov o výške výživného. Každý z rodičov znáša náklady na bývanie sám.

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov

dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnako stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom a len z príjmov rodičov dieťaťa, ale aj z ich celkového prístupu k dieťaťu. Pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Vzhľadom na uvedené súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody bral do úvahy príjem otca podľa § 63 ods. 1 posledná veta ZR, t.j. dvadsaťnásobok sumy životného minima (ak by súd nevychádzal z takto určeného výživného, ale z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR, táto mzda bola v roku 2011 vo výške 786 ,- eur mesačne, za prvý polrok 2012 zatiaľ predstavuje výšku 781,- eur podľa údajov Štatistického úradu SR), ako aj osobnú starostlivosť matky o dieťa. Takto určené výživné súd považuje za spravodlivé, postačujúce vzhľadom na vek dieťaťa a jeho bežné potreby, pričom zdravotný stav dieťa je dobrý.

Manželia sa vedeli dohodnúť na zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti ako aj na úprave styku, preto súd o zverení dieťaťa a o styku s druhým rodičom rozhodol tak, ako to požadovali rodičia mal. dieťaťa a ako to vyplýva z výroku rozsudku, nakoľko zverenie dieťaťa do starostlivosti matke je v jeho záujme (otec to ani nerozporoval) a takto upravený styk otca s dieťaťom zaručuje aj v budúcnosti prehlbovanie vzájomných vzťahov a pravidelný kontakt. Navyše mal. dieťa od roku 2006 žije s matkou v spoločnej domácnosti, otec starostlivosti matky o dieťa nič nevytýkal, jej riadnu starostlivosť nespochybnil. Otec sa s dieťaťom stýka pravidelne, intenzívne, bez problémov, po vzájomnej dohode rodičov.

Kolízny opatrovník navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu, pretože je v záujme mal. dieťaťa.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie kolízny opatrovník a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku nemôžu podať odvolanie navrhovateľ a odporkyňa, nakoľko sa svojho práva po vyhlásení rozsudku vzdali ( ).

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.:

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa § 27 ods. 1 ZR manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.