Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-126-2012.pdf
PDF · 109.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/421/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. N. P. v právnej veci žalobcu E. X., Y..X.., G.: XX XXX XXX, X. X. P. Č.. X, XXX XX W., zn. VS XXXXXXXXXX, proti žalovanému Y. T., A.. XX.XX.XXXX, S. W. X. A. P. Č.. XXX, N.a účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného N. A. ochranu E. X.Y. M., Q. XX, F., zastúp. JUDr. Y. P., Y., A.. X. X, X. v konaní o zaplatenie 1 189,56 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 425,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 9.7.2010 až do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania v sume 25,50 eur, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30eur mesačne počnúc mesiacom február 2013, vždy do 25.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Konanie v časti 763,88 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavuje.
V právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Nariaďuje Daňovému úradu W. Q.rátiť žalobcovi súdny poplatok zaplatený na účet súdu vo výške 38,80 eur.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.3.2012 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 1 189,56 eur s prísl. a trovy konania.
V žalobnom návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 16.2.2009 zmluvu o pripojení č. Y., dňa 21.10.2008 zmluvu č. Y. a dňa 3.12.2009 zmluvu č. A4744989 na základe ktorých žalovanému vypožičal mikroprocesorové karty SIM, ktoré žalovanému umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
Žalobca ďalej uviedol, že pri uzavretí Dodatku k zmluve č. A4266640 odpredal žalovanému 1 ks mobilného telefónu značky A. XXXX I. za kúpnu cenu 16,27 euro, pri uzavretí Dodatku k zmluve č. Y. odpredal žalovanému 1 ks mobilného telefónu X. SGH-Z810 za kúpnu cenu 49,46 eur a pri uzavretí Dodatku k zmluve č. Y. mu odpredal mobilný telefón LG GU 280 za kúpnu cenu 9 eur.
Žalovaný nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných za obdobie 7.1.2010 - 7.3.2010, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k zmluvám o pripojení je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 763,88 euro.
Žalovaný na pokus žalobcu o pokonávku zo dňa 24.10.2010 nereagoval.
Nárok žalobcu preto v tomto konaní podľa žaloby pozostáva z neuhradených služieb vo výške 425,68 eur a z nároku na doplatenie zmluvnej pokuty v sume 763,88 euro.
Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 7.5.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Ďalším podaním, súdu doručenému dňa 14.8.2012, oznámil vedľajší účastník, že nenamieta nárok žalobcu vo výške 425,68 eur s prísl. za poskytnuté elektronické komunikačné služby ale namieta opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a do konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca súdu písomne oznámil, že čiastočne berie späť svoj žalobný návrh a to v časti istiny 763,88 eur spolu aj s úrokom z omeškania z tejto sumy a to z dôvodu upustenia od vymáhania zmluvnej pokuty.
Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Žalobca vzal návrh čiastočne späť pred začatím pojednávania o 763,88 eur, preto v tejto časti súd konanie v súlade s citovanými ust. zastavil. Predmetom konania zostala suma 425,68 eur s prísl..
Pojednávanie vo veci bolo vytýčené na deň 29.11.2012. Riadne predvolaný žalobca a právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnili, preto súd pojednával podľa v 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Žalovaný na pojednávaní dňa 29.11.2012 prehlásil, že svoj dlh uznáva v plnom rozsahu aj vo výške po čiastočnom späťvzatí a je ochotný zaplatiť ho v splátkach po 30 eur mesačne, pretože jeho čistý príjem je len 450 eur mesačne.
Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik - žalobca má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa žalobca ako jeden z operátorov na trhu verejných telekomunikačných služieb domáha od žalovaného ako spotrebiteľa jeho telekomunikačnej služby, zaplatenia ceny odobratých služieb z uzavretej zmluvy, treba na posúdenie danej veci použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Doloženými listinnými dokladmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bol platne založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti žalobcu. V zmysle ujednaní vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, z dodatku k nej ako aj zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko bol žalovaný povinný hradiť cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných žalobcom za dohodnuté zúčtovacie obdobie.
V danej veci nie je sporné, že žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu poskytnutých služieb, ktoré mu žalobca vyfakturoval spolu v sume 425,68 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného súd rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť dlh vzniknutý na poskytnutých službách v splátkach.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Faktúry žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania. V rozhodnom období bola výška úrokov 9 % a súd ich v tejto výške priznal žalobcovi od 9.7.2010 až do zaplatenia, keďže žalovaný v zmysle písomnej pokonávky mal najpozdejšie plniť do 8.7.2010.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 25,50 eur.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že do konania môže popri hlavnom účastníkovi vstúpiť aj vedľajší účastník. Zo žiadneho ustanovenia zákona však nevyplýva možnosť vedľajšieho účastníka, že ak sa rozhodne do konania vstúpiť na strane niektorého z účastníkov, môže si vyhradiť, že bude na jeho strane vystupovať len v určitej časti konania, ktorá mu vyhovuje, resp. o ktorej predpokladá, že by v tejto časti mohol byť úspešný.
Preto súd vychádzal zo skutočnosti, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného do konania o zaplatenie celej sumy 1 189,56 eur, pozostávajúcej z dvoch častí - sumy 425,68 eur za služby a zo zmluvnej pokuty vo výške 763,88 eur a nielen v časti zmluvnej pokuty ako to uviedol vedľajší účastník vo svojom písomnom podaní.
Ak teda podmieňoval vedľajší účastník svoj vstup do konania takýmto spôsobom, má súd za to, že zo strany vedľajšieho účastníka nevznikli účelne vynaložené trovy konania, pretože vstup vedľajšieho účastníka len do časti konania nie je zo zákona možný.
Preto súd rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a doplnkov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo
dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 veta prvá zák.č. 71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1 sa poplatok alebo jeho časť vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.
Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona. Finančný úrad vráti poplatok alebo preplatok poplatku do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia alebo písomného upovedomenia.
Žalobca pred začatím pojednávania vzal späť svoj návrh v časti 763,88 eur. Preto mu súd vrátil súdny poplatok v sume 38,80 eur prostredníctvom príslušného Daňového úradu.
Poučenie:
Podľa § 202 ods. 1 odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).