Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-324-2006.pdf
PDF · 94.02 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/324/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Národná 4, 974 01 Banská Bystrica 1, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, IČO: 00 735 833, 9. Mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému: Y. X., XX.XX.XXXX, B. U.. K. XXX/X, XXX XX P., občan SR, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,02 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.01.2006, exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 025706 zo dňa 09.11.2004 vydaného Oddelením hraničnej kontroly PZ Skalité, a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 66,39 Eur a trov exekúcie.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 18.10.2012, povinný písomným podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 23.10.2012 navrhol exekučné konanie zastaviť z dôvodu, že pokutu vo výške 2.000,- Sk, ktorú mu uložila hraničná polícia zaplatil na mieste.
Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „O.s.p.“) každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Súd v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. podanie povinného posúdil s prihliadnutím na to, že povinný reagoval na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie v zákonom stanovej lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa obsahu ako námietky proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 veta prvá až tretia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“).
I.
Podľa § 50 ods. 1 veta prvá až tretia EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Exekučný súd k podaným námietkam proti exekúcii uvádza, že námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 025706 zo dňa 09.11.2004 vydaného Oddelením hraničnej kontroly PZ Skalité (exekučný titul) bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pokutu 2.000,- Sk v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2004, vzhľadom k čomu lehota určená na zaplatenie danej pokuty uplynula dňom 24.11.2004.
Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej v texte len „zákon o priestupkoch“) ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.
Exekučný súd vzhľadom k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu nemohol akceptovať tvrdenia povinného o zaplatení pokuty na mieste z dôvodu, nakoľko správny orgán ukladajúci pokutu v blokovom konaní v prípade, ak páchateľ priestupku nemôže zaplatiť pokutu na mieste, vydá blok na pokutu nezaplatenú na mieste, pričom povinný túto skutočnosť svojím podpisom potvrdil aj na predmetnom bloku. Ak by páchateľ (povinný) priestupku pokutu na mieste zaplatil, obdržal by potvrdenie o zaplatení sumy a správny orgán by tomuto páchateľovi nevydával blok na pokutu nezaplatenú na mieste.
Na základe uvedeného súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
II.
Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania. Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 88 ods.1 zákona o priestupkoch, v znení účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na
náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona o priestupkoch o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch, účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona o priestupkoch), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Vyššie uvedená 3-ročná lehota je tzv. prekluzívna (prepadná) lehota, čo znamená, že po jej uplynutí právo na nútený výkon rozhodnutia zaniká; predmetné rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty už nemôže byť spôsobilým podkladom pre exekúciu pre účely výkonu práva priznaného týmto rozhodnutím.
V tomto prípade predmetným blokom na pokutu nezaplatenú na mieste bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému pokutu 2.000,- Sk v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2004, vzhľadom k čomu lehota určená na zaplatenie danej pokuty uplynula dňom 24.11.2004.
V zmysle citovaného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch 3-ročná prekluzívna lehota, v ktorej bolo možné vykonať dané rozhodnutie ohľadne predmetnej pokuty, uplynula dňom 24.11.2007. Na základe uvedeného súd teda konštatoval, že po tomto dátume (t.j. po 24.11.2007) exekúcia ako nútený výkon rozhodnutia vo vzťahu k danej pokute už nie je prípustná.
Podľa § 57 ods. l písm. b/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .
Súd konštatuje, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch, a preto exekúciu súd zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP.
III.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie podľa § 200 ods. 2 EP dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, a preto neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného v zmysle zásady ustanovenej v § 197 EP, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 71,42 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 27,02 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 19,92 Eur + DPH, z toho:
a/ 6,64 Eur za úkony v trvaní celkovo 30 minút (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Vyhotovenie výzvy oprávnenému na opravu návrhu na vykonanie exekúcie - 15 minút; 2. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie a vyhotovenie výzvy povinnému na prehlásenie o majetkovom stave - 15 minút;
Súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: prevzatie návrhu, založenie spisu, vyúčtovanie trov exekúcie, uplatnenie trov exekúcie, vyhotovenie žiadosti o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a trovách exekúcie, výzva na úhradu trov exekúcie, vrátenie poverenia, archivácia spisu, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vyhotovenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Soc. poisťovňa a Živnostenský register SR, nakoľko tieto úkony sú paušálne odmenené v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tieto úkony aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);
b/ 13,28 Eur za 4 paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému; 3. Zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Soc. poisťovňa; 4. Zisťovanie majetkových pomerov povinného - Živnostenský register SR;
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 1x 3,32 Eur za úkon exekučnej činnosti: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že na dané doručenie uvedenej písomností exekútor využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad. Súd tu poukazuje na znenie ustanovení § 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného;
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 2,60 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 2,60 Eur za: 1. Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému 2x - 2,60 Eur;
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 9,66 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 2,60 Eur, nakoľko v exekučnom spise EX 130/2006 sa nachádzajú len dve poštové doručenky, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Na tomto mieste súd poznamenáva, že súdny exekútor v prípade rozhodovania o trovách exekúcie je v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 10,56 Eur za tlač a kopírovanie, režijné náklady (kancelársky materiál, obálky, obaly, archivovanie spisu), nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná.
3/ DPH 20% zo základu 22,52 Eur vo výške 4,50 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.